12 09 01 Choroba ako pomoc pri poznávaní zákonov života

Verzia pre tlač

ir

Láska a zdravie

MUDr. Ivan Rusnák

 

Doposiaľ sme hovorili skoro stále len o negatívnych účinkoch duševných prežívaní na naše zdravie. Sami však dobre vieme, že radostný vnútorný stav, stav pohody, harmónie, lásky zdraviu neškodí, naopak cítime sa vtedy aj v pohode telesnej. Prežívajúc lásku, cítime sa šťastní a chcelo by sa nám objímať celý svet. Niet človeka, ktorý by takýto stav nebol prežil aspoň raz v živote. Ak to niekto neprežil, možno ho považovať za veľkého nešťastníka.

O láske bolo popísané množstvo kníh. Popísať lásku slovami – teda citový stav ducha, ktorý prežívame vo svojom vnútri je skoro nemožné. Slovami možno popísať len to, čo človek koná v láske, alebo čo by mal konať v láske. V skutočnej láske človek vždy do okolia len dáva. Láska je všeobsiahly pojem a zahrňuje v sebe vzťah ľudí medzi sebou navzájom, vzťah muža a ženy, rodičov a detí. Vzťah človeka k zvieratám, k prírode. Ide i o vzťah k sebe samému.

V pokuse priblížiť si slovami, čo skutočná láska v sebe nesie, bude nám najbližším predstaviť si vzťah lásky medzi ženou a mužom. Muž prežívajúci cit lásky k žene vyznáva jej lásku i slovami. Snažme sa vycítiť aký spôsob vyznania lásky je ten pravý. Najčastejší spôsob slovného vyznania lásky znie: „Mám ťa rád... si moja najdrahšia... nikomu ťa nedám! Cit lásky, možno však vyjadriť aj inak: „Mám ťa rád... som šťastný, že môžem byť tvoj... urobím všetko preto, aby si bola šťastná a nikdy neľutovala, že si sa za mňa vydala.“

Ak by sme sa spýtali žien, ktoré sa vcítili do týchto slov, že čo im je citu bližšie, tak veľká väčšina by povedala, že citu bližší je im druhý spôsob vyznania lásky. Tu muž hovorí: “Som šťastný, že môžem byť tvoj.“ V prvom vyznaní hovorí: „Si moja, nikomu ťa nedám.“ čím objekt svojho citu si viac-menej sebecky privlastňuje. Pri druhom vyznaní sám seba dáva – dáva zo seba to najlepšie čoho je schopný, aby žena, ktorú má rád bola šťastná.

Aj žena vstupujúc do manželstva sa vydáva. Vy-dáva. Nejde tu o telesnosť. Ona sa odovzdáva – dáva do citového vzťahu, aby ho učinila krásnym, aby ten ktorý ju má rád nikdy neľutoval že sa s ňou oženil.

Keď sa v tomto smere zamyslíme, uvedomíme si, že správne by bolo aj pri sobáši, či už v kostole, alebo na radnici zmeniť slová, ktoré vyslovuje kňaz, alebo zástupca svetského úradu. Otázka doteraz znejúca „Tu prítomná beriete si za manžela tu prítomného muža“, mala by znieť: „Tu prítomná, chcete sa stať manželkou tu prítomného muža?“ Taktiež voči mužovi by mala zaznieť otázka: „ Tu prítomný, chcete sa stať manželom tu prítomnej ženy?“

Láska je stav citový, v ktorom sa vždy len dáva to najlepšie a najprospešnejšie pre toho druhého. Nie je v nej ani kúsok sebectva, samoľúbosti, domýšľavosti, či snahy niekoho len telesne si získať. Čistá láska je vždy len prejav citu V snahe o prospešnosť dávania je v skutočnej láske i prísnosť. Veď láskavá mama prísne povie svojej dcére, keď chce ísť von v neprimeranom oblečení, keď je zima, že ju von nepustí, kým sa nepreoblečie. Môže byť dievča i nespokojné, ale mama v skutočnej prísnej láske svoje rozhodnutie nezmení, pretože má dcéru rada. Láskavým, prísnym prístupom je jej prospešná preto, lebo ju chráni pred prechladnutím. Iný príklad. Idem na návštevu k priateľovi, ktorý si zlomil nohu a musí byť doma v kresle. Viem, že je fajčiar a že by sa potešil, keby som mu priniesol balíček „dobrých cigariet“. Ja ho mám ale rád a tak mu cigarety neprinesiem, prinesiem mu balík ovocia, alebo dobrú knihu. Cigarety mu predsa neprospievajú.

O tom ako láska pôsobí na stav zdravia sme si už v predchádzajúcich statiach naznačili. Len si spomeňte na predĺženia života mužov a urýchlenie hojenia rán v manželstvách, kde vládne harmónia medzi mužom a ženou.

Nedá mi, aby som tu necitoval výsledok jedného experimentu v USA v Ohio State University spred viac ako 20 rokov. V spomínanom pokuse šlo o sledovanie rozvoja arteriosklerózy u králikov, prekrmovaných stravou, ktorá spôsobovala tučnotu a vzostup hladiny cholesterolu v ich krvi, čo vieme, že je jeden z rizikových faktorov rozvoja tohto najčastejšieho civilizačného ochorenia. Pri sledovaní stavu tepien vedci s prekvapením zistili, že jedna skupina králikov vykazovala až o 60 percent menej arteriosklerotických zmien, ako ostatné skupiny, hoci hladiny cholesterolu mali porovnateľne vysoké s ostatnými skupinami. Pri spätnej analýze všetkých experimentálnych protokolov našli medzi málo sklerózou postihnutými králikmi a ostatnými len jednu odlišnosť. Človek, ktorý sa o nich staral sa s králikmi „porozprával“, občas ich pohladil, občas niektorého z králikov vzal na ruky a pritúlil si ho k sebe – teda prejavoval voči nim vzťah lásky. Mal ich prosto rád! Neverili tomuto zisteniu a celý pokus zopakovali ešte dvakrát. Opakovane s tým istým výsledkom. Rozvoj zmien na cievach o 60 percent nižší, ako u králikov ostatných skupín v uvedenom pokuse.

Ako lekár nepoznám liek, ktorý by tak účinne pôsobil na zníženie rozvoja arteriosklerózy pri vysokých hladinách cholesterolu. Máme lieky, ktoré znižujú hladiny cholesterolu. Sú finančne nákladné a v poslednej dobe hojne používané, lebo cholesterol je považovaný za jedného z hlavných nepriateľov, ktorí spôsobujú arteriosklerózu. Tá so svojimi následkami pôsobí hlavne na srdcové tepny a z toho plynú infarkty srdcového svalu. Ako ale uvedený experiment ukazuje, je tu niečo, čo je zadarmo a oveľa účinnejšie a čo nikdy nemôže mať nepriaznivé vedľajšie účinky. Liek nad lieky – vzťah lásky. Vzťah, v ktorom sa zameriavame na to, aby sme pomohli, urobili inému radosť, boli prospešní inému.

Keď sme spomenuli infarkty srdca, tak výsledok jednej izraelskej štúdie, v ktorej bolo sledovaných desať tisíc mužov s rizikovými faktormi pre vznik angíny pectoris (bolestí na hrudníku srdcového pôvodu pri arterioskleróze srdcových tepien) vedci došli k nasledovným záverom: Najspoľahlivejším psychologickým faktorom pre stanovenie najväčšej pravdepodobnosti, že muž ochorie na sklerózu srdcových tepien a bude mať angínu pectoris bola záporná odpoveď na otázku: „Dáva vám vaša žena nejako najavo svoju lásku?“ Pri odpovedi: „Nie, nedáva mi najavo svoju lásku“ vysoko štatisticky významne stúpalo riziko angíny pektoris.

Psychológovia zistili, že my ľudia prežijeme príjemný deň, keď v ňom prežijeme 6-7 „pohladení života“. Čo bolo pod tým myslené? Pohladeniami boli myslené príjemné situácie prežité pri stretnutiach s inými ľuďmi v priebehu dňa.

Pohladením môže byť, keď nám dá niekto prednosť vo dverách, či keď nám niekto uvoľní miesto v autobuse. Pohladením je stretnúť milú predavačku v obchode, alebo ochotného úradníka v úrade, či usmiatu pracovníčku za okienkom na pošte. Pohladením je pochvala od nadriadeného.

Slovo uznania od manželského partnera. Možností je veľmi veľa. Pri každej spomínanej situácii a v situáciách podobných prežívame malé potešenia – radosti. Tieto „kvapky“ radosti nám urobia deň príjemným. Ako sa ale k týmto „kvapkám“ dostať? Veď v žiadnom obchode, v žiadnej lekárni ich nemajú! Recept je jednoduchý. Spomeňme si na pokus s králikmi, aj keď pochopiteľne človek je bytosť iného druhu ako je zviera. Ukázalo sa ale jasne, že ak zviera žije v atmosfére lásky, priebeh choroby sa výrazne spomaľuje i pri vysokom cholesterole. Stačilo k tomu pohladenie a milé slovo. My ľudia mrieme na následky artreiosklerózy pôsobiacej na naše srdcia. Nie je to ale aj upozornenie, že si nevieme vytvárať navzájom atmosféru lásky, že sa nevieme navzájom „pohladiť?“

Znovu si uvedomme, že život nie je zhoda náhod, ale že si ho chystáme sami svojimi rozhodnutiami. Pochopme, že podľa Zákona sejby a žatvy dennodenne v situáciách s inými ľuďmi, stretávame sami seba. Čo som sial – to žnem! Milá predavačka – to som ja milý voči ľuďom na mojom pracovisku. Musel som jednať s protivným úradníkom? Mal by som v ňom vidieť seba – takto protivne sa ja správam voči tým, čo sú na mne závislí? Bol voči mne niekto netaktný? Pomohol mi niekto v núdzi?... Všetko je to neomylne o mne! Recept je jasný, ak chcem prežívať pohladenia – musím najprv ja hladiť! Chcem stretávať milých ústretových ľudí? Musím sa najprv ja stať milým a ústretovým. Chcem stretávať slušných a taktných ľudí? Musím najprv ja byť voči iným slušný a taktný. Chcem, aby ma manželka občas aj pochválila? Kedy som ju ja naposledy pochválil? Ale i naopak – poteší ma keď ma manžel pochváli, kedy som však naposledy vyzdvihla ja jeho?

Musím začať ja od seba až potom sa život okolo mňa zmení. Možností k rozdávaniu „pohladení“ nám život dáva denne nepreberné množstvo. Musíme si to len uvedomiť a rozhodnúť sa každú situáciu riešiť v láske. Nečakajme že začnú tí druhí, musím začať ja!

V mojom tele sa prejaví výsledok pohody v utužení telesného zdravia. V krvi cez spomínaný systém hormónov sa budú produkovať hormóny radosti – endorfíny a iné, ktoré ma povzbudia k ďalšiemu radostnému dávaniu, čo ma bude viesť do „začarovaného kruhu“ trvalej radosti. Len začať! Kedy? No predsa dnes.

Neznie to trochu nadnesene, je to vôbec možné uplatniť v našej medicíne? Ako príklad ešte dva príbehy ako pôsobí láska na stav zdravia. Konkrétne u dvoch prípadov cukrovky.


Dievčatko – cukrovka a láska

Prípad bol uverejnený v časopise JAMA v roku 1985. Týkal sa liečby cukrovky l0-ročného amerického dievčatka. Lekár využívajúc všetky možnosti medicíny, dlhšiu dobu nebol schopný upraviť liečbu tak, aby boli jej výsledky hodnotené hladinami glukózy v krvi uspokojivo, tzv. kompenzovanom stave. Zistil, že rodičia zrazu prestali s dievčatkom chodiť na kontroly, ktoré boli pomerne časté. Objavili sa s dievčatkom asi za 2 mesiace, a hodnoty boli výborné. Pýtal sa ich čo robili, ku komu sa chodili liečiť a čo im bolo doporučené. Myslel si totiž, že stratili k nemu dôveru a našli si iného lekára. Na jeho prekvapenie mu oznámili, že nechodili k nikomu inému, len že dodržiavali ním doporučenú liečbu a dávky Inzulínu. Pretože bolo všetko pri vlastných kontrolách glukózy v krvi doma v úplnom poriadku, nevideli dôvod ísť na kontrolu, kým sa im neminuli lieky. Lekár bol prekvapený a nedalo mu nespýtať sa, čo iného sa dialo ešte s dievčatkom, čo sa týkalo jej života.

Dozvedel sa, že sa presťahovali na iné miesto a že u susedov býva chlapček, o 2 roky mladší, ktorý je chorý a treba mu pomáhať. Ich dcérka chodí k nemu každý deň a venuje sa mu a táto činnosť ju veľmi teší. Okrem toho kúpili dievčatku mačiatko, ktoré je voči dcérke veľmi prítulné a majú sa navzájom rady. Nič iné! Tak málo! Vzťah dievčatka v čistej ľudskej láske voči chlapčekovi od susedov, ktorému pomáhala a vzťah lásky k mačiatku „preladil“ citový stav na lásky a čuduj sa svete, cukrovka sa upravila do ideálnej polohy.

Niekto by znovu mohol povedať – náhoda. Z jednej príhody nemožno robiť predsa ďalekosiahle závery. To by chcelo dlhodobý výskum štatisticky podložený. Tak dodám k tomu jeden príklad z mojej praxe, viem že je to pre štatistiku málo, ale predsa...

 

Pán zamračený a cukrovka

Napadlo ma raz na vizite využiť „americký poznatok“ doma v našej nemocnici v deň keď som videl sedieť na posteli zamračeného pána inžiniera asi 68 ročného, ktorý bol v nemocnici za účelom nastavenia dávky Inzulínu pri liečbe cukrovky. Pýtam sa ho: „Prečo ste taký zamračený?“ „Ale, nič ma nebaví, čakám na popoludnie, príde manželka, tá ma poteší“. Ja jemu nato: „Pán inžinier, skúste to dnes naopak. Potešte vy vašu manželku! Pred nemocnicou je kvetinárstvo, kúpte jej kvietok a prekvapte vy ju.“ Pozrel začudovane na mňa ponad okuliare. Pokrútil hlavou, nepovedal nič.

Na druhý deň usmiaty a radostný mi vraví: “Viete ako bolo včera popoludní dobre? Šiel som kúpiť kytičku pre manželku. Tá sa tak z kvietkov tešila, že si ani neviete predstaviť ako. Aj slzička radosti padla...“ No predsa Zákon platí, pán inžinier potešil a bol mnohonásobne potešený.

Keď odchádzal z nemocnice nastavený na jemu potrebnú dávku Inzulínu pri rozlúčke sa ma pýta: „Čo by ste mi ešte k tej dávke Inzulínu poradili – no... z toho „vášho“. Potešil som sa i ja a vravím mu: „Pán inžinier to je jednoduché, každý deň sa snažte o dobrý skutok“. Nepovedal nič, nepozeral už začudovane ponad okuliare, podal mi ruku a odišiel.

Asi o pol roka sme sa stretli. Ja som za ten čas na príhodu zabudol a on skoro ťahajúc ma za rukáv hovorí: „Funguje to, funguje to!“ „Čo pán inžinier?“ nechápem ja. „No to s tým dobrým skutkom. Priznávam sa vám, bola teraz Veľká noc, jedával som veľa, diétu som nedržal, pojedol som veľa sladkostí, ale hodnoty krvného cukru sú stále v poriadku. Držím sa však toho „vášho“ a každý deň sa snažím niekoho potešiť, urobiť druhému dobre. Zistil som, že mi to robí dobrú náladu, a cukrovka je úplne v poriadku.“

Čo k tomu dodať? Hádam len to, že nebol jediný, ktorému sa dalo v praxi pomôcť k zlepšeniu stavu cukrovky, dokonca i k vysadeniu liečby Inzulínom. Čím? No predsa preladením sa do polohy radosti žití v láske, zmenou postoja k svojmu životu.

 

 

Som rád, že ste knihu dočítali až do konca. Uvedené kapitoly si pochopiteľne nenárokujú nato, že svojim obsahom vyčerpali celú problematiku nového pohľadu na príčiny a liečenie chorôb, na celú novú medicínu.

Skôr naopak! Kapitoly otvárajú celý rad ďalších otázok, na ktoré bude potrebné odpovedať v ďalších publikáciách. Bude potrebné venovať sa dôležitým okamihom v živote človeka. Príchodu na tento svet – teda počatiu a narodeniu a odchodu z neho – teda pozemskej smrti človeka. Venovať sa problematike rodiny a zdraviu, nachádzať príčiny epidémií dneška ako sú atreioskleróza a jej následky, nádorovým chorobám, psychickým ochoreniam, ktoré sú na významnom vzostupe, aj iným problémom duševného a telesného zdravia.

To by mohol byť obsah ďalších pokračovaní načatej problematiky novej medicíny... ak bude o ňu záujem.

 

 

Na záver to najdôležitejšie: kniha je výsledkom skúsenosti lekára, ktorý študoval klasickú medicínu a učil sa usilovne všetko teoreticky aj prakticky, čo súviselo s jeho povolaním. V medicíne, ktorej sa venoval chýbalo mu najviac to, že nech akokoľvek dôkladne vysvetľovala a učila príznak chorôb, ich spôsoby rozvoja a ich liečbu, medicína ani v jednom, jedinom prípade nedávala odpoveď na otázku prečo choroby vznikajú.

Hľadal som a našiel som! Nie ale v knihách medicínskych učencov, ale v diele ktoré mi otvorilo bránu do nového poznania, otvorilo mi pohľad do nových dimenzií života, dielo v ktorom som našiel odpovede na všetky otázky o živote, včítane odpovedí na príčiny chorôb.

 

Ďakujem za to, že som smel v roku 1989 dostať do rúk knihu Vo Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu od Abdrushina, ktorá sa venuje vysvetleniu princípov života a jeho Zákonom.

Základ všetkého, čo ste mohli prečítať a verím, že mnohí i prijať za svoje je v Posolstve Grálu. Nie je v ňom ani jedna konkrétna kapitola o medicíne a predsa je tam celá medicína, tak ako celá pedagogika, fyzika, chémia, či biológia, no len pre tých, ktorí sú schopní čítať srdcom a nielen rozumom.

 

August 2007, Ivan Rusnák

 

So súhlasom autora prevzaté z knihy MUDr. Ivana Rusnáka: Choroba ako pomoc pri poznávaní zákonov života.

Stránky autora: akvamarin.peruno.sk