12 03 03 Kniha

Verzia pre tlač

Zivot Jezisuv na Zemi

Zaváté doby se probouzejí

Život Ježíšův na Zemi

 

Kniha je jedinečným životopisom Pána Ježiša, ukazujúcim jeho skutočnú pozemskú púť. Na jej oblálke je i skutočná podobizeň Pána Ježiša, ktorej autorom je učedník Pána Imanuela Hermann Wenng.

Zo súboru "Zaviate doby sa prebúdzajú" ju vydalo v roku 1996 nakladateľstvo a vydavateľstvo VOLÁNÍ, spol. s r.o.

Kontakt na predajcu: www.studiovladan.cz.

 

Z knihy sme vybrali ukážku, v ktorej sú spísané Blahoslavenstvá.

Vidím, že by ste sa najradšej spýtali: Čo máme teda my činiť, aby sme dosiahli blaženosť? Chcem vám odpovedať, aby ste to konečne pochopili.

Nežijete preto, aby ste žili ľahko, ako vy po tom túžite!

Žijete preto, aby ste prežívali! Buďte preto bdelí v každej dobe! Učte sa zo svojich chýb a učte sa zo svojho šťastia. Rozhliadnite sa okolo. Nie ste na tejto Zemi preto, aby ste ňou pohŕdali! Musíte sa naučiť ju poznať, pretože máte telo, ktoré pochádza z tejto zeme. Chcem vám ešte raz dať zákony, zachvievajúce sa v celom stvorení, ktorým i vy ste podrobení. Využite času, ktorý vám ešte zostáva do hodiny súdu.

Opäť sa zhromaždil ľud vôkol Majstra a jeho učedníkov. Všetci zbožne načúvali a chceli počuť ešte viac. I posadil sa Ježiš na pahorok a u jeho nôh usadli zástupy, ktoré prišli, aby počuli jeho slová.

A Ježiš hovoril:

Blahoslavení tí, ktorí proste prijímajú Slovo; pretože ich je Kráľovstvo Nebeské.
Nehĺbajte a nemudrujte o slovách mojich, pretože tým by ste nedošli nikdy konca. Nehovorte so svojimi spolubližnými o tom, čo sa vás v nich dotklo, pretože oni sú iného druhu. Vyňali by z nich len to, čo je im vlastné a vás by tým zmiatli!

Blahoslavení ľudia, ktorí sú trpezliví a mierni; pretože oni Zemou vládnuť budú.
Učte sa čakať a učte sa mierniť a potom budete mať v sebe raz moc, aby ste ovládali iných ľudí. Vaša vlastná kázeň ukázni druhých.

Blahoslavení tí, ktorí musia prechádzať utrpením; pretože oni utešení budú.
Nežalujte, ak vás zachváti bolesť a utrpenie. Znášajte ich a buďte silní! Žiadne utrpenie, ktoré sami nevpustíte a neprivoláte nemôže k vám. Učte sa však na ňom a zmeňte sa vo svojom vnútri. Potom od vás odpadne a vy budete voľní!

Blahoslavení tí, ktorí túžia po spravodlivosti; pretože oni spravodlivosti dôjdu.
Ak sa domnievate, že trpíte bezprávie, vtedy pozrite na ľudí, ktorí sú vašimi blížnymi a odčiňte všetko, čo ste im kedy urobili. Tiež vtedy, keď ste sa domnievate, že ste v práve! Žiadny človek nemá právo pripravovať druhému bolesť a utrpenie! Ak budete v tomto smere čistí, potom ani vám žiadny človek neučiní bezprávie, pretože bude zahanbený veľkosťou vášho ducha!

Blahoslavení milosrdní; pretože oni milosrdenstva dôjdu.
Neklamte sa však a nekonajte  f a l o š n é  milosrdenstvo, ale uvážte, či vaša dobrá vôľa tiež ľuďom naozaj  p r o s p i e v a !

Blahoslavení pokojní; pretože oni dietkami Božími nazývaní budú.
Mať v sebe mier a sprostredkovať ľuďom pokoj, to vyžaduje takú očistu duše, že len málo ľudí na Zemi môže sa už nazývať dietkami Božími. Človek, ktorý má v sebe ozajstný mier, Boží mier, bude pre svojich spolubližných utešovateľom a balzamom, bude rany ľudí liečiť už obyčajným svojim bytím!

Blahoslavení tí, ktorí trpia pre Spravodlivosť; pretože ich je Kráľovstvo Nebeské.
Trpieť pre Spravodlivosť znamená trpieť pre Pravdu. Vziať na seba všetko a prekonať všetko, aby mohol zostať pravdivým, to je pre človeka to najťažšie pri jeho putovaní. To znamená všetko: spravodlivo žiť, pravdivo žiť až do toho najmenšieho. To bude vyžadovať mnoho bojov a mnoho utrpenia. To bude prežitím, ozajstným prežitím na celej púti človeka. Taká má byť jeho cesta, aby mu zostala cestou otvorenou do Kráľovstva Nebeského.

Blahoslavení čistého srdca; pretože oni Boha vidieť budú.
V týchto slovách leží všetko, i to najvyššie, čo človek dosiahnuť môže:  v i d i e ť   B o h a   v   j e h o   d i e l a c h . Srdce človeka musí byť čisté a jasné, ako krištáľ, aby tak žiadne zakalenie nebránilo mu vo videní. Videnie je poznávanie! Človek, ktorý je čistého srdca, dokončil svoju úlohu tu a môže potom stúpať ku Svetlu.

Keď Ježiš skončil, panovalo hlboké mlčanie. Tváre ľudí svedčili o ich myslení a cítení. Avšak Ježiš nepotreboval pozerať najskôr do tvárí ľudí, aby poznal, ako prijali jeho posolstvo. Poznal ich a dúfal, že aspoň u niektorých utkvelo niečo z toho, čo hlásal.

Vedel, že zvoľna sa prebúdza u ľudí pochopenie a že túžba po pravom vedení nedá sa už potlačiť. Mal z toho radosť a bol za to Bohu vďačný. –

 

Ukážka z knihy: Život Ježíšův na Zemi