11 11 01 Za Siedmimi Horami

Verzia pre tlač

Dôležité doplnenie

k dokumentu zverejnenému na www.7zh.sk,

- syati -

 

VEDA či VIERA - Evolúcia či Inteligentný Tvorca
(pôvodne nazvanému  List „NULA“ – Vo SvetleVEDY )
pojednávajúcom o otázke
Darvinizmu versus Kreationizmu. 

 


 

           Mnohé publikácie, články, debaty či  internetové fóra pretriasajúce otázku dôkazov pre platnosť Darwinovej teórie či dôkazov teologických teórii, postrádajú zopár ďalších, informácii, ktoré sa neberú do úvahy buď z nepozornosti alebo jednoducho len z nevedomosti o nich. 

               Dôležitosť týchto doplňujúcich informácii je vysoká a často na ich poznaní stojí vôbec samotné priklonenie sa na jednu či druhú stranu. Prvé upresnenie sa týka toho, ako je často ateistickou verejnosťou, ale i niektorými  veriacimi vnímané teologické vysvetlenie Stvorenia (Sveta, človeka,..): 

            Zásadný problém spočíva v tom, že pojem o samotnom Stvoriteľovi, o Jeho možnostiach, vlastnostiach, schopnostiach a s ním súvisiacich udalostiach sú vnímané väčšinou skrz podania a vysvetlenia náboženstiev. Avšak učenia a vysvetlenia jednotlivých náboženstiev v ich dnešnej obsahovej podobe sa navzájom líšia, hoci v každom je skryté rovnaké jadro, ktoré žiaľ pod nánosom storočiami naviatych deformácii dnes vidieť len veľmi ťažko.

            Preto je pochopiteľné, že niektorým ľudom, ktorý berú do úvahy žiaľ iba hmotné dôkazy, je ťažké prijať myšlienku na Stvoriteľa ako starého, všetko odpúšťajúceho dlhovlasého deduška, ktorý nechal úmyselne zabiť svojho syna; ktorý nezasahuje do svetového utrpenia; ktorý sa má dať obmäkčiť neustálym monotónnym odriekaním nejakých slov,... alebo ktorý si potrpí na hmotné obete,... alebo kde cieľom života má byť rozplynutie sa v nirváne či ničote, ...alebo ktorý nariadil fyzicky likvidovať inovercov, ...a mnoho iného.
            Pre mnohých ľudí sú toto tak veľmi odpudzujúce predstavy nezlúčiteľné s dokonalosťou Stvoriteľa, že ich vedú radšej k Jeho popretiu. Preto sa následne rozhodnú, že ak by mal toto byť obraz o Stvoriteľovi, tak to radšej bod pre Darwina.
 

            Našťastie však Stvoriteľ nieje a ani nemôže byť viazaný akýmkoľvek súborom ľuďmi ustanovených dogiem,
t.j. žiadnym náboženstvom v dnešnom zmysle. Žiadne duchovné učenie si neuchovalo úplnú pôvodnú obsahovú čistotu. Hoci sa samozrejme dochovalo mnoho hodnotného duchovného obsahu, ten žiaľ v tieni neskorších obsahových a výkladových deformácii, úprav a nepochopenia stráca na možnej plnej účinnosti a sile.
           Preto v úvahách Darwin versus inteligentný plán Stvorenia
nemožno brať do úvahy väčšinu zo súčasných náboženských vysvetlení ani z nich vyplývajúcich predstáv o Stvoriteľovi.
 

           Výsledkom vyššie uvedeného je teda to, že komukoľvek je niektoré z náboženských vysvetlení stvorenia „proti srsti“, nemôže to byť v žiadnom prípade dôvodom ani argumentom svedčiacom o neexistencii Stvoriteľa.  

            Názor o nemožnosti vzniku Sveta aktom stvorenia taktiež nemôžeme podopierať ani odvolávaním sa na neexistenciu dôkazov o Stvoriteľovi. Pretože až okamihom vzniku veličín priestoru a času môžeme vôbec hovoriť o nejakej hmote a hmotnom vesmíre... a teda o hmotných dôkazoch.
           Preto čokoľvek, čo v nejakej forme či neforme existovalo pred vznikom Vesmíru a čo malo zrejmú príčinnú súvislosť s jeho vznikom, nemohlo byť v žiadnom prípade hmotnej podstaty! Preto je úplne nelogické chcieť vyvrátiť existenciu tohto „niečoho“, čo predchádzalo vzniku hmoty, odkazovaním sa na absenciu hmotných dôkazov.

            Inak povedané, vesmír ako dielo (maľovaný obraz) a Stvoriteľ ako jeho autor (maliar). Ani pozemský maliar fyzicky nevchádza do svojho namaľovaného obrazu. Avšak z toho, ako obraz vyzerá, možno vycítiť nadanie a schopnosti
  maliara. Obraz nikdy neobsahuje maliara samotného.  Ale z existencie obrazu (diela) možno existenciu autora priamo dedukovať. Pri maľovanom obraze je každému jasné „že sa nemohol namaľovať sám“.
            Avšak pri vesmíre, ktorý mal svoj "okamih" vzniku, zabúdame na nevyhnutný matematicko-filozofický prepoklad, že „Čokoľvek
 začalo existovať, má príčinu"      ...a v prípade vesmíru to MUSELA byť vzhľadom na vyššie uvedené informácie príčina nehmotnej podstaty...
 

           Druhé upresnenie, či doplňujúca informácia v tejto kauze Veda vs. Viera, resp. Evolúcia vs. Inteligentný Tvorca sa týka toho, že hoci sa javí, že ide o dva vylučujúce sa protipóly, v skutočnosti je medzi nimi, (po patričnom daní faktov na oboch stranách na poriadok), určitý prienik.

 
 

           Lepšie vyjadrenie zohľadňujúce niektoré, pre mnohých doteraz neznáme informácie podáva v článku :   
Aj Stvorenie aj evolúcia?“   RNDr. Emil Páleš, CSc.
Článok je
 prevzatý z časopisu: Sophia - štvrťročníka pre uvedenie duchovných hodnôt do života. Číslo 3, jeseň 1994. Stránky autora: http://www.sophia.sk/


 

-syati-


Aj Stvorenie aj evolúcia?

RNDr. Emil Páleš, CSc.

Stvoril človeka Boh, alebo vznikol z prvotného koacervátu aminokyselín v praoceáne? Náboženstvá tvrdia, že bol stvorený - a Oparinova a Darwinova teória, že sa vyvinul. Obe strany majú poruke dostatok dôkazov. Tak kde je Pravda? A kto povedal, že stvorenie a evolúcia sa vylučujú? 

Vo vývoji druhov v prírode je očividná, nepopierateľná kontinuita. Pri pohľade na kosti vyhynutých zvierat, povahu chemických procesov a podobnosť genetických kódov, nemožno viac zapochybovať o tom, že ľudské telo je geneticky príbuzné s telom zvierat.

Bolo by naivné dúfať, že medzičlánok medzi kostrou opicočloveka a dnešného človeka neexistoval. V tomto hmotnom stvorení nič nemôže vzniknúť len tak, zázrakom, ale všetko sa musí vyvinúť v čase a to vždy len v rámci platných fyzikálnych zákonov. Teda aj ľudské telo.

Lenže človek nie je telo, ale duch! Je to duchovná bytosť, dočasne spojená s hmotným telom.

Existuje duchovné stvorenie a hmotné stvorenie. Najskôr bolo všetko stvorené v duchovnom stvorení; človek ako duchovná bytosť; zvieratá, kvety, rieky ako duchovné reality. Až neskôr sa všetko v hmotnom stvorení začalo vyvíjať po vzore duchovného, akoby sa duchovné nebo odrážalo na vodách hmotností; a duch začal vtláčať hmote svoju tvár.

Boli to najskôr bytosti prírody, vládcovia živlov, dévovia rastlín a zvierat, ktoré boli na Zemi činné tisíce a státisíce rokov pred príchodom človeka. Až v čase, keď bytostní doviedli zvieracie telá aj s celou duševne-zmyslovou výbavou do najväčšej možnej dokonalosti, inkarnoval sa prvý ľudský duch do tela ľudoopa a narodil sa namiesto opičej duše. Postupne sa prepracúval k sebauvedomeniu a pokračoval tak v stvárňovaní a zušľachťovaní svojej telesnej schránky do jemnejších, dokonalejších foriem. A hlavne sa vzpriamil zo štyroch na dve; lebo duch človeka, to je predovšetkým - dôstojnosť! 

 

Biblia o evolúcii 

Že stvorenie a evolúcia sú dva samostatné deje, je zreteľne za chytené aj v biblii. Stvorenie človeka sa v biblii - napodiv – opisuje na dvoch miestach. Duchovné  stvorenie je opísané v Genesis v prvej kapitole. Keď bolo toto dokonané, opisuje sa neskôr, v druhej kapitole, evolúcia.

Na šiesty deň (duchovného stvorenia!) Boh stvoril človeka ako ducha v duchovnej ríši; ako dvojjedinú bytosť - muža a ženu – so všetkými predpokladmi pre dokonalosť.
(pozn. -syati-: Na opis tvorenia celého obrovského Stvorenia, kde hmotný vesmír je len jednou z jeho častí,  nieje jedno otočenie takmer neviditeľnej  zemegulky okolo svojej osi dostatočne vhodnou veličinou na meranie "času"...
Teda dňami neboli myslené dni pozemské. Keďže biblia je knihou v prvom rade duchovnou, aj väčšina dôležitých obrazov v nej zachytených sa týka opisu dejov duchovných... )

“Boh stvoril človeka na svoj obraz, na obraz Boha ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.” (Genesis 1:27)

Alebo sa vám zdá, že je to toto úbohé pozemské telo, ktoré je stvorené na obraz Božích dokonalostí?

Až potom, keď “Bôh dokonal v siedmy deň svoje dielo a odpočinul...” (Genesis 2:1, 2) začne evolúcia hmotných svetov od nuly: “To sú rody nebies a zeme, keď boli stvorené ... a to prv ako bolo na (hmotnej) zemi jakékoľvek chrastie poľné ... ani nebolo človeka ... ale para vystupovala zo zeme...” (Genesis 2:4-6)

Vtedy “Hospodin Bôh utvoril Adama, človeka, vezmúc prach zo zeme a vdýchnul do jeho nozdier dych života a človek sa stal živou dušou.” (Genesis 2:7)

Všimnite si, že hoci vyššie bolo použité sloveso stvoriť (naraz), je na tomto mieste použité sloveso utvárať (postupným vývojom). Utvoril Adama vezmúc prach zo zeme, t.j. hnetením, formovaním hmoty; a až nakoniec mu vdýchol dych života (živého ducha).

 

Duchovný pôvod človeka 

Človek teda nikdy nebol zvieraťom! Človek iba prevzal od zvierat štafetu evolúcie. V jeho hrubohmotných a duševných telách ďalej plynule prúdia animálne sily, ktoré kedysi patrili zvieratám. Ale povedať, že zviera sa vyvinulo na človeka, alebo že človek bol v minulých životoch zvieraťom, znamená nesprávne stotožňovať človeka s jeho telom a dušou, nie s jeho duchom. Oveľa správnejšie je povedať: človek je duch a bol človekom už predtým, ako vstúpil do zvieracích tiel a zostane ním aj potom, čo ich opustí. 

Preto dôvodenie naivno-materialistických psychológov o tom, že podstata človeka je zlá, agresívna, že sú v ňom navždy zakorenené animálne, lovecké inštinkty, ktoré zdedil po zvieratách, je úplne plané. Človek má dve prirodzenosti: jednu hmotnú, ktorú zdedil po zvieratách a druhú duchovnú, ktorú zdedil sám po sebe. A duch si predsa vždy dokáže podrobiť hmotu - a nenechá so sebou zametať - len ak naozaj chce! A je to len jeho zodpovednosť, ak to nerobí.

Egypťania hovoria, že po smrti sa vás pred bránou do neba budú pýtať, kto ste. Potom musíte povedať: Prichádzam zo zeme, ale som synom/dcérou nebies! Inak vás do neba nepustia. Človek si musí byť vedomý svojho vysokého, duchovného pôvodu a svojej dôstojnosti - ak nemá byť naozaj iba zvieraťom!



Článok je  prevzatý z časopisu: Sophia - štvrťročníka pre uvedenie duchovných hodnôt do života. Číslo 3, jeseň 1994. Stránky autora: http://www.sophia.sk/

 


 

Stránky autorov:  www.z7h.sk