10 11 01 Za Siedmimi Horami

Verzia pre tlač

VEDA či VIERA

Evolúcia či Inteligentný Tvorca - 7.časť

- syati -

 

Dôkaz vedomia, záhada mysle
      Realita duše
Osobný Stvoriteľ?
Zhrnutie
Záver

 


Dôkaz vedomia, záhada mysle

         Ľudský mozog váži len 1,5 kg, obsahuje 10.000 mil. nervových buniek a z každej vychádza také množstvo vlákien, že vytvárajú 1000 milión miliónov prepojení do celého tela. To sa rovná množstvu listov na stromoch v hustom lese, ktorý sa rozprestiera na ploche 2,6 mil. km2.

  • Thomas Huxley (Darwinov advokát) povedal: „Myseľ alebo vedomie je funkciou hmoty, keď dosiahla určitý stupeň organizovanosti.“
  • Edward O. Welson - sociobiológ: Dnes sa darvinisti zhodujú v tom, že vedomá skúsenosť je fyzickým a nie nadprirodzeným fenoménom.
  • Marvin Mínsky: Ľudský mozog je počítač z mäsa, s vedomými myšlienkami, ktoré sú len jeho celkom mechanickým výstupom.
  • John Searle: Podľa mňa je vedomie spôsobené mozgovými procesmi. Je to len produkt biológie.
  • Barry Beyerstein: Práve tak, ako obličky produkujú moč, mozog produkuje vedomie.
  • David Chalmers - vedúci centra pre štúdium vedomia pri arizonskej univerzite: Ale ak je vedomie naozaj len automatickým
    vedľajším produktom, zväčšujúcej sa a sofistikovanejšej kapacity mozgu, prečo by nenadobudli vedomie aj super roboty, keď dosiahnu vyššiu kapacitu mozgu ako ľudia. Ak je možné dať počítaču takú podobu akú si len želáte a ak je vedomie výsledkom štruktúry potom vám podľa tejto definície sama štruktúra zabezpečí existenciu vedomia.

         Kontroverzné vyhlásenia Raya Kurzweilla o tom, že budúce stroje budú okrem inteligencie disponovať aj schopnosťou duchovných skúseností a pravdepodobne budú schopné nadobudnúť vedomie. V istom zmysle sú Kurzweilove teórie len logickým pokračovaním darvinovskej evolúcie. Podľa darvinistov je tento fyzický svet jediné čo existuje. V istom bode dlhovekého vývoja sa
ľudský mozog rozvinul do svojej súčasnej podoby s celou momentálnou kapacitou. Keď dosiahol určitú úroveň štruktúry a zložitosti,
ľudia sa stali „vedomými“, to znamená, že zrazu nadobudli subjektivitu, pocity, nádeje, schopnosť pozerať sa na niečo z vlastného uhla pohľadu, introspekciu.

         Reakcie Johna Searleho na Kurzweilove predpovede: Môžete silu počítaču zväčšovať koľko len chcete, pozapínať ich koľko si len myslíte, že je potrebné. Aj tak nikdy nebudú mať vedomie, pretože všetko čo dokážu je len zobrazovať symboly.

  • John Eccles (nositeľ Nobelovej ceny) – som zdesený naivitou tých, ktorí predpovedajú, že počítače budú mať vedomie. Niet akéhokoľvek dôkazu pre tvrdenie, že by počítače pri adekvátnom stupni zložitosti mohli dosiahnuť aj vedomie. Medzi umelou inteligenciou a inteligenciou je obrovský rozdiel. Počítač nemá žiadne vedomie seba, nemôže hovoriť v prvej osobe, nemá vlastný názor na problémy, nevie uvažovať a nemôže prejavovať určité správanie, ak je v ňom všetko správne zapojené. Avšak vedomie nie je to isté ako správanie. Vedomie znamená byť živý; to je to, čo spôsobuje správanie v skutočných bytostiach.

     

          Počítače možno budú schopné napodobniť inteligenciu, ale nikdy nebudú mať vedomie. Nemôžeme si mýliť pojem správanie s tým, čo znamená byť živý, vnímať a mať vedomie.
         Nech je táto debata nad budúcnosťou počítačov akokoľvek zaujímavá, omnoho dôležitejšia je prebiehajúca polemika týkajúca sa ľudského vedomia. Prekvapivo mnoho vedcov a filozofov v súčasnosti dochádza k záveru, že zákony fyziky a chémie nie sú schopné vysvetliť skúsenosť vedomia u ľudských bytostí. Začínajú byť presvedčení, že za naše vnímanie zodpovedá nielen fyzický orgán zvaný mozog, ale aj nemateriálna realita zvaná duša.

   

         Jeden z vedcov, ktorý ohľadne otázky ľudského vedomia zmenil svoj názor, je Wilder Penfield, otec modernej neurochirurgie.
Začínal s predstavou, že vedomie nejako vyplýva z neurónovej aktivity v mozgu, kde synapsy (spojenia medzi nervovými vláknami) vystreľujú a modifikujú signály s ohromujúcou rýchlosťou 10 mil. miliárd ráz za sekundu. Ako sám uvádza: „Za svoju vedeckú kariéru som sa podobne ako iní vedci snažil dokázať, že za činnosť mysle je zodpovedný mozog.“ Počas vykonávania lekárskej praxe sa však ako chirurg presvedčil na viac ako tisícoch epileptických pacientov o konkrétnom dôkaze, že mozog a myseľ sú od seba navzájom naozaj nezávislé, hoci sú obe tieto oblasti jasne prepojené.

 

         Penfield elektricky stimuloval časť pohybového centra pacientov, ktorí boli pri vedomí a vyzval ich, aby sa snažili zabrániť neovládateľným pohybom ruky, keď zapne prúd. Pacient si uchopil jednu ruku druhou a snažil sa udržať ju v pokoji. Takže došlo
k tomu, že navzájom na seba pôsobili obe ruky, každá pod vplyvom niečoho iného; jednu ovplyvňoval elektrický prúd a druhú pacientova myseľ. Penfield sa preto odvážil vysloviť vysvetlenie, že pacient disponuje nielen fyzickým mozgom, ktorý bol stimulovaný elektrickým prúdom, ale aj nefyzickou realitou, ktorá tiež pôsobila na mozog.

         Penfield došiel vlastnou cestou k biblickému tvrdeniu, že ľudské bytosti pozostávajú z tela a ducha. Neskôr sa vyjadril, že je absurdné očakávať, že všetky tieto schopnosti mysle sú len výsledkom fungovania nejakej vyššej mozgovej činnosti, či sústavy reflexov. „Je to úžasné, že aj ako vedec môžete oficiálne veriť v existenciu ducha.“

         Vedecký výskum o ľudskom vedomí, prezentovaný vedcami na kalifornskom technologickom inštitúte v r. 2001
a v časopise Resuscitation, priniesol dôkaz, že vedomie človeka trvá aj potom, keď jeho mozog prestane pracovať a je vyhlásený za klinicky mŕtveho. Bol to nový, veľmi vážny dôkaz o tom, že mozog a vedomie, to nie je to isté, ale že sú to oddelené jednotky.

         Autori článku, fyzik Sam Parnia a neuropsychiater Peter Fenwick popisovali prácu s množstvom ľudí, ktorých postihol srdcový infarkt a boli vyhlásení za klinicky mŕtvych, ale neskôr boli oživení a poskytli im rozhovor. Asi 10% z nich popisovalo skúsenosť, že
počas časového úseku, kedy im nepracoval mozog, prebiehal u nich dobre usporiadaný, zmysluplný myšlienkový proces, kedy mohli
uvažovať a dobre si o vybavujú. Spomedzi faktorov vplyvu boli vylúčené účinky drog, či nedostatku kyslíka - čo sú časté námietky, tých, ktorí takéto niečo spochybňujú. Bádatelia neskôr zistili množstvo podobných prípadov. Niekdajší skeptik Parnia sa na základe týchto poznatkov vyjadril, že vedecké zistenia „podporujú názor, že myseľ, vedomie, či duša sú entity existujúce nezávisle.
          Ďalej sa v článku zamýšľal nad tým, že mozog by mohol slúžiť ako mechanizmus, ktorý len zviditeľňuje prejavy mysle. Podobne, ako televízny prijímač zobrazuje len obraz a zvuk, ktoré prijíma z vĺn z priestoru.“ Ak nejaké zranenie mozgu spôsobí, že človek stratí určitý aspekt svojho myslenia, či osobnosti, to ešte nevyhnutne nedokazuje, že zdrojom existencie jeho mysle je mozog. „Jediné o čom to určite svedčí je to, že je poškodený.“

         V oblastiach ľudského vedomia prebieha aktívny výskum a vedci, ktorí sa snažia nájsť čisto fyzické odpovede úprimne pripúšťajú, že v súčasnosti nemajú žiadne vysvetlenia na to, ako by mozog mohol vytvárať vedomie človeka.
         Napriek tomu sa niektorí vedci neustále utiekajú k neotrasiteľnej viere, že veda raz na tieto otázky objaví úplne naturalistické vysvetlenia. No ak je pre nich darvinizmus nenarušiteľným východiskovým bodom, potom vlastne ani inú možnosť nemajú.

  • Filozof J. P. Moreland - ,,Čo je vedomie? No jednoduchá definícia by bola, že vedomie je to, čoho ste si vedomí keď sa
    zamýšľate nad svojim vnútrom. Keď si všímate čo sa deje vo vašom vnútri, to je vedomie.“
  • Marilyn Schlitzová - ,,Budem zastávať pozíciu radikálneho empirika a v tom sa nechám viesť dátami a nie teóriou. No práve údaje, ktoré vidím mi jasne hovoria, že existujú oblasti v ktorých ľudská skúsenosť musí zamietnuť postoj materialistov v tom,
    že myseľ je len produkt mozgu a nič viac. Existujú pevné a veľmi konkrétne poznatky, že naše vedomie, naša myseľ môžu prekračovať hranice mozgu.“

Realita duše

Je viera v dušu (dualizmus) univerzálnym fenoménom?
         Vieme, že dualizmus vyučovali aj staroveký Gréci. Dualizmus osobnosti je spoločným učením, ktoré zdieľa väčšina kultúr
a náboženských tradícií.

  • Arthur C. Custance – antropológ: Biblia veľmi jasne učí, že keď duša či duch opúšťa telo, telo zostáva mŕtve, no ak sa duch nejakým spôsobom navráti do tela, celá osobnosť človeka sa navráti k životu. V biblii sa táto dualita objavuje na mnohých miestach. Vlastne už sformovanie Adama, ako prvej ľudskej bytosti, je doslova popísané ako oživenie tela duchom, čím je prehlásený za žijúcu dušu.

Prečo si myslíte, že duša je skutočná?

         Sme si vedomí, že dokážeme rozlišovať medzi našim vedomím a našim telom. Uvediem príklad, v ktorom poukážem na to, že nie sme to isté, ako sú naše črty osobnosti, naše spomienky a naše vedomie:jedna žena počas svadobnej cesty utrpela ťažký úraz, upadla do bezvedomia, stratila pamäť a tým veľkú časť svojej osobnosti. Keď sa prebrala neverila, že sa vydala. Počas uzdravovania, jej ukazovali video zo svadby, aby ju o tom presvedčili. Nakoniec tomu uverila a znovu prijala muža do svojho života. Všetci vieme, že táto žena bola stále tá istá osoba, aj keď sa inak správala a už nemala staré spomienky ani tú istú osobnosť. Je to dôkaz, že môžete zostať tou istou osobou aj keď získate či stratíte časť svojich osobnostných čŕt alebo spomienok. Ak by som bol ja sám identický s mojim vedomím tak potom, keď sa zmení moje vedomie, aj ja budem inou osobnosťou. Ale vieme, že môžem zostať tou istou osobou aj keď sa moje vedomie zmení, takže nemôžem byť vecou identickou s mojim vedomím.

         Ja nie som len telo, nie som len mozog. Istej žene s epilepsiou chirurgovia odstránili 53% mozgu. Keď sa pacientka prebrala, nikto jej nepovedal: „Tak máme tu 47% tejto osoby.“ Osoby nemožno rozdeliť na určitý počet kusov. Buď ste osoba alebo nie ste. Ale mozog a telo rozdeliť môžeme. Takže to znamená, že JA (moja osobnosť) – to sa nerovná – moje telo.

  • J. P. Moreland: Ja som duša a mám telo. Nič sa nedozvieme o osobnosti ľudí, keď budeme skúmať len ich telá. Ľudí spoznávame bližšie vtedy, keď zisťujeme, ako sa cítia, ako myslia, na čom im záleží atď. Keď budeme len zízať na ich telo, dozvieme sa azda len toľko, či radi cvičia.

         Funkcie mozgu sú rozložené po celej jeho ploche. Ak však chirurgicky odstránime časť mozgu, stratia sa niektoré jeho funkcie, nestratí sa však jednotiaci prvok osobnosti. Napríklad: Zmyslami prijíma mozog vnemy z miestnosti (predmety, zvuky, vône, pohyby...), ktoré aktivujú viaceré jeho oblasti. Ak by som ja sám bol iba svojím mozgom, bol by som vlastne množstvom rozličných častí, z ktorých každá má svoje zvláštne uvedomenie si každej súčasti môjho vizuálneho, zvukového,... poľa.

         Ale to sa nedeje. Moje zjednotené Ja zažíva všetky tieto skúsenosti v jednu chvíľu. Je vo mne čosi, čo všetko spája, aj keď
v mozgu nie je žiadna špeciálna oblasť, ktorá by spájala všetky tieto aktívne miesta do jediného. To je preto, že moje vedomie a moje Ja sú od mozgu oddelené entity. Moje vedomie, moje najvnútornejšie Ja používa mozog ako svoj nástroj k zviditeľneniu svojich prejavov
v hmote a zároveň opačne, k prijímaniu informácii z hmoty.

         Niektorí vedci však zastávajú názor, že vedomie je len niečo, čo nastane ako prirodzený a vedľajší produkt zložitosti mozgu po dosiahnutí určitej kapacity ako výsledok biologického procesu. Ak to však tvrdia, v tej chvíli sa už k hmote nestavajú ako ateisti
a materialisti – ale týmto tvrdením „nechtiac“ priznávajú hmote akýsi duševno-mentálny potenciál. Tvrdia, že už pred dosiahnutím tohto stupňa zložitosti hmota obsahovala potenciál k tomu, že z nej raz vyplynie myseľ a vznikne vedomie. To však robí
z naturalistickej teórie panpsychistickú – ktorá hovorí, že hmota nie je len indiferentná látka, ale že obsahuje aj určitý protomentálny stav. Takto vlastne tvrdia, že svet sa počal nielen hmotou, ale aj látkou, ktorá je zároveň psychická aj fyzická – kde sa však vzali tieto vlastnosti hmoty vysvetliť nevedia.

         Pre ateistov je to stále rovnaký problém, pretože ak je vedomie len nejakou funkciou mozgu, potom som ja sám, môj mozog a ten funguje podľa zákonov fyziky a chémie. Podľa nich je vzťah myseľ-mozog rovnaký ako dym-oheň. Oheň spôsobuje dym. Ale dym nemusí spôsobovať nič. Takže sú uzavretí do determinizmu.
         Ak myseľ vyplynula z hmoty bez usmerňovania najvyššou inteligenciou, prečo by sme sa mali spoliehať na to, že čokoľvek čo myseľ vyprodukuje, je dosť racionálne či pravdivé, a zvlášť v oblasti teoretického myslenia? Ak by ste mali doma počítač naprogramovaný slepými náhodnými silami a neracionálnymi zákonmi, za ktorými nebolo pôsobenie žiadnej mysle, verili by ste výsledkom úloh, ktoré takýto počítač spracuje? Samozrejme že nie. Pri vysvetľovaní otázky, prečo by sme mali myseľ považovať za dôveryhodnú, nemožno použiť evolúciu, pretože teoretické myslenie ničím neprispelo ku schopnosti organizmu prežiť vo vývoji.

  • J.B.S. Haldan – evolucionista: „Ak sú moje psychické pochody určované výhradne len pohybom atómov v mozgu, nemám
    žiadny dôvod predpokladať, že to čomu verím a na čo sa spolieham, je pravdivé...“

Niektorí ľudia teda takto tvrdo popierajú, že máme nehmotnú dušu.

Aké by však boli logické dôsledky, keby to bola pravda?:

J. P. Moreland:
         1. Vedomie by v skutočnosti neexistovalo, lebo by nikto nevyslovoval vedomé výroky, ktoré musia byť popisované len z pohľadu človeka v prvej osobe. Ak by teda všetko bolo iba hmota, mohli by ste celý vesmír načrtnúť na papier, lokalizovať každú hviezdu, hru, mozog, obličky, ... pretože všetko fyzické sa dá detailne popísať z pohľadu tretej osoby. Ale my všetci vieme, že máme aj subjektívne pohľady v prvej osobe - takže materializmus nemôže byť pravdivý.

         2. Neexistovala by slobodná vôľa, pretože hmota je absolútne ovládaná zákonmi prírody. Napríklad ako oblak. Je to len hmotný objekt a jeho pohyb je celkom určovaný zákonmi tlaku vzduchu, pohybu vetra a pod. Takže ak som hmotným objektom, je úplne všetko čo robím previazané s mojim okolím, mojou genetickou výbavou, atď. To by znamenalo, že nie som skutočne slobodný, aby som mohol robiť rozhodnutia. Pretože čokoľvek sa stane, je to už dopredu určené tým, ako som skonštruovaný a tiež mojim okolím. Takže ako by ste ma mohli brať na zodpovednosť za moje správanie, ak by som nemal slobodnú vôľu rozhodnúť sa o svojom konaní?

         3. Neexistoval by mimotelesný stav vedomia. Podľa náboženstva opúšťa v okamihu smrti naša duša telo - neprestáva existovať tým, že zomrieme. Toto sa deje aj pri zážitku prahu smrti. Ľudia sú klinicky mŕtvi, ale niekedy rozprávajú o zážitkoch, že sa na všetko pozerali zhora a videli svoje vlastné telo na operačnom stole, či dokonca verne popisovali udalosti vo vedľajšej miestnosti, v ktorej sa v tej chvíli fyzicky nenachádzali. Často hovorili aj o skutočnostiach, ktoré, ak by to bola len ilúzia v ich mozgu nemohli vedieť. Ak som len mozog a nič iné, potom je existencia mimo môjho tela vrcholne nemožná.

Aké sú na druhej strane dôkazy, že vedomie a duša sú nehmotné entity a nie len fyzické procesy v mozgu?:

         1. Experimentálne poznatky: neurochirurg Wilder Penfield elektricky stimuloval mozog pacientov tak, že dokázal spôsobiť, aby sa im pohybovali ramená či nohy, otočila hlava či oko, museli prehovoriť či prehltnúť. Pacienti však vždy zareagovali slovami: „Ja som to neurobil, to ste boli vy“ – pacienti sa vnímali tak, akoby ich existencia bola oddelená od tela. Akokoľvek sa Penfield snažil stimulovať mozog pacientov, musel uznať, že nemohol dôjsť na to, kde je to miesto a mozgu, na ktorom stimulácie mohli spôsobiť, že pacient
niečomu uverí alebo sa pre niečo rozhodne. To preto, že tieto funkcie majú pôvod vo vedomom Ja a nie v mozgu. Potvrdilo to mnoho
ďalších výskumov. Keď Roger Sperry so svojím tímom študovali rozdiely medzi hemisférami mozgu, zistili, že myseľ má príčinnú silu nezávislú od aktivít mozgu. To ich nakoniec doviedlo k záverom, že materializmus je nepravdivý. Bol dokázaný časový posun medzi stimulom na kožu – zásahom mozgovej kôry – a jeho zaregistrovaním vo vedomí.

Poznatky z mnohých výskumných projektov sú také prevratné, že Laurence C. Wood povedal: „Mnohí vedci, ktorí skúmajú
ľudský mozog, boli nútení uznať existenciu nehmotnej mysle, aj keď sami neprijímajú vieru v život po smrti.“

         2. Sú samozrejme aj ďalšie dôkazy nepochádzajúce z laboratórií. Existujú veľmi presvedčivé filozofické argumenty. Napríklad niektoré z mojich myšlienok môžem označiť za nepravdivé. ( „myslím, že zajtra bude svietiť slnko na zeleno“). Žiaden vedec sa nemôže pozrieť na môj mozog a povedať: „Práve teraz je stav Vášho mozgu nepravdivý.“ Takže o stave môjho vedomia platí niečo, čo
nemôže platiť o stave môjho mozgu
. A následne môžeme povedať, že mozog a vedomie - to nie je tá istá vec. Nič v mojom mozgu sa netýka nejakého myšlienkového procesu. Nemôžete mi predsa otvoriť hlavu a uvidieť prúd malého elektrického vlnenia v ľavej hemisfére a povedať: „To práve rozmýšľam nad počasím.“ Stav Vášho mozgu sa netýka Vášho myslenia. Preto odborníci síce môžu vedieť viac ako ja o tom, čo sa deje v mojom mozgu, ale o tom, čo sa deje v mojej mysli viem najviac ja sám. Vedci sa nemôžu dozvedieť nič
o mysli človeka bez toho, že by ho požiadali, aby im o tom povedal.

         Ak by sme zostrojili počítačového netopiera, o ktorom by sme vedeli absolútne všetko z fyzickej stránky, spôsobe jeho zostrojenia a dokonale by sme v ňom poznali všetky obvody, takže by sme mohli predpovedať všetko, čo ten netopier urobí, keď ho vypustíme do voľného prostredia.



         Ak ho však porovnáme so skutočným netopierom, v ktorom poznáme všetky jeho orgány, krvný obeh, nervový systém, mozog, srdce, ... a keby sa nám nakoniec aj podarilo predpovedať všetko, čo tento netopier urobí, keď ho vypustíme, stále tu bude jedna vec
o ktorej sa nič nedozvieme – aké je to byť netopierom.

  • Colin McGinn – ateista: sa pýta:
    „Ako by mohla čistá hmota dať počiatok vedomiu?“ Čo sa stalo, že začalo existovať, z čoho vzniklo?
  • J. P. Moreland: ,,Nemôžete získať niečo z ničoho. Ak by nebolo Boha, potom by história celého vesmíru bola len históriou
    mŕtvej hmoty. Nemali by sme žiadne myšlienky, pocity, vnímanie, ciele, ani slobodné skutky. Jedna fyzická udalosť by plynula za druhou a správala by sa podľa zákonov fyziky a chémie. Ako je potom možné, že začne existovať niečo úplne odlišné - majúce vedomie, žijúce, mysliace - z materiálu, ktorý nič z toho nemá. To je získavanie niečoho z ničoho. A to je hlavný problém. Ak by sme prísne aplikovali fyzikálne procesy na hmotu, potom získame veľmi odlišné usporiadanie všetkého, čo existuje. Keď zvyšujeme teplotu v miske s vodou, získame úplne nový produkt - paru - ktorá je len trochu komplikovanejšou formou vody, ale je to stále fyzická záležitosť.          Ale ak je história vesmíru len príbehom mnohých fyzických procesov, aplikovaných na fyzický materiál, musíte skončiť so stále zložitejším usporiadaním fyzickej hmoty. Ale nemôžete získať niečo, čo je úplne nefyzické. To je posun k niečomu absolútne odlišnému. Ak by história vesmíru začala
    časticami, išlo by len o príbeh o preusporiadavaní častíc, ktorý by skončil len komplikovanejším usporiadávaním tých istých
    častíc. Stále budete mať len častice. Nemôžete takto získať ani myseľ ani vedomie. Ak ale vesmír začal nekonečnou mysľou, potom môžeme ľahko vysvetliť, ako začali existovať konečné mysle.
  • J. P. Moreland: Nikdy však nebude existovať žiadne vedecké vysvetlenie existencie mysle a vedomia.
    Vedci, ak chcú niečo vysvetliť, ukazujú že sa niečo udialo, kvôli nejakým predchádzajúcim podmienkam. Napríklad, že tlak sa zvýši kvôli tomu, že sa tesne pred tým (zároveň) zvýšila teplota.Ukazujú, prečo sa niečo po danej príčine musí udiať.
             Takýto prístup však nikdy nebude fungovať pri otázke vedomia. Pretože vzťah mysle a mozgu nieje podružný, navzájom závislý. Myseľ nie je niečo, čo sa musí udiať. Súvzťažnosť ešte nieje vysvetlením.
  • Alvin Platinga (unviverzita Notre Dame): „Darvinistická evolúcia nebude nikdy schopná vysvetliť pôvod vedomia“
    ... sebareflexia, firuratívne umenie, jazyk, kreativita ... Veda predsa nemôže očakávať, že tento druh vedomia je len výsledok spolupráce a vzájomného pôsobenia fyzickej hmoty mozgu.

         V Darwinových denníkoch je zaznamenané jeho vyjadrenie že: „ak by existovalo niečo, čo jeho teória nedokáže vysvetliť, potom bude musieť prísť iné vysvetlenie...“


Osobný Stvoriteľ?  

         Ak na základe všetkých dôkazov uznáme, že vesmír a život v ňom boli stvorené nejakou Vyššou Silou, ako máme ale vedieť, či má tento tvorca osobnosť alebo sa jedná len o akúsi tajomnú neživú silu?

         Ako je možné logicky vydedukovať osobné bytie, ktoré zapríčinilo existenciu vesmíru? Bola prvá príčina živá a mala vedomie? Ako možno vysvetliť daný jav počiatočných podmienok?

         Predstavte si, že vojdete do kuchyne a vidíte v kanvici vrieť vodu.
Spýtate sa: ,,Prečo táto voda vrie?“ Vaša manželka by mohla povedať:
- „Je to preto, že kinetická energia plameňa prechádza dnom kanvice do vody, čo spôsobuje, že molekuly vody vibrujú čoraz rýchlejšie          až kým sú vyhodené vo forme pary.“ - vedecké vysvetlenie.
         Alebo by mohla povedať:
- ,,Chcela som uvariť čaj“ - osobné vysvetlenie.

Obidve sú pravdivé, ale vysvetľujú tento fenomén rozličnými spôsobmi.

Ako to súvisí s kozmológiou?

  • Ide o to, že prvé štádium vesmíru nemožno vysvetliť vedeckým prístupom. Pretože ide o prvé štádium, jednoducho ho
    nemožno vysvetliť len v spojitosti s predchádzajúcimi počiatočnými podmienkami a prírodnými zákonmi, ktoré by k nim viedli. Takže ak existuje nejaké vysvetlenie prvého štádia vesmíru, potom to musí byť osobné vysvetlenie - znamená to, že je tu pôvodca deja, ktorý mal schopnosť stvoriť to prvé štádiu.
     
  •  Druhým dôvodom osobného vysvetlenia je, že príčina vesmíru prekračuje čas a priestor preto to nemôže byť nejaká fyzikálna skutočnosť. Musí teda byť nefyzická, nemateriálna. Existujú však iba dva typy vecí, ktoré môžu byť bezčasové
    a nemateriálne
    . Jednou sú abstraktné objekty (čísla, matematické entity), tieto však nemôžu spôsobiť aby sa niečo stalo, či vzniklo. Druhý typ nemateriálnej reality je vedomie. Práve vedomie môže byť tou príčinou a potom dáva zmysel keď povieme,
    že vesmír je produktom netelesného vedomia, ktoré spôsobilo jeho existenciu.
     
  • Tretí dôvod osobného vysvetlenia: voda mrzne pri teplote 0 °C. Ak by od večnej minulosti bola teplota pod nulou potom by
    všetka voda čo je naokolo bola večne zmrznutá. A potom by bolo nemožné aby voda začala mrznúť
    pred nejakým konečným časom. Inými slovami, ak by sa naplnili dostatočne vhodné podmienky (dostatočne nízka teplota) - následky by boli také,
    že voda by bola vždy automaticky zmrznutá. A ak by bol vesmír iba mechanickým výsledkom, ktorý nastane kedykoľvek sa naplnia dostatočne vhodné podmienky, a tieto podmienky by už večne existovali, potom by vesmír existoval od večnosti. A výsledkom by bolo, že by vesmír koexistoval s príčinou. Ako potom možno odlíšiť pôvod konečného vesmíru od
    bezčasovej príčiny? Viem len o jednom vysvetlení: že príčinou vesmíru je osobný pôvodca deja, ktorý má slobodný vôľu. Ako taký dokáže stvoriť novú skutočnosť bez potreby predchádzajúcich vhodných podmienok. Mohol sa rozhodnúť, že povie:
    „Nech je svetlo“, a vesmír jednoducho začne existovať.

          Tieto argumenty sú schopné demonštrovať takúto príčinu len vo vzdialenej minulosti. Aký je dôkaz o stálej existencii tejto prvej osobnej príčiny? Predpoklad jej existencie je oprávnený z toho dôvodu, že presahuje vesmír a je preto aj nad zákonmi prírody, ktoré stvoril. Je teda úplne nemožné aby čokoľvek zo zákonov prírody spôsobili jeho zánik.

  • Edmund Whittaker – fyzik: Niet dôvodu prečo by sme mali predpokladať, že hmota a energia už existovali, len boli náhle vypudené do priestoru. Čo by vlastne odlíšilo takýto moment od všetkých iných momentov vo večnosti? Je preto jednoduchšie predpokladať stvorenie Ex Nihilo - božskú vôľu utvoriť prírodu z ničoty.
  • Lee Strobel: „Filozofické a vedecké dôkazy súčasnej kozmológie presvedčivo poukazujú na to, že osobný stvoriteľ vesmíru skutočne existuje. Je nepopierateľné, že nikdy v histórii nebolo obdobie, kedy by pevné vedecké dôkazy presvedčivejšie potvrdzovali vieru v Boha, než je tomu dnes.“


Zhrnutie 

  • Jonathan Wells - biológ: Ako všetky ostatné vedecké teórie, aj darvinistická evolúcia musí byť neustále konfrontovaná s dôkazmi. Ak dôkazom niekde nezodpovedá, musí byť prepracovaná alebo od nej treba odstúpiť, inak to nie je veda, ale mýtus.“

Veriť evolúcii znamená veriť že:

             - nič vyprodukovalo všetko
             - z neživého pochádza život
             - slepá náhoda vytvorila dokonale usporiadané podmienky
             - chaos produkuje informácie
             - nevedomie vytvára vedomie
             - veci bez rozumu vyprodukovali rozum
     

  • Lee Strobel: Na základe toho som bol nútený dôjsť k záveru, že darvinizmus si vlastne vyžaduje krok slepej viery.
  • Robert Jastrow – astronóm: „Pripúšťam, že základné prvky viery a modernej kozmológie sú úplne rovnaké. „Rad udalostí, ktoré viedli k existencii človeka, sa udial náhle a s ostrou jasnosťou v konkrétnom momente času, v záblesku svetla a energie.“
  • Alister McGrath - vedec , Oxford : „Každý svetonázor vyžaduje určitú dávku viery. Skutočnosti, ktoré hlása ateizmus, jednoducho nemožno preukázať. Faktom je, že ateizmus je viera, ktorá vyslovuje závery vymykajúce sa dostupným dôkazom.“

„Myslím si, že ľudia, ktorí veria, že život povstal prirodzene potrebujú mať omnoho viac viery ako ľudia, ktorí sa rozumne domnievajú, že existuje inteligentný tvorca.“

  • Paul Davies - fyzik: „Možno to bude znieť čudne, ale podľa môjho názoru ponúka veda omnoho istejšiu cestičku k Bohu než
    náboženstvo.“
  • John Horgan: „Dalo by sa povedať, že veda objavila, že naša existencia je nekonečne nemožná a preto je zázrakom.
  • John Polkinghorne – prírodovedec: Na veľké otázky, medzi ktoré patrí aj viera či neviera v Boha nie je možné odpovedať jediným argumentom. Človek musí uvažovať komplexne a rozhodnúť sa, či odpovede na ne zapadajú do celkového obrazu, ktorý dáva zmysel alebo či sú s ním v rozpore.
  • Lee Strobel : Už samotná kombinácia poznatkov z kozmológie a fyziky bola dostatočným argumentom pre hypotézu
    o inteligentnej príčine. Všetky ostatné poznatky jednoducho len prispeli k ešte lepšej obhajobe, ktorá nakoniec vyvrátila všetky moje námietky.

Keď to všetko zhrniem, dostupné dôkazy a dnešné poznatky jednoznačne
ukazujú k existencii Stvoriteľa.

Váha týchto dôkazov je obrovská a podľa môjho názoru dovoľuje
vysloviť tvrdenie, že

existencia Stvoriteľa je vedecky potvrdená

 


Záver 

Ak je vedecký dôkaz o teizme taký presvedčivý, prečo potom neverí v Boha viac vedcov?

  • Nejaký čas trvá, kým sa nové objavy dostanú do povedomia, a kým sa začnú zvažovať všetky dôsledky týchto faktov. Niektoré
    z najlepších dôkazov pre teizmus sú veľmi nové.
  • Vedci, ktorí sú zameraní na jeden konkrétny vedecký odbor nemusia vedieť o objavoch v iných oblastiach vedy, ktoré poukazujú na teizmus.
  • Materialistický svetonázor panoval v západnej kultúre viac ako 150 rokov, stal sa bežným postojom vo vede a filozofii a preto sa predpokladá už dopredu. Tí, ktorí sa od neho odvrátili sa stretli s nepriateľstvom, či prenasledovaním a to odrádza ostatných od bádania v tejto oblasti alebo od toho aby sa o teizme vyjadrovali pozitívne. Mnohí vedci sa váhajú prejaviť ako veriaci zo strachu pred hanbou.
  • Možnosť inteligentného dizajnu je považované za nevedecké bádanie. Nie je však správne uvádzať samoúčelné pravidlo, ktoré tvrdí, že veda môže zvažovať iba naturalistické vysvetlenia. Vedci predsa musia kráčať za dôkazmi aj keby viedli k záverom, ktoré sú niektorým ľudom nepohodlné.
     
     
  • Pre niektorých ľudí (nielen vedcov) je problém "rozhodnúť sa", pretože ak aj pripustia možnosť existencie Stvoriteľa, znamená to pre nich do určitej miery akceptovať aj výklad niektorého z náboženstiev. Avšak rovnako ako je v prípade vedy možné
    vyvodzovať nesprávne závery vplyvom nedostatku informácii, podobne je v súčasných náboženstvách niekdajšia podstata zdeformovaná ľudským nepochopením. Nebyť týchto pokrivenín, ktoré v náboženských výkladoch pribúdali s postupom dlhého času a ktoré pôsobia na mnohých vnímavých ľudí takmer odpudzujúco, bol by skutočný prienik vedy a náboženstva oveľa zreteľnejší, ba priam samozrejmý.  Po odstránení všetkých týchto nánosov bude môcť byť sformulovaný jeden jediný výklad sveta, jedna jediná dlho očakávaná "teória Všetkého". (Keďže je len Jeden Tvorca).
             Tento výklad bude obsahovať obe doteraz z nepochopenia oddelené časti ako vzájomne hlboko prepojené a súvisiace.
  • Viggo Olsen - popredný vedecký člen Kolégia amerických chirurgov:
    „Myslím si, že nájsť v živote cieľ a zmysel vecí, pre ktoré ste boli stvorení – nech by to bolo čokoľvek – a potom sa do toho naplno pustiť – je jednoducho ten najlepší spôsob života, aký len môže byť. Na pravdu, ktorú odkryjete, v istom bode musíte zodpovedne reagovať.“

 


 

Na základe materiálov z rozsiahleho prieskumu danej problematiky Lee Strobelom, internetových zdrojov a odborných článkov spracovali: - syati -

Stránky autorov:  www.z7h.sk