10 03 03 Kniha

Verzia pre tlač

Z doznelých tisícročí

Z doznelých tisícročí

Život ABD-RU-SHINOV na Zemi

 

Kniha je jedinečným životopisom Mojžiša, Pána ABD-RU-SHINA počas jeho prvého pozemského života, Márie - matky Pána Ježiša a Pána Ježiša, ukazujúc ich skutočnú pozemskú púť.

V roku 2008 ju vydalo vydavateľstvo Efezus spol. s.r.o

Kontakt na predajcu: www.martinus.sk.

 

Kniha obsahuje vyobrazenie náhrobného kameňa Pána ABD-RU-SHINA i preklad textu, ktorý je na ňom.

Vybrali sme ukážku prvej časti náhrobného kameňa:

dvojkrizIS

„Zbystrite pozornosť, ľudia (1), tu v ríši tieňov žije duševne (2) i pozemsky (3) dokonalý. Zbabelá ruka vraha (4) ho poslala dolu, jeho, ktorý bol múdrejší než posvätný ibis (5). Bol ako jasná plocha lesklého striebra, v ktorej sa prezerajú naše ženy (6). Bol čistý a svetlý a bol hodný nosiť korunu (7), ktorá mu teraz spadla z hlavy. Až sa na oblohe objaví znamenie rýb (8), až potom príde kráľ, ktorý mu bude čistotou rovný. Bude chudobný ako vták v povetrí (10) a bude vyslaný, aby zašliapol falošného hada (9). Až do tej doby bude ABD-RU-SHINOVE žezlo (11) odpočívať. Žiadny vládca nás nepovedie tak ako On. Bedákajte bratia (12), plačte osamelí, odišiel od nás ten, ktorý nám bol Otcom.“

 

Z knihy sme na ukážku vybrali text, v ktorom dáva ABD-RU-SHIN zákon svojmu národu IS-RA:

S radostnou silou pracoval Abdrushin opäť na výstavbe svojej zeme, ktorá robila veľké pokroky. Ponechával teraz veštca Nesometa stále vo svojej blízkosti. Jeho prostredníctvom viedol podivuhodné rozhovory s Ismaelom.

Tým bolo umožnené tiež Ismaelovi, aby sa mohol všetkého zúčastniť. Budoval spoločne s Abdrushinom novú ríšu. S počudovaním pozeral na svojho niekdajšieho žiaka, ktorý ho  toľko predstihol, že by sa mohol teraz od neho on učiť.

Stále veľkorysejšia výstavba zjednodušovala vedenie zeme. Abdrushin dal vytesať nové zákony do kameňa a postavil ho pred chrámom na mohutné stĺpy. V chráme dal vytesať na steny všetky prikázania, ktoré chcel dať národu pri najbližšej slávnosti.

Veľký deň sa blížil. Privábil opäť nespočetné davy ľudí do kniežacieho mesta. Tisíce ich naplnilo chrám, keď Abdrushin riadil slávnosť. Tisíce ľudí počulo nové zákony, ktoré im dal. Boli vytesané do kameňa a teraz vtesával ich knieža sám do sŕdc ľudí.

V priebehu rokov museli stále meniť svoj život, aby pokračovali v rýchlom vývoji. Teraz nepripadalo im tak ťažké pochopiť a dodržovať spravodlivosť v zákonoch, o ktorých vedeli, že sú neodchylné a nezmeniteľné.

Všetko, čo im Abdrushin dával, bolo pre nich len znamením jeho veľkej lásky k nim, i keď sa pri tom museli zmeniť. Činili to tak s vedomím, že všetko slúži len k uľahčeniu ich života. Prísne a neúprosné boli nové zákony, avšak ľudia boli už natoľko zrelí, že tušením chápali blahodárnu spravodlivosť, ktorá v nich bola skrytá.

Tieto zákony boli primerané ich povahe a stupni vývoja, boli prosté a zrozumiteľné i neučenému. Boli vytvorené tak, že nebolo možné niečo na nich meniť alebo kriviť.

Abdrushin hovoril v chráme pred veľkým zástupom ľudí.

"Prvýkrát dávam vám dnes pravé, nedotknuteľné Slovo o práve a povinnostiach človeka!

Kto chce uplatňovať nejaké právo, musí si byť najskôr vedomý svojich povinností. Pretože oboje musí byť v rovnováhe, ak chce človek žiť podľa Vôle Božej!

Žiadny človek nemá právo súdiť druhého!

Každý človek má ísť svojou cestou a hovoriť svojou rečou, aby nenapodoboval svojho spolublížneho!

 Nikto nehľaď na toho, kto sa zdá byť krásnejší, než on sám a nenapodobuj ho preto! Pretože žiadny človek nie je stvorený Bohom tak, aby v sebe nemal krásu svojho druhu.

Dávam vám najvyššie prikázanie, z ktorého sa musí vyvinúť všetko ostatné:

S p l n e n i e    p o v i n n o s t í    v o č i    B o h u !

Z toho vzniká plnenie povinností voči spolublížnym, z toho potom vyrastá plnenie ľudských povinností voči zvieratám a rastlinám!

Maličký je človek pred svojím Bohom a hĺba o svojich povinnostiach, ktoré má voči Nemu.

Byť prirodzeným a prirodzene žiť zhrňuje v sebe splnenie všetkých povinností.

Vznešené ideály boli dané človeku - driemu v hĺbke jeho duše.

 Nechajte ich prebudiť! Nepotlačujte každé pohnutie, ktoré vás chce oblažiť!

Plnenie povinností k Bohu začína plnením povinností k ľuďom! Pomáhajte a podporujte svojich blížnych, aby ste tým splnili to, čo ste im dlžní! Pretože vy, ľudia, putujete svetom preto, aby ste navzájom na sebe dozrievali! Nie je vám nič platné, ak utečiete od ľudí! Nespôsobíte tým síce nikomu bolesť, ale zanedbáte tým svoje povinnosti!

Nebo poznania otvorí sa blahodárne tomu, kto sa s ľuďmi spojuje a opäť uvoľňuje, pretože vo zvratnom pôsobení môže pri tom prežiť všetko, čo nutne potrebuje a čo i druhému napomáha k pokroku.

Vezmite dary, ktoré vám boli dané a nechajte ich rozvinúť. I keby sa vám zdali nepatrnými v porovnaní s darmi a vlohami vašich blížnych, máte predsa všetci rovnaké práva!

Záleží len na tom, ako ich podporujete a pestujete, či prinesú škodu alebo požehnanie. I keď sa vám tieto dary zdajú byť bezvýznamnými, môžu pri správnom použití priniesť vo vašich rukách viac úžitku, než tie, ktoré sa zdajú byť veľkými a nie sú plne využité.

Každý nevyužitý dar, alebo sila bude však ľuďom ku skaze! Jedine človek, ktorý plní svoje povinnosti, má právo žiť v tomto stvorení! On jediný má právo na život!

Z najvyššieho prikázania vysvitá tiež prikázanie:

Starajte sa o krásu!

Krása je v celom stvorení. Každý tvor prejavuje ju svojím spôsobom, len jediný nechal ju zakrpatieť - človek! Prirodzenosť a krása sú jedno!

Krása nie je niečo hľadaného a vymysleného, je a bola tu vždy! Nemení sa s odchádzajúcou dobou, ale stojí vždy živá medzi vami v nezmenenej forme. Je tisícnásobná a predsa je prostá. Všade vstupuje vám do cesty a vy ľudia mali by ste sa z toho radovať a učiť. Mali by ste ju nechať vyrásť v sebe práve tak, ako žije v každej rastline a v každom zvierati.

Máte byť krásny k pocte svojho Stvoriteľa!

Nechoďte okolo svojich blížnych i keď sú sebe škaredší a nemyslite:

"Od toho sa nemôžem ničomu naučiť."

Ak sa pozriete na nich kľudne, bez toho, že by ste sa posmievali ich slabostiam, potom poznáte, že znetvorili práve to, čo bolo určené, aby ich utvorilo krásnymi!

Buďte bdelí vo všetkom, čo vidia vaše oči!

Nechcem vám dosadzovať žiadnych sudcov, ktorí by mali rozhodovať o tom, či má nejaký človek právo alebo nemá, či má nejaké nároky voči druhému, alebo sa ich musí vzdať. Sami na sebe zistite svoje chyby! Sami poznajte, kde máte práva a kde povinnosti. Pretože nikto nemá brať, kto nemôže dávať!

Živé sú prikázania a nesmú byť vtlačené do strnulých foriem. Preto nedosadzujem žiadneho sudcu.

Nemá vám byť určované, čo činiť máte a čo nie, pretože by tým bol daný základ všetkému zlu. Bolo by to ospanlivé klesnutie do pohodlnosti.

Tak ako mnohé nervové povrazce prenikajú vašim telom a oživujú každý úd, tak máte byť čulí i vy, ktorí tvoríte jedno telo národa. Žiadna časť veľkého celku nesmie byť nečinná, pretože tým by ochromila celé svoje okolie!

Vaše jednanie a konanie musí vzájomne do seba zasahovať a to od najvyššej až do najnižšej kasty a stadiaľto späť až do najvyššej kasty.

Tým vznikne večný kolobeh, ktorého živý prúd posilujem ja sám, keď čerpám zo Svetla, aby som požehnal vašu prácu."

Abdrushinove "Amen" doznievalo a vznášalo sa chrámom. Obrátil sa a kráčal zvoľna po stupňoch nahor. - Z kopule chrámu plynulo zlaté svetlo dole a zahaľovalo postavu kniežaťa. Ľudia dívali sa za ním so zarosenými očami, akoby sa vzďaľovala od nich svetlá postava.

Jeho slovo bolo však v ich srdciach prebudené k životu a oni plnili jeho prikázania.

 

Ukážka z knihy: Z doznelých tisícročí - z časti: Život ABD-RU-SHINOV na Zemi