09 11 01 Za Siedmimi Horami

Verzia pre tlač

VEDA či VIERA

Evolúcia či Inteligentný Tvorca - 6.časť

- syati -

 

Biologické InFormácie – DNA
      Alternatívne teórie vzniku života
Úžasná DNA

 


Biologické InFormácie – DNA  

  • Francis Crick v r 1953 objavil s kolegami chemickú štruktúru DNA, kde sú zakódované inštrukcie pre budovanie proteínov.
    Viac ako 50 rokov vedci študujú takmer 2m dlhý zápis DNA, ktorý je dôkladne zvinutý v každej zo 100 biliónov buniek nášho tela. Žasnú nad tým, ako dokáže DNA poskytovať genetické informácie nevyhnutné na vytvorenie všetkých proteínov, z ktorých sú vybudované naše telá. Každý jeden z tridsaťtisíc génov, ktoré sú uložené v 23 pároch chromozómov, dokáže vyprodukovať
    až 20500 rozličných typov proteínov.

Existujú azda nejaké prírodné procesy, ktoré by dokázali vysvetliť objavenie biologických dát v najrannejších bunkách?

  • Stephen C. Meyer - Geofyzik, prof. Filozofie, molekulárny biológ:
    Problém pôvodu života sa v zásade rovná problému pôvodu biologickej informácie. Teda ak zistíme, kde sa vzala biologická informácia, potom budeme vedieť ako vznikol život. Ak sa opýtam, čo by potreboval váš počítač, aby začal vykonávať novú funkciu? Potreboval by nové zadanie v počítačovom kóde. Rovnaký princíp sa týka aj živých organizmov.

         Aby organizmus začal vykonávať novú funkciu alebo budovať novú štruktúru, potrebuje nové inštrukcie. Vieme že DNA je zásobárňou digitálnych kódov obsahujúcich takéto inštrukcie, ktoré to bunkovým mechanizmom povedia. Odkiaľ sa vzala táto genetická informácia?

         Predstavte si, že varíte polievku. Hoci máte k dispozícii potrebné suroviny, neuvaríte veľmi dobrú polievku, ak nebudete poznať recept, aké množstvá použiť, v akom poradí ich postupne pridávať alebo ako dlho to celé variť.



Alternatívne teórie vzniku života

         Mnoho ľudí hovorí o tzv. „prvotnej polievke“ – o zmesi chemických látok, ktoré pravdepodobne existovali ne Zemi ešte pred vznikom života. Ale aj keby ste mali všetky tie správne chemické látky na vytvorenie bunky, takisto by ste potrebovali informácie na to, ako ich usporiadať do veľmi špecifických konfigurácii na vykonávanie veľmi špecifických funkcií.

         Darwin uvažoval o vzniku života takto: Mohol vzniknúť tak, že proteínová zmes sa chemicky vyformovala v nejakom malom teplom jazierku, kde boli prítomné všetky možné druhy amoniaku a fosforických solí, svetlo, teplo, elektrina atď. Táto myšlienka bola neskôr rozvinutá nasledovne: Tieto organické zmesi boli v určitom konkrétnom prostredí poskladané do veľkých makromolekúl, proteínov a nukleových kyselín. V priebehu miliónov rokov sa nakoniec poskladali také kombinácie makromolekúl, ktoré boli obdarené vlastnosťou sebareprodukcie. Potom sa už len prírodným výberom vyvíjali stále lepšie a zložitejšie... až sa konečne objavil prvý jednoduchý bunkový systém.

         Väčšina teórii o pôvode života predpokladá existenciu tejto prvotnej polievky. Ak by naozaj existovala, bola by bohatá na aminokyseliny, preto by tam bolo mnoho dusíka (kľúčového prvku). Pri skúmaní najrannejších predkambrijských vrstiev Zeme sa však nikdy nepodarilo nájsť predpokladané množstvo minerálov bohatých na dusík. Jim Brook v r. 1985 napísal, že obsah dusíka v ranných látkach je relatívne nízky – 0,15%. Je preto zarážajúce, že vedci podporujúci evolučnú teóriu úplne bežne hovoria o prvotnej polievke ako keby to bol nemenný fakt.

  • Michael Denton – genetik: Ak sa zamyslíme nad tým, že prvotná polievka sa v toľkých diskusiách o pôvode života berie ako vopred daná realita, potom bude poriadnym šokom, keď si uvedomíme, že pre jej existenciu nemáme absolútne žiadny pozitívny dôkaz.
  • Stephen C. Meyer: Keby sme aj teoreticky predpokladali, že prvotná polievka existovala, potom budeme mať výrazný problém so zviazanými reakciami – veľmi rýchlym reagovaním aminokyselín s inými chemickými látkami. V pokusnej komore bolo výsledkom takýchto reakcií akési hnedé blato, z čoho život vôbec nemôže vzniknúť. Vedci preto neskôr pri takýchto pokusoch odstránili tieto prekážajúce chemické látky v nádeji, že nasledujúce reakcie povedú k vytvoreniu prostredia umožňujúceho život. Takže namiesto simulovania prirodzených procesov, vlastne do nich zasahujú tak, aby získali výsledok, ktorý chceli, ...ale to je predsa z ich strany prejav vedomého, inteligentného dizajnu...

         Ďalšia alternatívna predstava o vzniku života je jeho vznik slepou náhodou. Ale prakticky všetci odborníci, ktorí sa pôvodom života zaoberajú, tento prístup úplne zamietli, avšak v širokej verejnosti tak ako u mnohých začínajúcich študentov tento názor pretrváva. Myslia si, že ak by ste nechali aminokyseliny len tak vzájomne na seba pôsobiť milióny rokov, nejako dôjde k vzniku života. Predstavte si, že by ste sa snažili vytvoriť hoci aj tú najjednoduchšiu knihu len tak, že hodíte na zem množstvo papierových písmen. Vznikol by napríklad Hamlet? Veď aj jednoduchá proteínová molekula či jej gén, ktorý určuje jej kód, má tak mnoho informácií, že by na vznik tejto molekuly nestačil ani celý čas od Veľkého Tresku po dnes.

  • William A. Dembski vravieva: že na vytvorenie takejto molekuly slepou náhodou by vám nestačili ani všetky „pravdepodobnostné zdroje“. A to dokonca ani keby boli prvé molekuly omnoho jednoduchšie ako dnešné. Existuje prah minimálnej komplexnosti –
    určitý stupeň skladby, ktorú proteín musí mať. Tú ale nedosiahnete ak nemáte pri minimálnom odhade aspoň 75 aminokyselín.

          

          Aby proteínová molekula vznikla náhodou, potrebovali by sme mať správne prepojenie medzi aminokyselinami – a to všetko
zložené len z ľavotočivých aminokyselín
. Potom sa všetky musia zoradiť v špecifickom poradí ako písmená vo vete. Aby takto vznikol čo i len najkratší funkčný proteín je 1 ku 10 a 125 núl za ním. A to je len jedna proteínová molekula. Najjednoduchšia bunka potrebuje 300-500 proteínových molekúl.

  • Stephen C. Meyer: Ďalšou evolučnou alternatívou vzniku života je pôsobenie náhodných variácií spolu s prírodným výberom. Či prírodný výber naozaj funguje na úrovni biologickej evolúcie, o tom sa ešte stále vedú diskusie. Ale s najväčšou
    určitosťou to nefunguje na úrovni chemickej evolúcie, ktorá sa snaží vysvetliť pôvod prvého života z chemických látok.
  • Theodosius Dobzhansky: „Predbiologický prírodný výber je protirečenie v pojmoch“.
  • Stephen C. Meyer: Darvinisti pripúšťajú, že na to, aby mohol fungovať prírodný výber, musia existovať sebareplikujúce sa organizmy. Organizmy sa reprodukujú, ich potomstvo zaznamenáva variácie, a to, ktoré sa lepšie adaptuje vo svojom prirodzenom prostredí, to aj lepšie prežije. Tieto adaptácie sa zachovajú a prenášajú sa do ďalších generácií. Lenže na to, aby mohla existovať reprodukcia, je potrebné delenie buniek. A to predpokladá existenciu informačne bohatej DNA a proteínov. A to je práve ten problém. Predpokladá sa existencia toho, čo sa snažia vysvetliť. Aby mohla darvinistická evolúcia nastať, musíte mať sebareplikujúce sa organizmy už k dispozícii...

         Problém nerieši ani uvažovanie s molekulou RNA (napr. u vírusov). Napriek tomu, že je jednoduchšia, principiálny problém zostáva rovnaký. Dokonca naviac pre replikovanie potrebuje RNA vlákno niekde nablízku ďalšie identické, rovnako dlhé RNA.

Ďalšia alternatívna predstava o vzniku života je založená na chemických príťažlivostiach a samousporiadaní.
         V prírode existujú príklady chemickej príťažlivosti, ktoré spôsobujú akýsi druh samousporiadania. Napríklad kryštály soli. Periodickým opakovaním väzby Na a Cl sa vytvoria úžasne usporiadané tvary. Avšak u aminokyselín sa neprejavuje takáto vzájomná afinita ako u chemických prvkov.
         Navyše ak by mala DNA vzniknúť samousporiadaním, podobne ako v prípade soli, muselo by napríklad po každom (zo štyroch písmen, ktoré DNA obsahuje ) nasledovať vždy nejaké iné určité písmeno. Napríklad A bude automaticky priťahovať vždy G. Výsledkom takéhoto samousporiadania by však nemohlo byť nejaké zmysluplné genetické posolstvo, ale len nejaké opakujúce sa heslo (A-G-A-G-A-G...).Samousporiadaním nemôže vzniknúť informácia. Ide len o opakovanie, v ktorom možno vypozorovať opakujúci sa vzorec.

    

         Takéto niečo sa ale v DNA nenachádza. Namiesto toho je tam nepravidelná kombinácia písmen, ktoré sa prispôsobujú špecifickej zostave nejakých funkčných požiadaviek – teda určitému pravopisu a gramatike. Vďaka tomu ihneď porozumieme informácii. Vždy,
keď sa stretneme s týmito dvoma prvkami, čo nazývame „špecifická komplexnosť“, pochopíme, že ide o informáciu. A tento druh informácie je vždy produktom mysle - nie náhody, ani prirodzeného výberu ani samousporiadajúcich procesov.

         Takže tam, kde si informácie vyžadujú variabilitu, nepravidelnosť a nepredvídateľnosť - čo vlastne teória informácií nazýva komplexitou - tam Vám samousporiadanie poskytuje len opakujúcu sa násobiacu štruktúru - jednoduchý poriadok. Lenže tieto dve veci sú navzájom v príkrom rozpore. Zástancovia evolúcie z odboru chémie sa pred tým nemôžu skrývať.
         Prírodné zákony už svojou definíciou popisujú pravidelné, opakujúce sa vzorky. Už z tohto dôvodu nemôže človek vysvetľovať pôvod informácie samousporiadajúcim procesom, pretože informačné sekvencie sú nepravidelné a zložité. Predstavujú vlastne
špecifickú komplexnosť. Žiadne budúce objavy tento princíp nezmenia.

         Štruktúra DNA síce závisí od určitých väzieb spôsobených chemickou príťažlivosťou, ktoré vytvárajú tvar skrútenej špirály, ale medzi jednotlivými písmenami niet žiadnej príťažlivosti ani väzby, takže z pohľadu chémie tu niet žiadnej sily, ktorá by ich viazala do nejakej konkrétnej sekvencie. Takže tá následnosť má pôvod niekde inde. V DNA neusmerňuje usporiadanie písmen do vytvorenia inštrukcií pre proteíny ani chémia ani fyzika. Hybná sila sa nachádza mimo tohto systému.

  • Francis Crick - filozofický materialista: „Čestný človek, vyzbrojený všetkým poznaním, ktoré máme dnes k dispozícii, môže povedať len toľko, že podmienok, ktoré treba naplniť, aby to všetko fungovalo, je tak veľa, že pôvod života sa v tejto chvíli zdá byť takmer zázrakom.“
  • Stephen C. Meyer: Nejde ani o to, že vzniká otázka o pôvode týchto informácii, ale že sa zrútili všetky naturalistické (evolučné) vysvetlenia pôvodu života, pretože toto je najdôležitejšia a najzákladnejšia otázka. Ak neviete vysvetliť, kde sa vzala táto informácia, potom ste nevysvetlili vznik života, pretože toto je informácia, ktorá premieňa molekuly na niečo, čo v skutočnosti má svoju funkciu.

         Existujú snahy vysvetliť Kambrijskú explóziu teóriou zvanou „prerušovaná rovnováha“. DNA, hoci je nezastupiteľne dôležitá, nie je všetko vo všetkom. DNA poskytuje mnohé, ale nie všetky informácie, ktoré sú potrebné na vybudovanie nového organizmu, ktorý má novú formu a funkcie. Rozumejte tomu tak, že DNA vytvára proteíny, ale proteíny sa musia usporiadať do väčších štruktúr.
Rozličné typy buniek musia byť usporiadané do tkanív, tkanivá do orgánov a orgány majú vytvoriť celkovú stavbu tela. Podľa neodarvinizmu sú nové biologické formy vytvárané z mutácii DNA s tým, že prirodzený výber zachováva a ďalej rozvíja tie, čo vyhovujú. Ale ak je DNA len istou časťou väčšieho celku, potom ju môžete mutovať hoci aj nekonečne, nikdy tak nepostavíte od základu novú telesnú stavbu.
         Takže v kambrijskej explózii s výskytom radikálne nových telesných foriem si uvedomíte, že na to potrebujete množstvo biologických informácií. Istá časť bude zakódovaná v DNA - hoci to, kde sa tam vzali, je pre darvinistov stále neprekonateľný problém. No okrem toho bude treba vysvetliť, kde sa vzali všetky tie nové informácie, ktoré sa nedajú pripísať na vrub DNA? Ako sa vyvinulo hierarchické usporiadanie buniek, tkanív, orgánov a celých telesných foriem?

         Keby sme si pre lepšiu časovú perspektívu vložili celú históriu Zeme do 24 hod. cyklu, potom kambrijská explózia zaberie iba
asi 1 min. času.

  • Stephen C. Meyer: „Predstavuje veľmi výrazný posun v obrovskej biologickej komplexite, pred ňou bol život na Zemi dosť jednoduchý - existovali jednobunkové baktérie, zelenomodré riasy a neskôr sa objavilo zopár húb, primitívnych červíkov či mäkkýšov. Potom sa akoby mihnutím oka objavuje nepochopiteľná rozličnosť všemožných, plne rozvinutých zložitých tvorov
    a to bez akýchkoľvek predkov v náleziskách skamenelín.“

         Toto všetko absolútne protirečí darvinizmu, ktorý predpovedal pomalé, postupné vývojové zmeny organizmov počas dlhých
časových období. Náhle objavenie sa toľkých nových organizmov si vyžaduje okamžitý vstup veľkého množstva nových genetických
a iných biologických informácii, ktoré sa mohli objaviť len po zásahu inteligentného zdroja.

         Darwin pripúšťal, že kambrijská explózia bola „nevysvetliteľná“ a že je „platným argumentom“ proti jeho teórii. Trval na tom, že
„natura non facit saltum“ - príroda nerobí veľké skoky. Domnieval sa však, že história mu dá za pravdu, keď sa objaví viac skamenelín, ale v tomto zmysle sa všetko len zhoršilo.


Úžasná DNA 

  • Michael Denton sa vyjadril, že úžasná kapacita mikroskopickej DNA uchovávať takú horu informácii, ktoré sú zaznamenané chemickým kódom v tvare štyroch písmen ďaleko presahuje akýkoľvek iný, nám známy systém. Informácie potrebné na stavbu proteínov nutných pre všetky druhy organizmov, ktoré kedy žily, čo sa odhaduje asi na tisíc miliónov, možno nabrať do čajovej lyžičky a ešte stále by tam ostalo miesto pre informácie zo všetkých kníh na svete, ktoré sa kedy napísali. DNA slúži ako zásobáreň informácii, ktoré vytvárajú dôkladnú choreografiu výrobných procesov. Keď sa spustí, začnú sa správne aminokyseliny spájať správnymi väzbami v správnom poradí tak, aby vyprodukovali správne druhy proteínov, ktoré sa správnym spôsobom poskladajú, takže vybudujú biologické systémy.
  • Bill Gates: DNA je čosi ako softwarový program, ibaže omnoho zložitejší než čokoľvek, čo sme kedy zostrojili my.
  • Henri Quastler - informačný teoretik: v. r. 1960 povedal, že vytvorenie novej informácie je zvyčajne spojené s vedomou aktivitou.
  • Francis S. Collins - šéf Projektu ľudského genómu povedal, že DNA bola pre nás príručkou, ktorú pred tým poznal iba Boh.
  • Stephen C. Meyer – zdôrazňuje, že v otázke pôvodu biologickej informácie sú nezdolateľné prekážky, ktoré nemožno
    riešiť ani ďalším skúmaním, ani väčším vedeckým úsilím.
  • George Sim Johnson: Ľudská DNA obsahuje viac usporiadaných informácii než Encyklopédia Britanica. Keby k nám celý text tejto encyklopédie prišiel z vesmíru v počítačovom kóde, väčšina ľudí by to považovala za dôkaz existencie mimozemskej inteligencie. Ale keď ho nachádzame v prírode, je to vysvetľované ako výsledok náhodného pôsobenia rozličných síl.
  • Owen Gingerich - prominentný harvardský astrofyzik a Dean Kenyon - biofyzik z univerzity v San Franciscu - spoluautori veľmi významného knižného titulu, v ktorom dospeli k záveru: že vznik života mohol byť „biochemicky predurčený“ vďaka prirodzenej príťažlivosti medzi aminokyselinami. Toto bolo pravdepodobným vysvetlením hlavolamu ako sa prvá živá bunka mohla akosi samousporiadať z neživej hmoty. No na konferencii o vede a viere v r.1985 však Kenyon vystúpil a zavrhol záverečné tvrdenie svojej vlastnej knihy vyhlásením, že sa dostal do takého štádia bádania, kde zostáva kritický voči všetkým naturalistickým teóriám o pôvode života. Pri uvedomení si ohromnej molekulárnej zložitosti bunky a faktu, že DNA je nositeľom informácií, sa Kenyon rozhodol veriť, že sú to tie najlepšie dôkazy poukazujúce na Tvorcu života.

             Keď vedci konečne zmapovali 3 miliardový kód ľudského genómu, začalo sa objavovať viac zmienok o božskom zásahu pri vzniku života.

Títo odborníci namiesto vytvárania rozporov medzi vedou a vierou tvrdili,
že sú teistami - a to nie napriek svojim vedeckým dôkazom, ale práve kvôli nim.
 

  • profesor Phillip Johnson: Jazyk DNA a molekula DNA nie sú to isté. Posledné štúdie o informačných systémoch prišli s ohromujúcimi závermi – že informácie nie je možné považovať za záležitosť patriacu do rovnakej kategórie ako hmota
    a energia
    . Je pravdou, že hmota či energia môžu niesť informáciu, ale sami o sebe informáciou nie sú. Knižné dielo obsahuje informáciu, ale je touto informáciou samotná fyzická kniha? Materiál knihy – papier, farba a lepidlo síce pojme obsah, ale je len jeho sprostredkovateľom. Ak túto informáciu obsiahnutú v knihe opíšeme perom, zreprodukujeme elektronicky v počítači alebo doslovne zapamätáme, samotná informácia týmto prenosom kvalitatívne nijak neutrpí. Obsah správy je v skutočnosti celkom nezávislý na nosnom médiu. Rovnaký princíp platí aj pre genetický kód.
  • profesor Michael Behe: Precíznosť genetického jazyka je taká, že napríklad priemerná nepodchytená chyba sa vyskytne len raz za 10 miliárd kópií. Mutácia je zmena na jednej z línii týchto inštrukcií. Táto, namiesto aby povedala: „vezmi osmičku maticu“, môže povedať „vezmi šestku maticu.“ Alebo namiesto príkazu „umiestni valcový kolík do okrúhleho otvoru“, môže vzniknúť „umiestni tento kolík do hranatého otvoru.“.. čo ale mutácia nedokáže, je zmeniť v jedinom kroku všetky
    inštrukcie a vydať nariadenie: „Postav namiesto rádia fax!“

         Keď vedci dekódovali ľudskú DNA, a objavili tento neočakávaný dokonalý „jazyk“ ktorým sú zapísané 3 miliardy génových slov, bol v Moskve tento genetický kód podrobený precíznemu lingvistickému skúmaniu. Skúmala sa sémantika, zákonitosti jazyka a syntax (význam slov a pravidlá zostavovania slov z písmen) a gramatika. Bolo zistené, že genetický kód používa rovnaké pravidlá ako ľudské jazyky.
         Nie sú to samozrejme doslova pravidlá určitého jazyka, ale pravidlá na základnej úrovni, kde majú všetky ľudské jazyky
porovnateľnú štruktúru. Avšak platí to v obrátených vzťahoch. Štruktúra DNA nezodpovedá štruktúre ľudského jazyka, ale pravidlá
ľudských jazykov nasledujú štruktúru genetického kódu. DNA existovala dlho pred tým, než človek vyslovil prvé slovo. Každý ľudský jazyk, ktorý sa od tých čias vyvinul vychádza zo vzorca daného usporiadaním genetického kódu.
         Experimenty preukázali, že tieto rozsiahle časti DNA nie sú žiadnym spôsobom použité k syntéze žiadnych komponentov nášho tela ako je to v prípade génov. Tento kód je v skutočnosti využívaný ku komunikácii – výmene dát. Má takú štruktúru,
že dokáže prepravovať aj „vyššie informácie“, ktoré potom môžu vstupovať aj do ľudského vedomia a môžu byť ním interpretované.



         Tento moskovský tím pod vedením Garjajeva analyzoval odozvu DNA na vibrácie a zistil, že sa správa podľa pomerne komplikovaných, avšak vo fyzike už dlho známych pravidiel. Sú to pravidlá nelineárnych tvarov vlnových formácií, známych od 19. stor. ako takzvané solitonové vlny. Sú natoľko komplikované, že ich je možné vypočítať len s pomocou počítačov. Solitonové vlny sú výnimočne stabilné v čase a preto si môžu dlho podržať vloženú informáciu.
         Ak prispôsobíme laserový lúč frekvencii vzorky, môžeme ovplyvniť informáciu vĺn DNA a takto aj samotnú genetickú informáciu. Aby mohla byť naformulovaná umelá genetická informácia, dokonca ani nie je potrebná mravenčia práca pri dekódovaní jazyka, ale môžeme celkom ľahko využiť slov a viet ľudského jazyka. Základy jazykových štruktúr, ako už teraz vieme, sú rovnaké.
         Tento úžasný záver moskovských výskumníkov sa osvedčil už aj experimentálne. Ak sú dodržané správne rezonančné kmitočty, reaguje substancia DNA v živom organizme (nie v skúmavke) na rečou modulované laserové svetlo. Tým sa v medicíne otvárajú dosiaľ neznáme možnosti.

         Vo verejnosti je jedným z najznámejších tvrdenie, vštepované nám už od školských lavíc, že ľudia sa vyvinuli z primátov (šimpanza či gorily) postupným vývojom počas mil. rokov cez dlhú sériu predchodcov známych ako australopitekovia („LUCY“, atď.)
a ranné homo habilis, erectrus,...
         Máme však množstvo odlišností. Nemôžeme jesť či piť a súčasne dýchať – primáti môžu. Funkčný rozdiel je aj v spôsobe chladenia tela potením, v spôsobe modulácie hlasu, regulácie príjmu soli v organizme. Máme s vnútornou stranou pokožky spojenú vrstvu tuku premenlivej hrúbky, ktorú primáti nemajú.
         Avšak prvoradý a najprehliadanejší rozdiel medzi ľuďmi a primátmi je v tom, že človek má len 46 chromozómov, zatiaľ čo všetky väčšie primáty ich majú 48! Nie je možné len tak stratiť dva kompletné chromozómy (uvedomte si, aké je to množstvo DNA!) zdedené po domnelých rodičovských predkoch
a nakoniec sa nejakým spôsobom predsa len stať „lepším“. A to nie len v detailoch, ale rozdielom asi tak o svetelný rok. Odporuje to logike veci a každý rozumný človek by mal byť ochotný pripustiť, že sa v prípade človeka muselo stať čosi, čo sa vymyká z obvyklých procesov.

         S DNA, a tým ako funguje (nielen) v ľudskom tele, je spojený ešte ďalší problém. Ako súčasť normálneho replikačného procesu
u DNA, putuje po jej špirálach istý enzým, aby mohla vzniknúť jej kópia. Tento ferment číta poradie molekúl pozdĺž zákrutov a ak medzi nimi rozpozná nejaký chybný nukleotid, spustí mechanizmus využívajúci iné enzýmy k vyrezaniu nevyhovujúceho nukleotidu a jeho nahradeniu správnym, čím sa DNA efektívne opravuje.
         Keby sa tento mechanizmus vyvinul ako prvý, k čomu by bol, keby DNA ešte neexistovala? Keby sa naopak napred vyvinula DNA, ako by následne rozpoznala, že to bez kontrolno-opravného mechanizmu nepôjde? Môžu snáď molekuly
uvažovať? DNA je nestabilná molekula, ktorú bez opravného mechanizmu veľmi ľahko poškodí okysličovanie a iné procesy. Neexistuje žiadny spôsob vysvetľujúci, ako by mohla existovať po milióny rokov, počas ktorých sa jej opravný mechanizmus postupne vyvíjal. To by sa rozložila na kaluž beztvarej peny skôr, než by údajné miliardy náhodných príležitostných mutácií mohli tento nevyhnutný mechanizmus vytvoriť. Hneď ako si uvedomíme, že nič z toho nemohlo vzniknúť náhodou, pochopíme, že vesmír nie je produktom náhodného procesu, ale zámer a dielo inteligentného Tvorcu.

         U každej skromnej baktérie či rastliny existuje základná informácia rovnakej kvality ako u človeka. Genetický kód baktérie je síce kratší, ale kvalitatívne poskytuje presné a bezchybné inštrukcie ako kód ľudskej bytosti. Ako by sa mohla genetická informácia baktérie postupne zmeniť na informáciu, odpovedajúcu inému typu bytosti, ak by ju už jediná chyba alebo niekoľko menších chýb
v miliónoch písmen jej DNA mohlo zahubiť? Evolucionisti v tejto veci necharakteristicky mlčia.

         Ak pripustíme čisto „automatický“ proces vzniku nových druhov kombináciami už existujúcich druhov, potom by vo vzájomne izolovaných sústavách museli vznikať odlišné evolučné reťazce organizmov. V našich úvahách by sme nemali zabúdať ani na sústavy vo vesmíre, ktoré majú takú vzájomnú vzdialenosť, že medzi nimi neexistuje energetická ani informačná väzba a ktoré sa napriek vzájomnej (hmotnej) izolovanosti vyvíjajú podľa rovnakých zákonov. Inými slovami: fyzikálne podmienky pre chovanie hmoty na atomárnej a molekulárnej úrovni sú všade vo vesmíre rovnocenné.

         Zložitosť i počet zmien a krokov evolúcie je príliš mnoho na to, aby sa mohli odohrať za čas vývoja Zeme - 4,5 miliardy rokov. Vesmír je približne o jeden rád starší, než planéta Zem. Napriek tomu, vzhľadom k počtu samovoľných kombinácií, nie je dostatok času na samovoľný vznik života.

         Darvinisti tvrdia, že ich akási povinnosť - snažiť sa získať väčšie poznanie, núti k ďalším a ďalším vysvetleniam,
pretože prijať teóriu o účelnom usporiadaní by znamenalo vzdať sa vedy. Nuž, ja tvrdím, že potom je čas predefinovať vedu.

         Nemali by sme sa snažiť nájsť len tie najlepšie naturalistické vysvetlenia, ale snažiť sa celkovo o to najlepšie vysvetlenie. Inteligentný dizajn, účelné usporiadanie dáva vysvetlenie, ktoré je v najlepšom súlade s tým, ako funguje svet.

         Pokus vysvetľovať pôvod života výlučne na základe chemických reakcií prvkov je dnes úplne mŕtvy. Naturalizmus nedokáže odpovedať na základnú otázku ako nastal posun od hmoty a energie k biologickým funkciám bez dodania informácií pochádzajúcich od inteligencie. Informácia nie je čosi čo sa len odvodzuje z materiálnych vlastností hmoty; v istom zmysle to hmotu a energiu transcenduje (premieňa). Naturalistické teórie, ktoré sa výlučne spoliehajú na hmotu a energiu nie sú schopné vysvetliť pôvod informácie.
         Takže čo urobíme s faktom, že v najzákladnejšom jadre života existuje informácia a že DNA prechováva omnoho viacej informácií na omnoho menšej ploche ako ten najpokročilejší superpočítač na celej planéte? Informácia je podpis mysliacej bytosti. A len na základe poznatkov z genetiky a biológie môžeme predpokladať existenciu mysle, ktorá je ďaleko väčšia nežtá naša - je to myseľ, ktorá je racionálna, vie plánovať a pôsobí s určitým zámerom, je to proste inteligentný tvorca, ktorý je úžasne kreatívny. Nemáme tu prečo
špekulovať. Takmer by sa dalo povedať, že Stvoriteľ sa podpísal na každú bunku.

         Neodvolávame sa na túto entitu na základe toho, čo nevieme, ale na základe toho, čo vieme. To nie je argument
z núdze.
Dokonca neargumentujeme ani analógiou. Kódované oblasti DNA majú presne tie isté vlastnosti ako majú počítačové kódy,
či počítačový jazyk. Ako som už pred tým povedal, keď niekde nájdete zložité sekvenčné usporiadanie, ktoré korešponduje s nezávislým súborom pravidiel či funkčných požiadaviek, je to vždy výsledok inteligencie.

  • Stephen C. Meyer: Ja netvrdím, že teória inteligentného dizajnu všetko vysvetľuje len preto, že ostatné teórie zlyhali. Miesto toho, ja poukazujem na to najlepšie vysvetlenie, čo je vedecký spôsob dokazovania. Vedci hodnotia každú teóriu na základe toho, aké má schopnosti vysvetliť známe údaje. Kritériom je to, či má teória „príčinnú silu“, čo je schopnosť vyprodukovať skúmaný následok, v tomto prípade informáciu. Náhoda kombinovaná s prírodným výberom, ani samousporiadavajúce procesy nemali túto príčinnú silu. Ale vieme o jednej entite, ktorá má požadované príčinné sily aby informáciu vyprodukovala, a tou je inteligencia.

 

Na základe materiálov z rozsiahleho prieskumu danej problematiky Lee Strobelom, internetových zdrojov a odborných článkov spracovali: - syati -

Stránky autorov:  www.z7h.sk