09 03 03 Kniha

Verzia pre tlač

Prazákony stvorenia

Prazákony stvorenia

Susanne Schwartzkopff

 

Autorka na základe poznania z "Posolstva Grálu" podáva jasné vysvetlenie základných prazákonov platných vo Stvorení:

- Zákon príťažlivosti rovnorodého
- Zákon spätného pôsobenia
- Zákon tiaže

Knihu v roku 1993 ju vydalo vydavateľstvo Esplus.

 

Spisovateľka Susanne Schwartzkopf sa narodila 18.8.1888 v Gliwiciach v Hornom Sliezsku. Po štúdiu jazykov v anglickom Oxforde a v Berlíne vyučovala na berlínskom dievčenskom lýceu. Jej životná dráha ju po sobáši viedla do Lautawerku v blízkosti Marienburgu v Lužnici, ďalej do Westerwaldu a nakoniec na Vomperberg v Tirolsku. Tu začala i svoju spisovateľskú činnosť. Zomrela na Vomperbergu v roku 1981 vo veku 93 rokov.

Kontakt na predajcu: www.eugenika.sk.

 

Človek hovorí o "zákonoch prírody" a má v tom čiastočne pravdu. Prazákony stvo-renia sú votkané do toho, čo nazývame "prírodou", lenže pritom obsahujú v sebe aj všetok duchovný život vo stvorení. Tie isté zákony, ktoré vytvorili a udržujú prí-rodu, vytvorili a udržujú aj duchovný život. V tejto skutočnosti sa prejavuje veľko-lepá jednotnosť, ktorá preniká celým stvorením. Len účinky zákonov – formy, ktoré vytvoria, sú rôzne a to podľa druhu tej časti stvorenia, v ktorej pôsobia.

 

1. Zákon Stvorenia - Zákon príťažlivosti rovnorodého.

Ak sa pozorne rozhliadneme okolo seba, v našom každodennom živote a v prežívaní, všade sa stretávame s týmto zákonom. Ľudia často pozorovali jeho účinky a vyjadrili ich v mnohých prísloviach rôznych národov, napríklad "Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá", alebo "Rovnaké práva, rovnaké povinnosti", a pod.

Ak sa z nejakého dôvodu zíde spolu niekoľko ľudí na určitý čas, tak netrvá dlho a tí, rovnakého druhu, vytvoria skupinky. Rovnaké sklony, rovnaké temperamenty i rovnaké povahy privádzajú ľudí bez vedomého úmyslu k sebe. Hovoríme potom o "sympatii" a myslíme tým príťažlivú silu rovnorodosti. Prejavuje sa to už u detí, väčšinou omnoho zjavnejšie a bez zábran ako u dospelých.

Stretnú sa hráči, pijani, fajčiari, športovci a spolčia sa ale aj ľudia dychtiaci po moci, ktorí majú rovnaký ničivý pud. Stretnú sa a spolčia aj idealisti, reformátori spoločenských pomerov a ušľachtilí ľudia usilujúci sa o vysoké ciele. Prejavuje sa to ako v dobrom, tak aj v zlom.


2. Zákon Stvorenia - Zákon spätného pôsobenia.

... Človek sa však žiaľ už dávno odchýlil od tejto nádhernej, Svetlom ožiarenej cesty a dostal sa do bahna a húštia. V sebeckej žiadostivosti postavil svoju vlastnú vôľu pred vôľu Božiu. Namiesto toho, aby sa dal unášať prasilou zákonov stvorenia, neustále sa znovu pokúša stavať sa proti nim. Bohom chcená harmónia a krása sa zmenila na disharmóniu a temno všade tam, kde človek mohol uplatniť svoj vplyv.

Rozumný človek pripustí, že takéto konanie nemôže zostať natrvalo nepotrestané. Ľudstvo vyvolalo svojim konaním spätné pôsobenie, ktoré sa už nad ním rozpútava plnou silou.

Zákon spätného pôsobenia zasiahne navlas presne každého človeka, ako aj celé národy.

Čo teda obsahuje v sebe tento zákon?

Každý človek vie, že keď zaseje pšenicu, nemôže zožať žito alebo ovos. To je úplne nemožné. Komu je ale jasné, že v duchovnej oblasti platí to isté? Ak zasejem lásku, zožnem lásku, ak zasejem nenávisť, zasiahne ma spätne nenávisť a to desaťkrát silnejšie, než zo mňa vyšla. Zo zberne rovnakého druhu si totiž pritiahne posilu.

Pán Ježiš vyjadril tento zákon s nádhernou prostotou týmito slovami: "Čo človek zaseje, to aj zožne!"

Tieto slová sú všeobsiahle, tak ako všetky jeho výroky. Vzťahujú sa nielen na deje v prírode, ale zahŕňajú aj všetko žitie. Zákon vyjadrený týmito slovami sa nedá obísť, nedá sa odsunúť nabok. Prejaví sa presne v predurčenej dobe, rovnako ako sa zrnko objaví v určitú dobu nad zemou v podobe mladej rastlinky.

Zákon spätného pôsobenia sa zakladá na večnej požiadavke Boha - Stvoriteľa, že len keď sa dáva, smie sa prijímať. Dávanie však musí byť prvé, musí predchádzať. S našimi činmi je to presne tak ako s našimi myšlienkami. Aj naše činy a dokonca aj naše chcenie sa sformujú, sú priťahované rovnorodými centrálami a odtiaľ sa k nám vracajú mnohonásobne zosilnené. S tým, čo sme vytvorili, zostávame spojení akoby pevnou pupočnou šnúrou, až kým nenastane spätné pôsobenie a spojovacie vlákno môže ako vyžité spadnúť na zem. Toto je náš osud zvaný tiež karma, ktorý sme si sami vytvorili svojim myslením, hovorením a konaním. Čo sme dali, dostaneme späť, "aká práca, taká pláca".

Jabloň dáva jablká v dobe zberu plodov. Človek ponesie ovocie svojho zmýšľania a konania sám a presne v tom čase, keď dozrie ním sformované spätné pôsobenie a stihne ho zosilnené to, čo dal. Buď v tomto pozemskom živote, alebo až na druhom svete, alebo potom v novom pozemskom živote, ktorý mu často nastolí ešte ovocie dávno predchádzajúcich vtelení, predloží ho pred neho a ukáže: "Pozri sa, čo si Ty vytvoril! Odčiň to, aby to od Teba odpadlo a zaniklo. Ty potom budeš môcť vystúpiť vyššie a konať lepšie skutky!"

Spravodlivosť od nás žiada, aby sme napravili, čo sme urobili nesprávne. V našej slobodnej vôli spočívalo totiž rozhodnutie ku každej myšlienke, ku každému činu! Človek sa má stať slobodným duchom, ktorý si sám tká koberec svojho života a môže si do neho vpliesť kvety alebo trnie a to podľa svojho priania.


3. Zákon Stvorenia - Zákon tiaže.

...Keď ľudský duch opustí zem, musí v súlade so zákonom tiaže klesnúť tam, kde je rovnaká tiaž a hutnosť akú má na sebe alebo môže vystúpiť do výšky, ktorá je rovnako ľahká ako on sám. Zakaždým tam nájde svoju rovnorodosť. On sám už na to nemá nijaký vplyv, nijakú voľbu, je podrobený zákonu. Čas voľby je preč a teraz musí ísť tam, kam patri podľa svojej tiaže a rovnorodosti.

Obidva zákony, zákon tiaže a zákon príťažlivosti rovnorodého pôsobia ako jeden. Pri spájaní rovnorodého spolupôsobí vždy aj tiaž. Táto je "hlavnou hybnou pákou" vo vývoji ľudského ducha. Ľudský duch svojimi rozhodnutiami ovláda túto páku, je však viazaný na následky z toho vyplývajúce.

Zákon tiaže je všeobecne známy. Je však vždy považovaný iba za fyzikálny, teda pôsobiaci v hmote. Predchádza mu ale zákon duchovnej tiaže, o ktorom sme sa už zmienili. Rovnaký zákon prestupuje všetkými druhmi stvorenia.

Do prazákonov sú zabudované ešte mnohé čiastkové zákony, ktoré sa učíme pozvoľna poznávať. Jeden vyplýva z druhého harmonicky a zákonite a zodpovedá každému druhu stvorenia.

Tak sme v hrubých rysoch preputovali stvorením. Privádza nás to nakoniec naspäť k bodu, z ktorého všetko vyšlo: ku Všemohúcemu Bohu, Stvoriteľovi a Udržovateľovi všetkého života. Rovnako ako sa On zjavuje stvoreniu vo Svätej Trojici, kde sú Traja v Jednom, vyúsťujú všetky tri prazákony stvorenia do jedného všeobsiahleho zákona stvorenia: zákona pohybu.

Z Boha, ktorý sám je život, vyžaruje sila. Táto sila sa prejavuje v pohyb. Boh je počiatok a východisko pohybu.

Silou sa sformovalo celé stvorenie a ňou a v nej je tiež udržiavané. Vo večne trvalom pohybe prúdi Božia sila až do posledných, najjemnejších rozvetvení stvorenia, pulzuje každým tvorom, listom na strome, ba aj takým zdanlivo nehybným kameňom.

A tento všeobsiahly pohyb uvádza do činnosti aj troch "strážcov poriadku" - tiaž, rovnorodosť a spätné pôsobenie! Pôsobia z pohybu a v pohybe, bez neho sú nemysliteľné. Pohyb je základom všetkého, udržuje všetko svieže a zdravé.

 

Ukážka z knihy: Prazákony stvorenia od Susanne Schwartzkopff