09 02 02 Koledov Dar Slovenom

Verzia pre tlač

koledov dar slovenom

Deviata prednáška „Dedičný hriech“ a číslo deväť.

 

Deviatka je v Zákone čísiel Viera. 

Ľudský duch, aj keď nemôže ísť vyššie nad svoj pôvod – ešte bližšie k Všemohúcemu, rozvinutím vedomia svojho ducha dokáže poznávať pôsobenie Všemohúceho v Jeho Dielach. Tým prežíva v Zákone čísiel deviatku – Vieru. Toto prežívanie je súčasťou ôsmeho Blahoslavenstva. V siedmej, ôsmej a deviatej prednáške pôvodného Posolstva Grálu Pána Imanuela je popísaný stav vývoja väčšiny ľudstva na Zemi. Odklon väčšiny ľudstva od prirodzeného vývoja nemohol priniesť poznávanie Všemohúceho v Jeho dielach. Tento odklon priniesol ako vrchol falošného pôsobenia ľudstva materializmus – neschopnosť poznať niečo iné než hmotu – obmedzenie viery len na hmotu, ako poslednú, najhrubšiu a najmenšiu časť Stvorenia. Sústredenie sa len na hmotu ľudstvu v čisto hmotných odboroch prinieslo síce určitý rozvoj, ale tento zúžený rozvoj bezcitné – čisto rozumové ľudstvo postavilo proti sebe ako teror chemických, biologických a jadrových zbraní. S vládou materialistov, ktorá sa preniesla aj do náboženstiev, tým súčasne vznikol Dedičný hriech.

Deviata prednáška Pána Imanuela Dedičný hriech vysvetľuje jeho podstatu:

„Dedičný hriech vzišiel z prvého pádu do hriechu. Hriechom, teda nesprávnym jednaním, bolo príliš veľké pestovanie rozumu. S tým bolo spojené dobrovoľné pripútanie sa na priestor a čas a v dôsledku toho objavili sa potom sprievodné účinky strohej práce rozumu, ako ziskuchtivosť, klamanie druhého, útlak atď. To malo a má za následok mnohé iné, v základe vlastne všetky zlá.

Tento postup nadobúdal však u vyvíjajúcich sa čisto rozumových ľudí znenáhla vždy silnejšieho vplyvu na utváranie hrubohmotného tela. Trvalým úsilím stále viac jednostranne rástol predný mozog, vytvárajúci rozum. Bolo samozrejmé, že pri plodení tieto meniace sa formy prejavovali sa vo vývoji ľudského tela. Deti prinášali si pri zrodení stále vyvinutejší a silnejší predný mozog. V tom však spočívala a spočíva i dnes vloha, čiže nadanie k rozumovej sile, ktorá prevláda nad všetkým ostatným. Táto sila chová v sebe nebezpečie, že pri plnom prebudení pripúta nositeľa mozgu nielen k priestoru a času, teda ku všetkému pozemsky hrubohmotnému tak, že nebude už schopný pochopiť jemnohmotné a čisto duchovné, lež zapletie ho i do všetkého zla, ktoré pri nadvláde rozumu je neodvratné.

Dedičný hriech je teda prinášanie tohto dobrovoľne vypestovaného a zveličeného predného mozgu, v ktorom tkvie nebezpečie naprostej nadvlády rozumu so všetkými neodvratnými zlými sprievodnými javmi!

Je to teda telesné zdedenie tej časti, ktorú podľa jej umelo vystupňovaného rozvoja označujeme ako veľký mozog. Tým prináša si človek pri zrodení nebezpečie, ktoré veľmi ľahko môže ho zapliesť v zlo.

To však nezbavuje ho zodpovednosti. Tá mu zostáva, pretože on dedí len nebezpečie, nie hriech sám. Nie je nijak nutné, aby bezpodmienečne nechal vládnuť rozum a tým sa mu podroboval. Môže naopak veľké sily svojho rozumu použiť ako ostrého meča a raziť si ním cestu v pozemskom zhone. Túto cestu ukazuje mu jeho cit, ktorý sa tiež menuje vnútorný hlas.“


Úryvky sú z kníh Život Ježíšův na Zemi a Vo Svetle Pravdy.

Prednáška je z knihy Koledov Dar Slovenom od Pribinu Chariotova.