08 09 01 Choroba ako pomoc pri poznávaní zákonov života

Verzia pre tlač

ir Príbehy z nemocnice a zo života

MUDr. Ivan Rusnák

 

Niekto by mohol povedať: uvedený príbeh panej s vredom žalúdka to mohla byť len náhoda. No, ako som začal súvislosti v zmysle zákona sejby a žatvy pri vyšetreniach pacientov sledovať, vynárali sa príbehy, z ktorých aspoň niektoré by som tu chcel uviesť. Nielen pre tých čo pochybujú, ale i pre poučenie tým, ktorý Zákon života o sejbe a žatve berú ako samozrejmosť.

 

 

Príbeh advokáta

Raz popoludní v pohotovostnej službe prichádza muž v stredom veku, doktor práv povolaním advokát. Je nervózny, rozrušený, hlboko dýchajúci, ale aj vystrašený Chce sa dať vyšetriť pre obavy či nemá infarkt, pretože ho pichá na hrudníku a tŕpnu mu ústa. Pri vyšetrení sa nič na srdci nič chorobného nezistilo, EKG vyšetrenie a aj vyšetrenia krvné boli v poriadku. Ťažkosti súviseli s hlbokým dýchaním, ktoré trvalo dlhšiu dobu, čo môže viesť ku stavu rôzneho stupňa svaloch porúch, až kŕčov. Jeho nepokoj ma ale viedol k otázke, že čo sa stalo, že je taký rozrušený.

Vraví mi: „Viete je mi na porazenie. To, čo sa mi dnes stalo to je strašné, ja to tak nenechám.“ Bolo vidieť že i spomienka na mne zatiaľ neznámu udalosť ho úplne vyvádzala z miery. Pokračoval: „Išiel som autom z Bratislavy a zastavil som sa v Žiline v obchodnom dome a chcel som si kúpiť vysoko citlivý film na fotografovanie. Hľadal som v príslušnom oddelení hodnú chvíľu taký medzi filmami na poličke, ale nič som nenašiel. Vzal som do košíka niekoľko iných vecí a zaplatil som pri pokladni. Hneď po zaplatení mi pán, ktorý medzitým prišiel a predstavil sa ako kontrolór podniku hovorí, že by chcel urobiť v služobnej miestnosti kontrolu nákupu. V poriadku pomyslel som si. Prezrel obsah košíka, pozrel na účet, všetko bolo v poriadku. On sa ma ale napriek tomu pýtal, či som už nič iné nekupoval a či nič iné nemám, čo by som bol zabudol dať k zúčtovaniu pri pokladni. No a ja v dobrej vôli siahnem do vrecka saka a vravím mu, že mám ešte toto a podám mu s úsmevom občiansky preukaz.“ Prečíta si meno a pýta sa ma: „Pán doktor a už naozaj nič iné nemáte?“ Ja znovu s úsmevom siaham do vreciek nohavíc a vyťahujem z nich vreckovku a... film. Obal filmu presne taký istý ako mali filmy na poličke oddelenia. „Tak vidíte na čo ste zabudli – na film, nášmu detektívovi ste boli pri priehradke s filmami podozrivý, preto táto kontrola“ vraví mi kontrolór podniku. „No to predsa nie!“ Bránim sa okamžite, „Ten film som si ja kúpil včera v Bratislave!“ On pokračoval: „Pozrite pán doktor, zaplaťte film a nebudeme z toho robiť problém.“ V miestnosti sa začínajú objavovať zamestnanci obchodného domu a počúvam ako si vravia. „Tak, doktori práv tu kradnú a my aby sme potom škody platili, ...hanba“ „Ťažko mi bolo, veľmi ťažko na duši, ale bránil som sa ďalej, lebo ja som naozaj nič neukradol, ja som naozaj verte mi ten film kúpil, ale potvrdenku som nemal. Pokračovanie? Zavolali políciu, spísala sa zápisnica. No strašné, strašné... Ja to tak nenechám, ja to poženiem k súdu!“ A znovu bolo vidieť ako v ňom stúpa rozrušenie – ako sa on právnik, advokát mohol dostať do takej nepríjemnej situácie.

Bol som presvedčený, že pacient hovorí pravdu, že naozaj nič nevzal, že film naozaj kúpil v inej predajni. Ale napadlo ma: „Čo si zaseješ, to budeš žať!“ a otázka pre pacienta – advokáta z mojich úst vyšla sama bez prípravy: „Pán doktor a vy ste nikdy v svojej praxi neobhajovali niekoho o kom ste boli presvedčený že pravdu nemal a vyhrali ste spor nad niekým kto pravdu mal?“ Muž zdvihol hlavu a bez zaváhania povedal: „Áno, obhajoval a spor môj klient, ktorý pravdu nemal vyhral.“ Ja mu hovorím: „Viete ako sa cítil ukrivdený vo vnútri, v duši, ten kto pravdu mal? Presne tak ako vy teraz! Také prípady už neberte!“

Chvíľka ticha a ja som videl, ako rozrušenie, zlosť a nervozita končia, v tvári sa objavuje uvoľnenie, nádych – výdych a skoro počuť ako mu kameň ťažoby padá zo srdca. Kameň uvoľnený pochopením súvislosti. Potom mi dopodrobna vyrozprával „ten“ prípad keď sa to všetko spustilo pre niekoľkými rokmi, pri obhajobe človeka, ktorý nemal pravdu a jeho pomocou spor vyhral. Odchádzal domov pokojný, napätie skončilo. Ako som sa dozvedel, doma nakoniec našiel potvrdenie o kúpe filmu a nepríjemnosť sa urovnala.

 

Príbeh malého chlapca

Detský lekár poslal na vyšetrenie žalúdka fibroskopom chlapčiatko asi 10 ročné pre pobolievanie žalúdka. Pri vyšetrení nález na žalúdku úplne v poriadku, po chorobných zmenách ani stopy.

Po vyšetrení sme sa ale porozprávali. Nedalo mi – veď za problémami so žalúdkom by malo byť trápenie. Tak sa pýtam: „Nemáš ty nejaké trápenie v škole s učením?“ „Nie ja sa učím dobre,“ odpovedá on. „A doma s mamou a otcom?“ „Nie.“ „S bratom a sestrou?“ Znovu záporná odpoveď. „A s kamarátmi“ – chytám sa poslednej slamky. Trochu neistý mi vraví: „Mám trápenie s jedným starším kamarátom. Posmieva sa mi, že mám veľké uši. Mňa to bolí, trápim sa. No a je to! Veľké uši, veľký problém na duši chlapčiatka.

Moja ďalšia otázka: „Počúvaj a ty si sa nikdy žiadnemu kamarátovi neposmieval?“ Pozrel na mňa a s detskou úprimnosťou hovorí: „Ja sa posmievam kamarátovi o rok mladšiemu, že je malý, že ho ledva vidieť od zeme“. „Tak vidíš ty sa posmievaš mladšiemu kamarátovi a tebe sa posmieva starší, nerob to, veď sám cítiš ako výsmech bolí. Tak isto ako teba bolí aj srdiečko – dušička aj tvojho mladšieho kamaráta“. Pozrel na mňa a v očkách sa mu vyjasnilo. Lieky sme na recept nepísali žiadne.

 

Príbeh policajta

Pri vyšetrení jedného môjho známeho z detstva, ktorý pracoval istú dobu u cestnej polície, ešte v dobe Verejnej bezpečnosti hľadali sme spolu príčiny psychických problémov v jeho živote. Liečil sa v tej dobe na vysoký tlak krvi a mal poúrazové problémy po zlomenine nohy. Snažil som sa mu pri problémoch vo vzťahoch v jeho rodine vysvetliť zákon zvratného pôsobenia a on čosi dôležitého v tom momente pochopil a porozprával mi niečo čo i mňa prekvapilo.

Ako nastupujúci príslušník VB okolo roku 1970 prežil nasledovnú situáciou. Bol zainteresovaný do vyšetrovania prípadu ich kolegu, ktorý pri havárii auta spôsobil vážne zranenie inému účastníkovi, cestnej premávky. V kolektíve, spomínaný kolega nebol priveľmi obľúbený a bol známy tým, že pohárik alkoholu sa veľmi často objavoval v jeho rukách. Keď sa ho vyšetrovateľ pýtal, či pred jazdou požil alkohol, povedal, že nie. Nadriadený môjho známeho, ktorý prípad viedol povedal po odchode vyšetrovaného, ktorého nemal v „láske“ a ktorému lekár odobral krv: „No čo – pil, nepil.“ Vzal skúmavku s krvou, skúmavku odzátkoval, namočil ihlu do fľaše s vodkou a do krvi kvapol jednu kvapku vodky. Skúmavku zazátkoval a vrch zalial voskom. Môjmu známemu sa to nevidelo, vnútorne s tým nesúhlasil, ale bol ticho, proti neprávosti neprotestoval. Prišiel výsledok z laboratória – v krvi nález l,3 promile alkoholu. Nepohodlný kolega bol prepustený zo služieb bezpečnosti.

Môj známy, ako príslušník bezpečnosti po niekoľkých rokoch služby tiež havaroval, tiež spôsobil inému účastníkovi nehody vážne zranenie a tiež ako hovoril, nebol v tej dobe tiež príliš obľúbený v kolektíve kde pracoval. Po nehode mu bola odobratá krv. Prišiel výsledok 1,3 promile alkoholu v krvi. Povedal mi toto: „Naozaj mi môžeš veriť, viac ako dva dni pred haváriou som nevypil ani kvapku alkoholu. Výsledok vyšetrenia alkoholu v krvi bol taký, ako keby som bol pil. Vedel som ako sa to „robí“ protestoval som, odvolával som sa, bol som na ministerstve vnútra vysvetľovať ako je možné „vyrobiť“ falošný výsledok, ale nikto to nebral vážne. Výsledok vyšetrenia bol predsa „jasný“. Bol to „dôkaz“ a nedalo sa nič robiť, bol som odsúdený a po súde prepustený zo zamestnania.

Prežíval som dlhodobo pocit krivdy, zlostil som sa vo vnútri, žil som a žijem v strese, ale dnes sa mi vyjasnilo, kde to všetko začalo a prečo som musel prežiť to, čo som prežil. Nikto sa ma nezastal, pretože ani ja som nezasiahol, keď som zasiahnuť mal!

 

Prípad z ciest  uverejnený v novinách

Ďalší príbeh nie je z nemocnice, ale po príhode s policajtom ma niečo napadlo a siahol som medzi odložené správy z novín. Dňa 14.12.2004 bolo uverejnené: Krajský súd v Trenčíne mal v pondelok rozhodovať o treste 50-ročného Š.U z Veľkej Hradnej. Ten bol obžalovaný z trestného činu ublíženia na zdraví, pretože pred niekoľkými rokmi zavinil smrteľnú dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu s nálezom viac ako 3 promile v krvi. Pohyboval sa ako chodec po krajnici a náhle vošiel doprostred cesty, keď tadiaľ prechádzalo auto. Vodič chcel zabrániť zrážke, pri vyhýbaní sa protiidúcemu vozidlu dostal šmyk, havaroval a nehodu neprežil. Spolujazdec utrpel zranenia. Opitému Š.U. sa nič nestalo. Trest – rok do väzenia. Rozsudok neprijal, podal odvolanie. Pri opätovnom rozhodnutí dostal zvýšenie trestu na dva roky nepodmienečne. Znovu sa odvolal a mal ísť na pojednávanie v pondelok. Vinník však neprišiel, pretože v piatok ho zabilo auto, keď večer kráčal po frekventovanej ceste. Zrazilo ho auto, ktoré prešlo do protismeru pri obiehaní iného vozidla. Toľko správa z novín. Náhoda, či zákonitosť?

A späť do ambulancie.

 

Príbeh pána so zápalom pažeráka

Prichádza pán, ktorý má asi tri mesiace problémy s prehĺtaním potravy, máva bolesti typu pálenia záhy. Výsledok vyšetrenia – zápal pažeráka súvisiaci s návratom kyslého obsahu žalúdka späť do pažeráka. Nepríjemné dlhotrvajúce ochorenie. Naordinované všetky lieky, ktoré priaznivo pôsobia na hojenie. No predsa mi nedalo a pána, ktorého som poznal z jedného úradu som sa povypytoval i niečo navyše okrem otázok, ktoré pacientom bežne dávame v súvislosti s touto chorobou. Ťažkosti ako povedal na začiatku má už asi tri mesiace. Otázka voči nemu: „Čo sa mimoriadne stalo vo vašom živote pred troma, štyrmi mesiacmi s čím vám je veľmi ťažko sa vyrovnať, prenesene, čo nemôžete prehltnúť?“ Pozrel na mňa a snáď s dvojsekundovým oneskorením odpovedá: „Pred štyrmi mesiacmi som sa dozvedel, že moja manželka mi bola pred desiatimi rokmi neverná“.

To je to, čo on nemôže preglgnúť, to je to čo ho bolí, páli. Čo bolo ďalej? Primeraným spôsobom som mu priblížil Zákon sejby a žatvy a povedal som mu aby pozorne prezrel celý svoj život, od mladosti. A nech si sám sebe povie, či bol vždy verný priateľ, muž, manžel svojej dievčiny, ženy, manželky. Nepovedal v tú chvíľu nič, veď mne ani nemusel nič povedať. Prehovoril výsledok liečby. Pri kontrole o šesť týždňov bol pažerák zahojený. Spýtal som sa ho len: „A vo vašej duši už je kľud?“ Odpovedal ticho, ale jasne: “Áno!“ Po ďalšom mesiaci bola liečba vysadená a choroba, ktorá má zvyčajne dlhotrvajúci mnoho mesačný priebeh, niekedy končiaci operáciou sa neopakovala. Zrejme keď si prehliadal film svojho života „niečo“ našiel. Videl sa ako konal niečo podobného, ako jeho manželka, pochopil, čo sa mu to vrátilo a zrejme dokázal odpustiť. A tak nielenže sa liečil, ale po usmernení sa aj uzdravil, vo veľmi krátkej dobe.

Samozrejme tým nie je povedané, že zápaly pažeráka súvisia vždy s manželskou neverou. Každý príbeh je jedinečný. Vždy však ide o prežívanie trápenia pri nevyriešenom probléme, ktorý je veľmi nepríjemný už pri pomyslení naň a pretrváva v súčasnej dobe. No proste nie je ho možné preglgnúť.

Ďalšie príbehy aj keď nebudú z nemocnice sú zaujímavé a poučné.

 

So súhlasom autora prevzaté z knihy MUDr. Ivana Rusnáka: Choroba ako pomoc pri poznávaní zákonov života.

Stránky autora: akvamarin.peruno.sk