07 04 01 Boží súd

Verzia pre tlač

Osobný súd ľudského ducha po pozemskej smrti  

Juraj Sitár

 

Najvyššia Bytosť našej Slnečnej sústavy je tou Bytosťou, ktorú videli ľudia, ktorí prežili klinickú smrť. Je to nádherná Bytosť, ktorá každému človeku ukazuje, ako v skutočnosti žil.

Nie táto Bytosť človeka súdi, ona svojou Silou – svojím Svetlom zabezpečuje vykonávanie Vôle Všemohúceho Triglava v Slnečnej sústave. Človek, stojac v Sile vyžarovania tejto Bytosti, vidiac svoj pozemský život pred sebou ako živý film, sám nad sebou vyriekne súd tým, ako žil. Vidí, že nič sa z jeho života nestratilo, a že je zodpovedný za každé chcenie, každú myšlienku, každé slovo a každý čin, jednoducho povedané, za všetky svoje skutky, ktoré učinil. Na znamenie zabezpečovania súdu sa znázorňuje táto Bytosť i s váhami, alebo sa jej hovorí Boh smrti, pretože po smrti človeka zabezpečuje jeho Osobný súd.

Zabezpečenie Osobného súdu každého ľudského ducha v našej Slnečnej sústave je jednoduché.

Pripodobnime to k Slnečnej sústave ako celku. Môže sa „zbaliť“ niektorá planéta Slnečnej sústavy a ísť na „dovolenku“ do inej Slnečnej sústavy? Nie, naše Slnko svojou gravitačnou silou nepustí žiadnu planétu zo Slnečnej sústavy.

Podobne prebieha i Osobný súd človeka. Najvyššia Bytosť našej Slnečnej sústavy zabezpečuje svojou príťažlivou silou, aby sa zo Slnečnej sústavy dostal len taký ľudský duch, ktorý je dostatočne vyvinutý, ktorý je dostatočne ľahký.

Ľudský duch pochádza zo „vzdušnej“ úrovne Veľkého Stvorenia – z kruhu Duchovne-Bytostného. Ak sa snaží o duchovný vzostup, sila jeho ducha bude rásť, až v určitom okamihu bude postačovať na to, aby bol ľudský duch vyzdvihnutý – vzkriesený zo všetkých hmotností a pritiahnutý svojím duchovným úsilím domov, do svojho pôvodu – do Duchovne-Bytostného. Teda ak sa ľudský duch vyvinul, prevažuje ľahkosť jeho pôvodu a príťažlivá sila rovnorodého Duchovne-Bytostného. Nič ho už nemôže zadržať v hmotnostiach a Najvyššia Bytosť našej Slnečnej sústavy ho odprevádza domov.

Ak je ľudský duch nedostatočne vyvinutý a zaťažujú ho jeho skutky, neprevažuje jeho duchovný pôvod, ale „závažie“ z hmotností, ktoré má ľudský duch na sebe, celkovo nie je dostatočne ľahký a zostáva tu. Najvyššia Bytosť našej Slnečnej sústavy svojou Silou zabezpečuje nutnosť naplnenia Zákonov Všemohúceho Triglava, podľa ktorých platí pre každého ľudského ducha výrok Pána Ježiša: „Neodídeš odtiaľto, kým nezaplatíš do posledného haliera!“ Každý ľudský duch musí odčiniť všetko zlé, čo učinil.

Najvyššia Bytosť našej Slnečnej sústavy nemá slobodnú vôľu ako človek, nedá sa ovplyvniť, stojí výhradne vo Vôli Všemohúceho Triglava a Silou, ktorou disponuje, túto Vôľu napĺňa, a tým automaticky zabezpečuje Osobný súd každého ľudského ducha.

Človek sa v skutku súdi sám tým, ako žil! Jeho skutkovia idú za ním a práve ho dostihli! Najvyššia Bytosť našej Slnečnej sústavy má dostatok Sily, a i keby naraz vymrelo celé ľudstvo, táto Sila stačí, aby nad každým jednotlivcom prebehol Osobný súd. Nie táto Bytosť súdi, ale Silou Všemohúceho Triglava súd zabezpečuje.

Na rôznych vyobrazeniach Osobného súdu je jasne vidieť, že na miskách váh je na jednej strane srdce človeka a na druhej strane pierko. Ak je srdce človeka ťažšie ako pierko, nemôže ľudský duch stúpať nahor ku Svetlu, ale ostáva tu „uväznený“. Je to symbolický obraz, ktorý jasne hovorí, že ak má ľudský duch na sebe čo i len pierko viny, ešte stále je ťažký a nemôže stúpať nahor ku Svetlu.

Pán Ježiš to nepripomínal, ale varoval lenivých ľudských duchov slovami: „Neodídeš odtiaľto, kým nezaplatíš do posledného haliera!“ Človek si to neustále chce zľahčovať a navzdor Živému Slovu Pána Ježiša chce veriť iba tomu, že sa nemusí sám namáhať, že nemusí sám odčiňovať svoje zlé sejby, a že stačí, keď jednoducho uverí v Pána Ježiša, a tým má automaticky svoje „hriechy“ odpustené. Nemá! Naopak takýmto svojím skutkom znižuje veľkosť svojho Boha, v ktorého verí, snažiac sa vtlačiť mu pečať zmäkčilosti. Je to Bohorúhačstvo – Antikristovský postoj človeka, napriek tomu, že je veriaci...

Ľudia, už musíme chcieť počuť význam týchto Slov! Musíme chcieť so sebou niečo robiť a potom sa už smrti nemusíme báť! Kto má strach zo smrti je neslobodný a ľahko ovládateľný. Chcime sa konečne sami namáhať žiť podľa Slova! Nespoliehajme sa, že nám niekto „vybaví“ miesto v Nebi bez nutnosti práce na sebe! My sami rozhodujeme naším pozemským životom o tom, či nás bude po našej pozemskej smrti Najvyššia Bytosť našej Slnečnej sústavy vyprevádzať domov! Keď „vybielime svoje rúcho“, môžeme sa vzkriesiť zo všetkých hmotností, ale keď ho „nevybielime“, zostaneme pripútaní k Zemi.

Je večnou Pravdou, že človek dospeje ku vzkrieseniu zo všetkých hmotností a k návratu domov – do Duchovne-Bytostného, skrze Živé Slovo Pána Ježiša, alebo Živé Slovo Pána Imanuela. Kristus znamená Živé Slovo Všemohúceho vtelené v hmotnosti. Či je to Živé Slovo Lásky Všemohúceho Triglava – Ježiš, alebo Živé Slovo Vôle Všemohúceho Triglava – Imanuel, je to stále Živé Slovo – teda Kristus. V prvom príchode Živého Slova – Krista – Ježiša sa viac prejavovala Láska Všemohúceho Triglava a v druhom príchode Živého Slova – Krista – Imanuela sa viac prejavovala Vôľa Všemohúceho Triglava. Obaja však zvestovali Živé Slovo Otca a nedajú sa od seba oddeliť, pretože v skutku i s Otcom jedno sú.

Vzkriesenie skrze Krista je vzkriesenie skrze Živé Slovo, teda vzkriesenie ľudského ducha, ktorý žije podľa Živého Slova, ktorý nie slepo verí, ale živo verí, ktorý duchovne nespí, ale duchovne žije – ktorý sa znovuzrodil v duchu, očistil svoje rúcho od špiny a učinil svoje rúcho žiarivým skrze Živé Slovo Všemohúceho Triglava. Takýto človek sa stal vo svojich skutkoch – v chcení, myslení, reči i konaní Slovenom, tým, ktorý žije podľa Živého Slova Všemohúceho Triglava. Bez práce nie sú koláče! Ľudský duch pomocou Živého Slova Všemohúceho Triglava jedine svojou prácou na sebe dospieva ku vzkrieseniu zo všetkých hmotností a k návratu domov – do Duchovného Raja, ktorý naši predkovia nazývali Irij.

 

Prednáška je z našej knihy Koledov Dar Slovenom

Knihu nájdete v časti:   Knihy a časopisy  »