07 02 02 Koledov Dar Slovenom

Verzia pre tlač

koledov dar slovenom

Siedma prednáška „Stvorenie človeka“ a číslo sedem.

 

Sedmička je v Zákone čísiel Vôľa.

V siedmej päťročnici nášho života je skúšaná naša vôľa, či ju udržíme vo Vôli Všemohúceho. Sme na Zemi vo vývoji a vôkol nás je vplyvom úpadku ľudstva stále nehostinné prostredie pre akúkoľvek snahu ľudského ducha ku Svetlu. To vyžaduje mnoho obetí u človeka a mnoho skúšok, či sa väčšinou ľudstva nenechá odviesť z nastúpenej cesty ku Svetlu a Pravde.

V ľudovej múdrosti sa hovorí: „Zažni zlému o poludní sviecu a predsa ti neuverí!“ a „Za svet by mu vôľu nezlomil!“

Siedme Blahoslavenstvo Pána Ježiša: „Blahoslavení tí, ktorí trpia pre Spravodlivosť; pretože ich je Kráľovstvo Nebeské.“ Každý, kto prináša ľudstvu Svetlo, trpí pre Spravodlivosť, nakoľko ľudstvo žijúce v temnotách a neochotné k obratu cíti bolesť pri príchode Svetla. Človek žije po tme mnoho rokov, a keď mu pomocník prinesie Svetlo, neteší sa, že má Svetlo, ale hromží, že ho bolia oči a chce pomocníka kameňovať. Tak je to na Zemi už tisícročia. Je to skúška pomocníka, či zostane napriek tomu stáť vo Vôli Všemohúceho.

Siedma prednáška Pána Imanuela Stvorenie človeka ukazuje v celej šírke stvorenie pozemského telíčka pre človeka, oživenie tohto telíčka ľudským duchom, smer duchovného vývoja ako mohol ísť, zlyhanie ženského a následne mužského princípu, vývoj materializmu s následným oddelením tohto a onoho sveta, výsmech idealistov a ich vyhlasovanie za bláznov a podvodníkov materialistami a terajší obrat v hmotnostiach ako koniec materialistov a nástup pôsobenia ľudského ducha žijúceho vo Vôli Všemohúceho.

Táto šírka vysvetlenia umožňuje dnešnému človeku žijúcemu v „Obrate Svetov“ pochopiť príčinu útokov materialistov voči idealistom a pomáha mu tým pevne stáť vo Vôli Všemohúceho napriek všetkým dočasným neprávostiam zo strany materialistov.

Zasľúbenie Pána Ježiša: „Pošlem vám Ducha Pravdy, ktorý vás uvedie do všetkej Pravdy!“ je prakticky viditeľné v porovnaní Jeho Blahoslavenstiev s prednáškami Pána Imanuela. Pán Ježiš v Novom Zákone jednoducho a jasne ukazuje, čo má človek robiť, ak chce žiť v Zákonoch. Pán Imanuel v Posolstve Grálu ukazuje a vysvetľuje to isté, len v oveľa väčšej šírke, aby dnešný rozumový človek nemal možnosť stavať argumenty proti človeku snažiacemu sa o duchovný vývoj, ale pridal sa k tomuto vývoju, alebo zahynul svojou neochotou žiť v zmysle Vôle Všemohúceho.

Vradiť svoju vôľu v plnosti do Vôle Všemohúceho vyžaduje od človeka plné poznanie Vôle Všemohúceho. Vo všetkých úrovniach Stvorenia pôsobia Bytosti Svetla, ktoré stoja výhradne vo Vôli Všemohúceho. Tieto Bytosti Svetla – Bytostní sú budovatelia a správcovia Stvorenia. Časť z nich, ktorá sa stará o budovanie a spravovanie hmotných úrovní Neskoršieho Stvorenia bola známa všetkým starovekým kultúram ako Bytosti Prírody.

Tieto Bytosti Prírody formovali vývoj hmotných svetov. Evolučne, krok za krokom ich pôsobením vznikali z hmlovín galaxie, v galaxiách slnečné sústavy, v slnečných sústavách planetárne systémy, v planetárnych systémoch planéty s prejavom života, v prejavoch života postupné zdokonaľovanie foriem života až k najdokonalejšiemu zvieraťu, ktoré dnes nazývame pračlovek. Tým dosiahol vývoj hmotností pod vedením Bytostí Prírody svoj vrchol.

Takto dozretým planétam Vôľa Všemohúceho vdýchla ducha. Miliardy nevedomých duchovných semienok prišli k takýmto planétam ako prúd spermií k vajíčku. Zárodky ľudského ducha postupne dozrievali v jemnejších úrovniach hmotností – v Jemnohmotnosti – na Onom svete k cieľu osídliť pripravené telíčka v hrubších úrovniach hmotností – v Hrubohmotnosti – na tomto svete. Duchovné semienka postupne vnikali do skyprenej pôdy, ktorú pripravili Bytosti Prírody. Bol to jednorazový proces vtelenia duchovných semienok do najdokonalejších zvieracích telíčok.

Ľudský duch potom postupne zdokonalil tieto telíčka k svojej podobe a celý medzistupeň medzi najdokonalejším zvieracím telíčkom – pračlovekom a človekom vymiera ako nepotrebný. Ľudský duch sa už v ďalšom vývoji tohto sveta vteľuje výhradne do telíčok ľudských.

Moderné prístroje, postavené na Kirlianovej metóde fotografujú auru - vyžarovanie človeka, zvieraťa, rastliny, či kameňa. Toto vyžarovanie vytvára a udržuje žiariaca podstata určitého druhu. U človeka je to ľudský duch, u zvieraťa duša zvieraťa, u rastliny, či kameňa bytosť starajúca sa o rastlinu, či kameň. U človeka hneď po počatí prichádza konkrétny ľudský duch k nastávajúcej matke a v určitom čase sa do nachystaného telíčka vteľuje. Konkrétnemu ľudskému duchu sa počatím vytvorila príležitosť dozrievať v hrubohmotnosti, aj keď vkĺznuť do telíčka v matkinom lone môže až pri určitej zrelosti tohto telíčka, čo je zhruba v strede tehotenstva. Vtedy sa toto telíčko v matkinom lone silne rozsvieti. Po smrti – odchode ľudského ducha z telíčka toto rozsvietenie zhasne. Keď sledujeme tou istou metódou vyžarovanie zvieraťa, rastliny, či kameňa vidíme, že to, čo rozsvecuje telíčko človeka je žiarením úplne iného druhu ako to, čo rozsvecuje telíčko zvieraťa, rastlinu, či kameň. Žiariaca podstata človeka, zvieraťa, rastliny, či kameňa je úplne iného druhu a tieto druhy sa medzi sebou nemiešajú. Ľudský duch – žiariaca podstata človeka nemôže osídliť telíčko zvieraťa, starať sa o rastlinu, či kameň. Duša zvieraťa, alebo bytosť starajúca sa o rastlinu, či kameň nemôže osídliť telíčko človeka. Duša zvieraťa sa nemôže starať o rastlinu, či kameň a bytosť starajúca sa o rastlinu, či kameň nemôže osídliť telíčko zvieraťa. Moderné prístroje, postavené na Kirlianovej metóde potvrdili, že druhy sa medzi sebou nemiešajú!

Ľudský duch je hosťom vo Stvorení, ktorý má slobodnú vôľu v rozhodovaní. Vteľujúc sa za účelom svojho vývoja do pozemského tela je tu v tomto hmotnom svete svojím pôvodom najvyšším druhom bytosti. V spolupráci s Bytosťami Prírody na premene hmotností do väčšej krásy prebieha samotný vývoj ľudského ducha. Ľudský duch sa snaží byť ako Bytosti Prírody, teda žiť výhradne vo Vôli Všemohúceho. Má stále slobodnú vôľu rozhodnúť sa v akom odbore činnosti bude tvoriť.

Sú planéty, na ktorých je najvyššou radosťou pre ľudských duchov prežívať plné vraďovanie svojej vôle do Vôle Všemohúceho. Na nich ľudskí duchovia v prirodzenom vývoji v spolupráci s Bytosťami Prírody rozvinuli krásu a nádheru – Pozemský Raj.

Žiaľ, naša planéta Zem medzi ne zatiaľ nepatrí. Odbočili sme z prirodzeného vývoja, zaťažovali a plienili našu planétu ako najhrubší škodcovia. Miesto sprostredkovávania Svetla svojho duchovného pôvodu sme všade rozšírili temno a učinili tak peklo na Zemi. Tento dlhodobý proces väčšiny ľudstva je obrátením vôle človeka proti Vôli Všemohúceho. V takomto stave vývoja ľudstva na Zemi je každá snaha ľudského ducha o vradenie svojej vôle do Vôle Všemohúceho plná utrpenia. Trpieť pre Pravdu znamená množstvo obetí a trápenia. Je to vedomie postupného evolučného procesu premeny aj našej planéty na Pozemský Raj. Vedomie, že v práci treba začať už dnes, kedy väčšina túto premenu ešte odmieta. Vedomie, že touto prácou sa nám otvára Kráľovstvo Nebeské, aj keď v pozemskom si našu snahu len málokto cení. Cenu takejto práce nevyváži zlato ani diamanty, ona je duchovnou soľou Zeme.

Pán Imanuel v závere siedmej prednášky píše: „Aký hlboký zmysel je v biblickom príbehu o ochutnávaní zo stromu poznania, keď žena, hadom k tomu podnietená, podala mužovi jablko! Obrazne nemohol byť lepšie vyjadrený tento postup v hmotnosti.

Toto podanie jablka ženou znamená, že žena uvedomila si svoje pôvaby oproti mužovi a že ich chcela využiť. Že muž bral a jedol znamená, že na to pristúpil, a že sa v ňom prebudil pud, aby na seba upútal ženinu pozornosť. Začal sa robiť žiadúcim tým, že hromadil poklady a osvojoval si rôzne hodnoty.

Tým začala výchova rozumu so všetkými sprievodnými javmi, ziskuchtivosťou, lžou a útlakom. Ľudia sa mu nakoniec celkom podrobili a učinili sa tak dobrovoľne otrokmi svojho nástroja. Ale tým, že povýšili rozum na vládcu, pripútali sa v nevyhnuteľných dôsledkoch povahy rozumu tiež pevne na priestor a čas. Tým stratili schopnosti pochopiť, alebo prežiť niečo, čo je povznesené nad priestor a čas, ako všetko duchovné a jemnohmotné. To znamenalo úplné odlúčenie od vlastného raja a od jemnohmotného sveta. Toto odlúčenie privodili si sami. Nevyhnutným následkom toho bolo, že nedokázali už “chápať” všetko duchovne jemnohmotné, ktoré nepozná času ani priestoru. Nemohli mu už rozumieť svojím rozumom, lipnúcim na priestore a čase a v dôsledku toho i úzko obmedzeným obzorom svojej chápavosti. Pre rozumových ľudí stali sa zážitky a nazeranie ľudí citu, tak ako nepochopené tradície, “bájkami”. Počtom stále rastúci materialisti, teda ľudia, ktorí sú schopní poznávať len hrubú, priestorom a časom obmedzenú hmotu, vysmiali sa konečne idealistom. Týmto idealistom následkom ich rozsiahlejšieho a väčšieho vnútorného života nebola dosiaľ cesta k jemnohmotnému svetu celkom uzavretá. Materialisti nadali im do rojkov, ak nie bláznov, alebo dokonca podvodníkov.

Ale dnes stojíme konečne pred hodinou, kedy nadíde budúci veľký oddiel vo Stvorení. Tento bude bezpodmienečným rozmachom a prinesie to, čo mal priniesť už prvý oddiel vplyvom vtelenia človeka: Zrodenie zduchovneného, dokonalého človeka!

Bude to zrodenie človeka, ktorý povznesie a prispeje k zušľachteniu celého hrubohmotného stvorenia, čo je vlastným účelom človeka na zemi. Potom nebude už miesta pre materialistu, nízko pripútaného k priestoru a času. Bude cudzincom vo všetkých zemiach, bez domova. Uschne a zájde ako pleva, odlúčená od pšenice. Pozor, nech pri tomto triedení nie ste nájdení príliš ľahkými!“


Úryvky sú z kníh Život Ježíšův na Zemi a Vo Svetle Pravdy.

Prednáška je z knihy Koledov Dar Slovenom od Pribinu Chariotova.