07 02 01 Blahoslavenstvá

Verzia pre tlač

Jezis

Siedme Blahoslavenstvo

 

 „Blahoslavení tí, ktorí trpia pre Spravodlivosť; pretože ich je Kráľovstvo Nebeské.

Trpieť pre Spravodlivosť znamená trpieť pre Pravdu. Vziať na seba všetko a prekonať všetko, aby mohol zostať pravdivým, to je pre človeka to najťažšie pri jeho putovaní. To znamená všetko: spravodlivo žiť, pravdivo žiť až do toho najmenšieho. To bude vyžadovať mnoho bojov a mnoho utrpenia. To bude prežitím, ozajstným prežitím na celej púti človeka. Taká má byť jeho cesta, aby mu zostala cestou otvorenou do Kráľovstva Nebeského.“

Sedmička je v Zákonoch čísiel Vôľa. Siedma prednáška Pána Imanuela Stvorenie Človeka hovorí o prejave tejto Vôle Všemohúceho i o odklone ľudstva od Nej a následkoch, ktoré si tým spôsobilo. Vymaniť sa z týchto následkov a ísť znovu v súlade s Vôľou Všemohúceho je požiadavkou smerom k človeku v tejto prednáške a rovnakú požiadavku nesie v sebe i siedme Blahoslavenstvo Pána Ježiša.

Ľudstvo v dnešnej dobe, keď je na Zemi falošné chcenie ľudských duchov v absolútnej väčšine, strháva neprestajne Zem do temnôt. Človek, ktorý prichádza na Zem ako ľudský duch v snahe pomôcť, aby na tej Zemi bolo Svetlo, nemá inú možnosť, len sám prešliapať ten chodník Svetla, sám svojím príkladom. Svojím vzorom Svetlo na Zemi ukotvovať cez svoj život. Takejto duchovnej snahe človeka dnes v hmotnosti skoro nič nepraje, pretože väčšinový prejav ľudstva je opačný. Práve preto, ak už človek prežil jednotlivé záchvevy čísiel ako stupne – jednotlivé Blahoslavenstvá a už sa snaží, aby mal moc nad svojím osudom, aby odvrhol bezcennosť, je jeho vôľa skúšaná, či vydrží spoluzachvievať sa s Vôľou Všemohúceho. Vôľa človeka by bola skúšaná, aj keby ľudstvo nezišlo z ukázanej mu cesty, ale skúšky by nemuseli byť také tvrdé, ako dnes. Tie tvrdé skúšky sú v dnešnej hmotnosti samozrejmé z dôvodu odklonu ľudstva od Pravdy, čo človek snažiaci sa žiť v zmysle Pravdy veľmi silne cíti.

Ako živý príklad si môžeme predstaviť jednu miestnosť, kde sú ľudia potme 20 rokov a zrazu niekto nadšený príde a zapne im tam 500W žiarovku. Ľudia sa netešia, že majú svetlo, pretože odvykli od neho. Naopak tá 500W žiarovka tak žiari, že si musia zakrývať oči. Tie oči ich začínajú bolieť nesmiernym spôsobom a samozrejme to, čo vedia prvé spraviť je zaútočiť na toho človeka, ktorý im svetlo priniesol.

To je bolesť za Spravodlivosť. Človek, ak chce Svetlo udržať na Zemi cez svoj život, tak naráža často pri svojich najbližších, ktorých má najradšej, na obrovské útoky. Na výsmechy: „Čo to robí? Ako to žije? Prečo nenaháňa peniaze tak ako každý normálny človek? Prečo si nepohľadá nejakú poriadnu robotu, kde zarobí veľa peňazí? Prečo toto, prečo tamto...“ To sú dennodenné boje, pretože to okolie, ktoré ho má rado cíti u neho nejaký pohyb. Toto okolie samo tento jeho pohyb nechce uskutočňovať. Takýto človek vytŕča z radu. Pre duchovnú lenivosť okolia je lepšie pritlačiť ho hneď na začiatku, aby bol pekne v rade, než nechať ho, aby tú cestičku prešliapal a vidieť nutnosť vlastného pohybu, do ktorého sa okoliu nechcelo.

Čokoľvek, o čo sa takýto človek snaží, či je to v zamestnaní, v spôsobe prístupu k zamestnaniu, k tvorivosti, či je to v manželskom zväzku, v spôsobe riešenia problémov, ktoré prirodzene prichádzajú, aj keď sa tí dvaja snažia ku Svetlu, v spôsobe výchovy svojich detí, znovu a znovu naráža na protivenstvá okolia, ktorému sa nič z toho nepáči. Doslova dennodenne trpí pre Spravodlivosť, ktorú chce na svojom živote ukazovať. Súčasne je skúšaný, či obstojí vo Vôli Všemohúceho. Či bude pre neho prednejšia Vôľa Všemohúceho, alebo falošná vôľa blížnych z jeho okolia, pre ktorých prišiel prešliapať tú správnu cestičku.

Keď naozaj Vôľa Všemohúceho je mu nadovšetko a stáť v nej mu je prvoradé, tak obstojí vo všetkých útokoch. On trpí pre Spravodlivosť, trpí pre Pravdu. Ale tým, že sa snaží žiť v Spravodlivosti, že ide cestou Pravdy sa mu brána do Kráľovstva Nebeského otvára.

Takýto človek neprestal mať rád blížnych z toho svojho okolia – otca, matku a ďalších, ktorí sa proti nemu postavili. Napriek ich neprávostiam je im žiarivým vzorom a ukazuje a prešliapava aj pre nich tú cestičku, na ktorú majú i oni možnosť nastúpiť už v tomto živote. Ak to nespravia, uvidia počas  zomierania, keď sa im bude rekapitulovať celý život, že takýto človek im celý život ukazoval správnu cestu a oni proti nemu brojili. On trpezlivo trpel tie ich neprávosti, aby im ukázal na svojom živote, ako sa dá aj v tejto ťažkej dobe tu na Zemi žiť podľa Vôle Všemohúceho. Potom pochopia a možno v ďalšom živote sa im tiež podarí snažiť sa žiť v Spravodlivosti – ísť cestou Pravdy.

Tento spôsob života je potom alfou a omegou pre človeka. Vníma dielčie veci ako pekne trpezlivo ten hrášok zasial a ako pekne mu vyrástol. Už spoznal tú zákonitosť, už chytá moc nad svojím osudom do svojich rúk. Už sa snaží žiť podľa Vôle Všemohúceho, už má Boží mier v sebe a teraz začína nápor okolia na neho. Ľudia vyciťujú jeho snahu, ale im sa nechce namáhať. Človek sa vo svojom vývoji dostal do stavu, kedy je skúšaná jeho vôľa, či obstojí, ako ten blížny, ktorý mu kedysi prešliapal cestu. Žalostný stav na Zemi pretrváva a oslepení blížni teraz proti nemu broja. Práve tí, kvôli ktorým prišiel, aby im pomohol ukázať cestu Pravdy. Vytvorili si mnoho nesprávnych názorov, aby si zargumentovali, prečo je zbytočné sa snažiť, a prečo aj keby sa snažili, nič nezmôžu, nič nezmenia na tomto svete. Trpezlivo prešliapava cestičku pre nich. Súčasne takýmto životom v zmysle Vôle Všemohúceho otvára sa i jemu cesta nahor ku Svetlu do Kráľovstva Božieho, do jeho pôvodu – Duchovného Raja.

 

Úryvky sú z knihy Život Ježíšův na Zemi.

Prednáška je z knihy Koledov Dar Slovenom od Pribinu Chariotova.