07 01 02 Desatoro Božích Prikázaní

Verzia pre tlač

oko

Prikázanie siedme

NEBUDEŠ KRADNÚŤ!

 

Za jedného z najviac opovrhnutiahodných tvorov je považovaný zlodej. Zlodejom je každý, ktorý druhému vezme niečo z jeho vlastníctva bez jeho vedomia!

V tom je vysvetlenie. Aby človek správne mohol dodržiavať toto prikázanie, nepotrebuje nič viac, len vždy jasne rozlišovať, čo patrí druhému! Toto nie je ťažké, každý si hneď povie. A tým to hneď aj odbil.

Isteže, nie je to ťažké, ako v podstate nie je ťažké dodržiavať všetkých desať prikázaní, ak človek naozaj chce. Podmienkou pritom však stále je, že ich človek správne pozná. A to chýba mnohým.

Už si si pri dodržiavaní niekedy správne zvážil, čo je vlastne majetok druhého, z ktorého mu nič nesmieš zobrať?

Sú to jeho peniaze, šperky, šaty, možno i dom a dvor s dobytkom a so všetkým, čo k tomu patrí. Ale v prikázaní sa nehovorí, že sa to týka len hrubohmotných pozemských statkov! Veď sú hodnoty, ktoré sú oveľa cennejšie!

Do vlastníctva človeka patrí i jeho povesť, verejné uznanie, jeho myšlienky, jeho osobitosť, aj dôvera, ktorej sa mu dostáva od druhých, ak aj nie od všetkých, tak aspoň od toho či onoho!

Ak dôjdeme k tomu, tak pýcha nejednej duše opadne pri tomto prikázaní. Veď si len polož otázku: Ešte nikdy si sa nepokúsil, možno snáď v dobrom presvedčení, otriasť dôverou, ktorej sa človeku dostáva u iných varovaním, alebo ju úplne podkopať? Tým si toho, komu táto dôvera patrila, doslova okradol! Lebo ty si mu ju zobral, alebo si sa aspoň o to pokúsil.

Svojho blížneho si okradol aj vtedy, ak si vedel niečo o jeho pomeroch a tieto poznatky si bez súhlasu toho, koho sa to týka, podal ďalej. Z toho vidíš, ako sú do slučiek viny zamotaní všetci tí ľudia, ktorí sa snažia z takýchto vecí robiť obchod, alebo tento postup využívajú obchodne.

Toto zaplietanie sa vedie v následných prejavoch neustáleho prekračovania Božích zákonov k vytvoreniu tak obrovskej siete, že sa títo ľudia už nikdy nevyslobodia; pretože uvalili na seba ťažšiu vinu než hrubohmotní vlamači a zlodeji. Vinní a prechovávačom zlodejov sú rovní tí, ktorí podporujú takýchto „obchodníkov“ v ich hriešnej živnosti.

Každý priamy a čestne zmýšľajúci človek – či už súkromná osoba alebo podnikateľ – má právo a povinnosť požadovať od človeka, ktorý sa na neho obrátil s nejakou požiadavkou, priamo vysvetlenie a ak je to potrebné aj doklady, na základe čoho sa môže rozhodnúť, do akej miery môže s dôverou jeho želania splniť. Všetko ostatné je nezdravé a zavrhnutiahodné.

Naplnenie tohto prikázania má zároveň ešte ten účinok, že sa viac a viac prebúdza cit a jeho schopnosti sa pestujú, uvoľňujú. Človek tým získava pravú schopnosť vyznať sa v ľuďoch, ktorú stratil len z pohodlnosti. Postupne bude strácať to mŕtve, strojové a stane sa opäť živým človekom. Povstanú skutočné osobnosti, zatiaľ čo sa terajší stádovito pestovaný živočích musí vytratiť.

Dajte si tú námahu o tom porozmýšľať a dbajte, aby ste snáď nakoniec na stránkach svojej knihy podlžností nenašli práve časté prekročenia tohto prikázania!

 

Prednáška je z knihy Vo Svetle Pravdy od Abdruschina.