06 11 01 Za Siedmimi Horami

Verzia pre tlač

VEDA či VIERA

Evolúcia či Inteligentný Tvorca - 3.časť

- syati -

 

Veľký Tresk
Kozmologický argument zvaný „Kalam“
Alternatívne teórie vzniku vesmíru

 


VEĽKÝ TRESK

  • Popis Veľkého Tresku Z knihy Stevena Weinberga (nositeľa Nobelovej ceny):
    „Na počiatku bola Explózia, nie však taká, akú poznáme zo skúseností tu na zemi. Šírila sa z konkrétneho epicentra, postupne zachvacovala viac a viac priestoru okolo seba. Nastala súčasne a naraz všade, takže od začiatku prenikla všetok priestor každou jednou čiastkou hmoty, ktoré sa od seba prudko vzďaľovali. V najkratšej možnej chvíli akú si len vieme predstaviť
    (<0,0001 sek.) dosiahla teplota milióny °C takže žiadne komponenty bežnej hmoty nemohli zostať pohromade. Zaujímavé je,
    že v tej chvíli tam boli aj fotóny - Vesmír bol naplnený svetlom.“
  • Allan Rex Sandage: najväčší pozorovateľ kozmu na svete v observatóriách v Mount Wilson a Palomar, ktorý rozlúskol záhady kvazarov, odhalil vek globulárnych klastrov, určil vzdialenosti odľahlých galaxií a kvantifikoval expanziu vesmíru, získal ocenenia americkej astronomickej spoločnosti, švajčiarskej fyzikálnej spoločnosti, kráľovskej a.s. a švédskej akadémie vied, ktorý je považovaný za nestora kozmológie, sa vyjadril, že:

Veľký Tresk bol nadprirodzenou udalosťou, ktorú nemožno vysvetliť v rámci súčasnosti známych fyzikálnych zákonitostí. Veda nás nasmerovala a priviedla až k prvej udalosti aká kedy bola, ale nedokáže nás už ďalej viesť až ku prvej príčine. Náhle objavenie sa hmoty, vesmíru, času a energie, jasne ukazuje na nutnosť existencie čohosi transcendentného. Bola to práve moja veda, ktorá ma priviedla k záveru, že svet je omnoho komplikovanejší, než by ho sama veda dokázala vysvetliť.“

 


Kozmologický argument zvaný „Kalam“

(vychádza z filozofie a matematiky) formuluje 3 body:

1. Čokoľvek začalo existovať, má príčinu. Vesmír začal existovať, preto má aj príčinu. (je množstvo vedeckých dôkazov, že vesmír mal počiatok - preto sa kritici museli zamerať na príčinu). Predstava, že veci môžu existovať bez príčiny a z ničoho, to je horšie ako mágia. Ale podľa ateistického ponímania vesmír vznikne len tak z ničoho a bez akéhokoľvek vysvetlenia. Ak má niečo počiatok, potom sa to nemohlo len tak jednoducho vynoriť uprostred sveta, ale muselo to mať príčinu, ktorá spôsobila jeho existenciu. Máme
k dispozícii empirický dôkaz o pravde tohto predpokladu. Je to princíp, ktorý je neustále potvrdzovaný a nikdy nebol vyvrátený.

  • David Hume: slávny skeptik – „Nikdy som netvrdil niečo také absurdné, žeby čokoľvek mohlo povstať bez príčiny.“

2. Od starovekého Grécka sa myslelo, že materiálny svet je večný. Aj sekulárna veda vždy rátala s jeho večnosťou. Náboženstvá
však odmietajú toto tvrdenie. Ako teda vieme, že počiatok vesmíru nastal v určitom bode v minulosti ?

 

Matematické prístupy dokazovania nemožnosti nekonečnej minulosti:

 

Vek vesmíru musí byť konečný - to znamená, že musí mať začiatok. Ak by ste v skutočnosti mali nekonečné množstvo vecí, výsledkom by boli absurdnosti. Predstavte si, že mám nekonečné množstvo kociek a žeby som vám niektoré chcel dať.Povedzme, že vám chcem dať nekonečné množstvo kociek. Môžem to urobiť tak, že vám dám všetky kocky, ktoré mám. V tom prípade mi nezostanú žiadne. Alebo vám dám celý nepárny počet kociek. Potom mi zostane nekonečný počet párnych a vy budete mať tiež
nekonečné množstvo kociek. Mali by ste presne toľko ako ja. Alebo vám dám všetky kocky od 4. nahor. Takto budete mať nekonečné množstvo kociek no a ja by som mal iba 3.

Tieto príklady poukazujú na to, že predstava nekonečného množstva vecí vedie k protirečivým výsledkom.

V 1. prípade sme odrátali nekonečnosť od nekonečnosti a výsledkom je nula. (? - ? = 0).
V 2. prípade, kedy som vám dal všetky nepárne kocky, to bolo (? - ? = ? ).
V 3. prípade to bolo (? - ? = 3).
Zakaždým sme odčítavali identické číslo od identického čísla, ale skončili sme s rozdielnymi protirečivými výsledkami. Preto je
v matematike zakázané v súvislosti s nekonečnom odčítavať a deliť.

Z príkladu vidieť, že myšlienka reálnej nekonečnosti je len teóriou. Pracovať s nekonečnými číslami sa dá len teoretickom svete pri dodržiavaní určitých pravidiel. To znamená, že v minulosti nemohlo existovať nekonečné množstvo udalostí. Vesmír nemôže mať vo svojej minulosti nekonečné množstvo udalostí. Preto musí mať svoj počiatok. Dokonca aj keby ste mohli mať reálne nekonečné
množstvo vecí, nedokázali by ste takú zbierku vytvoriť, pretože by ste stále len pridávali jednu k druhej. Vôbec nezáleží na tom koľko ich máte a koľko pridávate, lebo vždy môžete pridať ešte jednu navyše a stále to bude nekonečno.
Toto sa nazýva ,,Nemožnosť prekročiť nekonečnosť“.
Avšak ak by minulosť bola naozaj nekonečná, potom by to znamenalo, že sa nám podarilo prekročiť nekonečnú minulosť a dostať sa do dneška. Bolo by to ako keby sa niekomu podarilo zrátať všetky negatívne čísla prísť až k nule v tomto prítomnom momente. Ale to je úplný nezmysel, preto dochádzame k záveru, že musí existovať počiatok vesmíru.

Vylučuje to predstavu Boha, ktorý trvá nekonečne dlhú minulosť ?
Čas a priestor začal existovať až pri Veľkom Tresku. Ak prekročíte počiatok samotného času, tam je proste len večnosť - stav
v zmysle bezčasovosti. Boh je večný a vo svojom bytí je bezčasový. Boh nie je Bohom takým spôsobom, že pretrval nekonečný rozsah
času až do momentu stvorenia - to by bolo absurdné. Boh presahuje čas. Je za časom.

 

Vedecké prístupy dokazovania nemožnosti nekonečnej minulosti:

 

Keď Einstein aplikoval všeobecnú teóriu relativity (VTR) na vesmír ako celok, bol šokovaný objavom, že ju nebolo možné aplikovať na statický vesmír. Podľa toho sa musel vesmír buď rozťahovať alebo sťahovať. Ak chcel dosiahnuť statický vesmír, musel vložiť faktor, ktorý by udržal vesmír stabilný .

Ruský matematik Friedman a belgický astronóm Lemaitre vyvinuli model založený na VTR a predpovedali, že vesmír sa rozpína. Znamená to, že keď budete putovať v čase do minulosti, vesmír raz príde k bodu počiatku, pred ktorým neexistoval. – Fred Hoyle to ironicky nazval BigBang - a to pretrvalo.

Podporným empirickým dôkazom teórie je zistenie E. Hubbla, že svetlo zo vzdialených galaxii sa javí červenšie než by malo byť. Je to dôsledkom faktu, že sa od nás galaxie stále vzďaľujú. Vyvodil z toho záver, že vesmír sa obrovskou rýchlosťou rozlietava na
všetky strany.

G. Gamow vyslovil predpoklad, že ak sa veľký tresk naozaj stal, mala by byť teplota pozadia vesmíru len niekoľko stupňov nad absolútnou nulou ako pozostatok z veľmi raného obdobia vesmíru. V roku 1965 dvaja vedci náhodou objavili žiarenie pozadia vesmíru - a to je len asi 3,7 °C nad absolútnou nulou.

Ďalšie z dôkazov o veľkom tresku sa zaoberajú pôvodom ľahkých prvkov. Ťažké prvky (uhlík a železo) sa syntetizujú vo vnútri hviezd. Ale veľmi ľahké častice (deutérium, hélium) nemôžu byť syntetizované v ich vnútri, pretože na ich vytvorenie je potrebná
skutočne silnejšia a horúcejšia pec. Tieto častice museli byť do takejto pece dodané samotným veľkým treskom pri jeho obrovských teplotách.

3. Ak prijímame, že čokoľvek, čo začína existovať má príčinu a že vesmír má počiatok, potom pre pôvod vesmíru musí existovať nejaká transcendentná príčina.

  • Nielsen: (ateista): Ak by ste náhle začuli hlasný tresk a spýtali sa ma čo ho spôsobilo, a ja by som odpovedal: „Nič, to len tak samé od seba“, tak by ste to neakceptovali. Ak tento malý tresk musela spôsobiť nejaká príčina, potom je nutná aj pri veľkom tresku.

Čo konkrétne je možné vydedukovať o tejto príčine ?

  • William Lane Craig - teol. filozof: „Príčina vzniku času a priestoru - to musí byť nezapríčinené, bezpočiatkové, bezčasové, bezpriestorové, nemateriálne, osobné bytie disponujúce slobodnou vôľou a obrovskou mocou. A toto ukazuje na najhlbšiu podstatu Stvoriteľa.„

Ako však môže byť Stvoriteľ nezapríčinený ? Ak všetko musí mať príčinu ako je možné, že to neplatí o Bohu ? Kto stvoril Boha ?
Prvý predpoklad argumentu Kalam nehovorí, že všetko má príčinu, ale, že čokoľvek začína existovať má príčinu. Nepoznám žiadneho významného filozofa, ktorý by tvrdil, že všetko má príčinu. Oponenti sa jednoducho zaoberajú niečím iným a nie správnou formuláciou tohto argumentu.
Mimochodom ateisti sami dlho zastávali postoj, že vesmír nepotreboval príčinu, pretože bol večný. Ako môžu zastávať súčasne názor, že vesmír môže byť večný a vznikol bez príčiny ale Boh nemôže byť bezčasový a nezapríčinený?

 


Alternatívne teórie vzniku vesmíru

Bádanie v tomto smere vedie do neistého sveta teoretickej fyziky, kde je niekedy ťažké rozoznať,
čo je vrcholne vedecké a čo je vyložená hlúposť.

V posledných rokoch sa veľmi zintenzívnili snahy o nejaké alternatívy k štandardnej teórii Veľkého Tresku. Mnoho vedcov je nespokojných s faktom, že počiatok vesmíru si vyžaduje aj prítomnosť Stvoriteľa a že zákony fyziky nedokážu vysvetliť vznik prvých vecí.

Vesmír ako výsledok okolností, ktoré nedokážeme fyzikálne objaviť berie vedcom z rúk domnelú „kontrolu nad situáciou.“ Tento postoj vedie k snahám obísť teóriu o Veľkom Tresku nejakou inou teóriou.

Inflačná teória

predpokladá, že vo veľmi rannom štádiu vývoja prešiel vesmír periódou inflačnej expanzie. Potom sa tempo spomalilo, nastala pomalšia expanzia, ktorú pozorujeme dnes. Predpokladá sa, že touto inflačnou expanziou sa dá vyhnúť problému počiatočných podmienok vesmíru tým, že sa odsunú za hranice toho, čo môžeme pozorovať. Je motivovaná skôr túžbou vyhnúť sa predpokladu špeciálnych podmienok než vedeckými faktami. Existuje približne 50 rozličných modelov a nikto nevie, ktorý z nich je správny. A neexistuje ani
žiadny empirický test, ktorý by dokazoval, že inflácia nastala.

Teória o rovnovážnom stave

tvrdí, že vesmír sa síce rozťahuje, ale zároveň uvádza, že tým, ako sa galaxie od seba vzďaľujú, vzniká v uvoľnenom priestore z ničoho nič ďalšia hmota a vypĺňa uvoľnené miesto – teda v rozpore s prvým zákonom termodynamiky. Jedinou motiváciou tejto teórie bola túžba vyhnúť sa absolútnemu počiatku vesmíru ako to potvrdil jej pôvodca Fred Hoyle, ktorý sa tým ani netajil.
Snahy väčšiny alternatívnych teórii majú za cieľ vyprodukovať model, ktorý by bol večný čo do minulosti.

Teória oscilujúceho (cyklického) modelu vesmíru.

Táto teória tiež eliminuje potrebu úplného počiatku vesmíru a to tým, že predpokladá jeho neustále rozpínanie a zmršťovanie
v nekonečnom cykle. Má však niekoľko nedostatkov. Podľa poučiek Hawkinga a Penrosa to znamená, že existencia počiatočnej singularity je nevyhnutná a že je nemožné prejsť singularitou do následného stavu. (Singularita - stav, v ktorom sa časopriestor zakrivuje a spolu s teplotou, hustotou a tlakom sa stáva nekonečným. Je to východiskový bod, v ktorom nastal veľký tresk).
Taktiež niet žiadnej známej fyziky, ktorá by dokázala zvrátiť zmršťujúci sa vesmír a náhle ho prinútiť rozťahovať sa skôr než by dosiahol singularitu. Ďalej by bola problémom zachovaná entropia prenášaná z jedného cyklu do druhého. To by na každú ďalšiu expanziu vplývalo tak, že by bola zakaždým väčšia a väčšia. Rovnako však menšia a menšia smerom do minulosti, čiže by nakoniec
skončila v začiatku, ktorému sa chcela vyhnúť...
Ďalej by musel mať vesmír dostatočnú hustotu, ktorá by dokázala generovať dostatok príťažlivosti na spomalenie expanzie, aby sa začal v určitom bode znovu zmršťovať. Nedávne testy (1998) vykonané piatimi rozličnými laboratóriami dokázali, že takúto potrebnú hustotu nemá, a že sa bude s 95% istotou navždy expandovať. Dokonca sa ukázalo, že expanzia sa zrýchľuje. Táto teória je len teoretickou abstrakciou. Zo zvyšných nespomenutých teórii uveďme jednu, ktorá je akou-takou výzvou „Veľkému Tresku.“ Je to

Hawkingova teória.

(Väčšina nových poznatkov v kozmológii žije svoj kratučký život len na stránkach tajomných vedeckých časopisov a len niektorým sa dostane cti, že sa o nich zmieni aj populárna tlač. Väčšinou sa jedná o neznáme mená ale keď prehovorí velikán - teoretický fyzik
a profesor matematiky na Cambridge Stephen Hawking, verejnosť začne počúvať.)

Hawking sa snaží vytvoriť spojenie všeobecnej teórie relativity a kvantovej teórie. Predstavil model kvantovej príťažlivosti vesmíru, ktorý eliminuje akúkoľvek nutnosť singularity – nutnosť veľkého tresku. Štandardnú teóriu Veľkého Tresku by sme mohli zobraziť v tvare kužeľa (ako kornútok na zmrzlinu). Bod v ktorom kužeľ vrcholí znázorňuje počiatok vesmíru – stav singularity , a preto je jeho vrchol ostrý. Hawkingova teória sa dá tiež zobraziť ako kužeľ, avšak bez ostrého hrotu. (ako bedmintonový košík) – niet tu singularity. Ak by sme začali kráčať po tomto kuželi v čase smerom do minulosti, tak sa nedostaneme do počiatočného bodu. Zrazu len zistíme že ideme v čase napred. Ako keď kráčate smerom na severný pól a zrazu zistíte že sa od neho vzďaľujete smerom na juh.

Hawking však spravil filozofickú chybu, keď si myslel, že mať počiatok zároveň znamená mať počiatočný bod. V jeho modeli naozaj niet singularity, ale uvedomme si, že vesmír je aj tak, čo do minulosti konečný. Má svoj počiatok v tom zmysle, že veci majú, čo sa týka minulosti, konečné trvanie. V tomto zmysle má aj Hawkingov model počiatok. Aj on sám hovoril, že vesmír má svoj pôvod v ničom, že vesmíru samotnému predchádza absolútne nič. Jeho model je príkladom vesmíru, ktorý má počiatok, ale nezahŕňa v sebe singularitu v ktorej počiatočnom bode strácajú nám známe fyzikálne zákony svoje prejavy – čomu sa chce väčšina vedcov vyhnúť.

Avšak v skutočnosti sa tomuto nevyhol ani Hawkingov model. Tento zaokrúhlený efekt „bez počiatku“ sa dá dosiahnuť len nahradením skutočných čísel v jeho rovniciach „imaginárnymi“ číslami. Imaginárne čísla sú násobky druhej odmocniny z mínus jednej. V jeho modeli majú taký účinok, že premieňajú čas do dimenzie priestoru. Používajú sa len ako výpočtová pomôcka na uľahčenie
výpočtu. Keď sa však vo výsledku chcete dostať k skutočným výsledkom, musíte ich znovu konvertovať späť z imaginárnych na skutočné. A Hawking túto konverziu odmietol. Ak by táto konverzia prebehla, znovu by sa objavila singularita!!! V skutočnosti je singularita celý čas prítomná, iba ja ukrytá za oponou imaginárneho času. Sám Hawking to neskôr pripustil v jeho neskôr vydanej knihe.

Všetky alternatívne Teórie k teórii Veľkému Tresku, ktoré mali dokázať nepotrebnosť počiatku vesmíru sa ukázali buď ako neobhájiteľné alebo sa ukázalo, že sami si vyžadujú počiatok, ktorý sa tak zúfalo snažili odvrátiť.

Veľký Tresk nebola nejaká chaotická udalosť plná neporiadku. Všetko nasvedčuje tomu, že bol presne nastavený na existenciu
života s takou komplexnosťou a presnosťou, že doslova presahuje ľudské pochopenie. Vesmír závisí od súboru veľmi špeciálnych iniciačných podmienok. Tento fenomén je silným dôkazom toho, že Veľký Tresk nebol nijakou náhodou, ale že bol takto niekým naplánovaný.

Takže predpovede o Veľkom Tresku boli postupne overené vedeckými zisteniami. Navyše boli podporené faktom, že zlyhal každý pokus vyvrátiť ich nejakým alternatívnym modelom.

  • Gregg Easterbrook – novinár: Bez ohľadu na mnohé konkurenčné vysvetlenia Veľkého Tresku, jedno majú spoločné
    - niečo učinilo celý kozmos z ničoho. Uvedomenie si, že všetko sa začalo niečím transcendentným prinútilo vedecké kádre
    používať termíny ako „zázrak“.
  • Stephen Meyer: „Veda, povedané presne, ukazuje smerom k Bohu.“ Skutočnosť, že väčšina vedcov dnes verí, že energia, hmota, vesmír a čas, mali začiatok, je naozaj hlboko antimaterialistická. Znamená to, že počiatok vesmíru nemôžete vysvetľovať ani v čase ani v priestore, ani hmotou, ani energiou, či zákonmi prírody. Teda Veľký Tresk a teória relativity poskytujú len vedecký popis toho, čo kresťania nazývajú „Creaetio ex nihilo“ - stvorenie z ničoho.

 


 

Na základe materiálov z rozsiahleho prieskumu danej problematiky Lee Strobelom, internetových zdrojov a odborných článkov spracovali: - syati -

Stránky autorov:  www.z7h.sk