05 01 02 Desatoro Božích Prikázaní

Verzia pre tlač

oko

Prikázanie piate

NEZABIJEŠ!

 

Bi sa do pŕs, ó, človeče, a vychvaľuj sa, že nie si vrahom! Veď zabíjať znamená vraždiť a podľa tvojho presvedčenia si prikázanie Pánovo nikdy neprekročil. Hrdo môžeš predstúpiť pred neho a bez bázne a hany môžeš plný nádeje očakávať otvorenie práve tejto strany tvojej knihy života.

Zamyslel si sa však pritom už nad tým, že pre teba existuje aj pojem ubíjať, a že ubiť znamená to isté čo zabiť?

Nie je v tom žiaden rozdiel. Len ty ho robíš svojím spôsobom vyjadrovania, svojím jazykom; lebo v prikázaní sa nehovorí jednostranne: Nezabiješ hrubohmotný pozemský život! Ale jasne a stručne: Nezabiješ!

Istý otec mal napríklad syna. Otca hnala malicherná pozemská ctižiadosť, že syn musí ísť za každú cenu študovať. V synovi sa ale skrývali vlohy, ktoré ho hnali robiť niečo iné, pričom mu štúdium nebolo vôbec na nič.

Bolo preto celkom prirodzené, že syn nepociťoval žiadnu chuť do tohto nanúteného štúdia a nebol ani schopný naň s radosťou vynakladať silu. Otec ale vyžadoval poslušnosť. Syn poslúchol. Na úkor zdravia sa usiloval splniť otcovu vôľu. Keďže to bolo proti synovej prirodzenosti, proti vlohám, ktoré mal v sebe, bolo úplne samozrejmé, že telo tým trpelo.

Nechcem ďalej rozvádzať tento prípad, ktorý sa v pozemskom bytí tak mnohonásobne opakuje. Nemožno ale poprieť, že u tohto syna sa otec svojou ctižiadosťou alebo neústupčivosťou snažil ubiť niečo, čo bolo synovi dané na zem k rozvoju! V mnohých prípadoch sa to skutočne i podarí ubiť, pretože vývoj v pozdejšom čase je už sotva možný, lebo tá rozhodujúca zdravá sila bola zlomená v najlepšom čase, bola ľahkovážne premrhaná na veci, ktoré boli chlapcovej prirodzenosti cudzie. Tým sa otec sťažka previnil proti prikázaniu? Nezabiješ! Úplne odhliadnuc od toho, že svojím konaním pripravil ľudí o niečo, čo im prostredníctvom chlapca mohlo byť na prospech! Musí však zvážiť, že chlapec síce je duchovne spriaznený s ním alebo s matkou, alebo že by mohol byť, napriek tomu však ostáva pred Stvoriteľom samostatnou osobnosťou, ktorá je povinná rozvíjať vlohy, ktoré dostala pri ceste na zem, pre svoje vlastné dobro.

Možno, že milosť Božia poskytla dokonca chlapcovi možnosť zbaviť sa ťažkej karmy tým, že mal vynájsť niečo, čo by v istom zmysle prinieslo ľudstvu veľký úžitok!

Ťažko doľahne táto vina, že mu bránili, najmä na otca alebo matku, ktorí nadsadili svoje nízke pozemské názory nad veľké nitky osudu, a tým zneužili svoju rodičovskú moc.

Nie je tomu inak ani vtedy, keď sú rodičia schopní v prípade manželstva svojich detí nechať sa ovládnuť malichernou pozemskou vypočítavosťou svojho rozumu. Ako často sa tým bezohľadne udusí vzácny cit ich dieťaťa, čím síce zabezpečia dieťaťu pozemskú bezstarostnosť, s ňou ale aj nešťastie duše, ktoré bude pre bytie dieťaťa ďalekosiahlejšie než všetky peniaze a pozemské statky.

Je prirodzené, že nie všetkým snom a želaniam dieťaťa sa majú rodičia podvoliť. To by neznamenalo splnenie ich rodičovskej povinnosti. Žiada sa tu ale vážna skúška, ktorá nikdy nesmie byť pozemsky jednostranná! A práve túto skúšku, a to nezištného charakteru, využívajú rodičia zriedkavo, alebo vôbec nie.

Sú tisícoraké takéto prípady. Nie je potrebné, aby som o tom viacej hovoril. Sami o tom porozmýšľajte, aby ste neporušili toto tak závažné slovo Božie v prikázaní! Otvoria sa vám tým netušené cesty!

Avšak aj dieťa môže zmariť nádeje rodičov, ktoré sú oprávnené! Ak nerozvíja v sebe vlohy, ako je potrebné, aby tým dosiahlo niečo veľké, keď rodičia vyšli dieťaťu v ústrety tým, že ho nechali zvoliť si cestu, o ktorú prosilo. Aj vtedy dochádza k umŕtveniu vzácnych citov jeho rodičov a prikázanie sa tým hrubým spôsobom porušilo!

Aj keď človek nejak sklame pravé priateľstvo alebo dôveru, ktorú mu niekto venuje. Tým zabíja a zraňuje v tom druhom niečo, čo skutočne v sebe skrýva život! Je to porušením slova Božieho: Nezabiješ! Prinesie mu to zlý osud, ktorý bude musieť znášať.

Vidíte, že všetky prikázania sú len tými najlepšími priateľmi pre človeka, aby ho verne chránili pred zlom a utrpením! Preto ich milujte a dbajte na ne ako na poklad, ktorého uchovávanie vám prinesie len radosť!

 

Prednáška je z knihy Vo Svetle Pravdy od Abdruschina.