04 11 01 Za Siedmimi Horami

Verzia pre tlač

VEDA či VIERA

Evolúcia či Inteligentný Tvorca - 1.časť

- syati -

 

Úvod

Ako sa to všetko začalo ?

Najväčšie dôkazy „podporujúce“ evolučnú teóriu (Ikony Evolúcie) <--break->

      Ikony Evolúcie \ Millerov experiment

 

 

Čomu v živote veríte alebo neveríte je Vaša osobná vec.
Podstatné je, či poznáte Dôvod, prečo niečomu veríte alebo neveríte.

 

 

Predpokladajme, že sa každý človek aspoň raz vo svojom živote
zamyslel nad otázkami:

 

Ako a kedy vznikol Vesmír ?

Čo bolo, keď ešte nebol ?

Bol stvorený alebo existuje večne ?

Kde sa vzal a čo je to vlastne Život ? . . .

 

Už veľmi dlho sa ľudstvo snaží poskladať odpovede na takéto otázky na základe dostupných dôkazov, faktov, zistení, dochovaných informácii a niekdajšieho vedenia.


Kde sa ale stala chyba, keď nám nevyšla všetkým rovnaká odpoveď?

 

 

Niektorí ľudia dospeli k názoru, že Svet (Vesmír a Život v ňom) vznikol náhodne, samousporiadaním, postupným vývojom, prirodzeným výberom, naturalisticky vplyvom prírodných síl,

- E V O L Ú C I O U -

 

Niektorí ľudia dospeli k názoru, že Svet (Vesmír a Život v ňom) nemohol vzniknúť náhodou, ale na základe vopred pripraveného inteligentného, účelného konštrukčného plánu – dizajnu, kreationisticky.

Teda že bol niekým

- S T V O R E N Ý -

 

Vo väčšine prípadov donedávna platilo, že:

 

VEDCI, držiac sa striktne iba opakovane overiteľných dôkazov

zastávali názor na vznik sveta Evolúciou,

a

VERIACI, na základe podkladov, ktoré veda nedokázala opakovane overiť,

zastávali názor na vznik sveta aktom Stvorenia.

 

Už dávnejšie sa však začalo diať niečo veľmi pozoruhodné. Na základe opakovane overiteľných dôkazov, začína postupne viac a viac VEDCOV zastávať názor na vznik sveta aktom Stvorenia.

 

 

Začnime skúmanie tejto pozoruhodnej zmeny vo vedeckom myslení niekoľkými názormi, ktoré charakterizovali tie predchádzajúce Vedecké postoje:

 

  • Pre mnoho ľudí znamená termín „vedecký“ čosi ako „dobrý, racionálny a moderný“, kým čosi nevedecké znamená staromódne a nehodné dôvery mysliaceho človeka. Veda pre nás predstavuje hmatateľný, dôveryhodný, pokusmi dokázaný pevný fakt. Všetko ostatné máme sklon odvrhnúť ako prostý názor či nerozumnú vieru.
  •  filozof J.P.Moreland: Žijeme v dobe, kde mnohí ľudia veria, že veda vládne nad všetkými ostatnými formami poznania. Racionálna je iba veda - iba veda vie získať pravdu – teda ak niečo nemôže byť zrátané alebo preskúšané vedeckými metódami ...tak to nemôže byť naozaj pravdivé alebo racionálne.
  • genetik Richard Lewontin: „Veda je jediný pôvodca pravdy.
  •  Michael Shermer: vydavateľ časopisu The Sceptical Inquirer sa vyjadril, že:
    Ústredným bodom viery je veriť bez ohľadu na dôkazy, čo je pravým opakom vedy.“
  • Bertrand Russel: „Človek je produktom príčin, ktoré nemali schopnosť predvídať cieľ svojho pôsobenia. Jeho pôvod, rozvoj, nádeje, strach i to čo miluje a čomu verí, nie je nič iné než výsledok náhodného usporiadania atómov.“

 

Teraz niekoľko otvorenejších názorov:

 

  • geofyzik Stephen Meyer: „Nesúhlasím s týmito názormi. Je iróniou, že ak povieme, že veda je jediným pôvodcom pravdy, tak je to protirečenie, pretože samotné toto vyhlásenie nemožno preskúmať žiadnou vedeckou metódou. Je to protirečivé filozofické tvrdenie.

    Napriek tomu, že si naozaj vážim vedu, jednoducho neverím, že vedecké poznanie má nevyhnutne prominentnejšie miesto medzi inými vecami. Sú veci, ktoré poznávame lepšie vlastným sebapoznávaním, než prostredníctvom vedy. Ja predsa viem, že mám slobodnú vôľu, a to viem na základe sebapoznania – introspekcie, a nie na základe štúdia sociálnych vied. Nech by som ich študoval koľkokoľvek, nepresvedčia ma, že to tak nie je.

    Niektorí tvrdia, že viera a veda sú od základov v rozpore. Iní vravia, že veda a viera reprezentujú dve oddelené a úplne odlišné reality, ktoré sa nemajú a ani nemôžu navzájom prepájať. Ja však osobne zaujímam tretí postoj, že vedecké dôkazy v skutočnosti podporujú teistickú vieru. Totiž za posledných 50 rokov sa v širokom spektre rozličných vedných odborov objavilo mnoho dôkazov, ktoré všetky spolu poskytujú silný základ pre teizmus. Len teizmus nám môže poskytnúť intelektuálne uspokojujúce vysvetlenie pre všetky tieto dôkazy.“

 

  • Linus Pauling (nositeľ Nobelovej ceny: „Veda je hľadanie pravdy.
  • Národná akadémia vied: Všetko „vedecké poznanie“ je už z princípu podriadené zmenám, ktoré prinášajú nové dôkazy.
  • Galileov aforizmus: „Veda Vám povie ako nebesá fungujú, biblia Vám povie ako sa tam môžete dostať.“
  • astrofyzik a kňaz – George Coyone: „Nič z toho, čo sa prostredníctvom vedy dozvedáme, neohrozuje našu vieru. Iba ju to obohacuje.“
  • novinár - Gregg Easterbrook: „Veda nemá ani najmenšiu predstavu o tom ako sa počal život.“
  • Michel Behe: „Cieľom vedy je podľa mňa zistiť, ako sa sem veci dostali a ako to tu funguje. Veda má byť hľadaním pravdy, nielen hľadaním materialistických vysvetlení.“

 

 

Čo teda vlastne hovorí o Bohu najnovší vedecký výskum ?
Je veda a viera odsúdená na večné nepriateľstvo?
Potvrdzujú, či vyvracajú nové, hlbšie a bohatšie poznatky súčasnej vedy
závery spred 50 až 100 rokov?


Ako sa to všetko začalo?

 

Preskočme názor na Zem, ako na rovnú dosku, ktorá pláva vo vode v obrovskej nádobe na chrbte slona. Preskočme Zem, ako stred vesmíru, okolo ktorej obieha všetko, vrátane nášho Slnka a začnime rovno Darwinom.

 

Na konci 19. stor. Charles Darwin ponúkol ľudom pohľad na vznik života na zemi formou evolúcie. V jeho knihe „Pôvod druhov“ vykreslil rozvoj života ako akýsi strom, začínajúci zospodu pradávnym predchodcom, ktorý sa podľa jeho teórie rozvíjal stále vyššie a rozvetvoval sa na ďalšie a ďalšie smery do stále komplexnejších foriem. Tento rozvoj sa uskutočňoval formou jemných postupných zmien, z ktorých sa do ďalšej generácie dedili len tie výhodné. Každý nový druh aký sa kedy na zemi objavil možno vysvetliť ako vývojovú zmenu. (Všetky živé tvory sú modifikované vývojové stupne jedného spoločného predka, ktorý žil veľmi dávno). Tieto modifikácie sú výsledkom prirodzeného výberu, ktorý je náhodnou, slepou genetickou mutáciou. Evolučný proces bol už vo svojej definícií neriadený. Bol náhodný, bez plánu, či zámeru.

 

Darwin chápal, že akákoľvek prítomnosť všemocného božstva by vlastne podkopávala jeho teóriu. „Ak by sme v tomto procese dali miesto Bohu, argumentoval Darwin, potom by Boh zaistil, aby sa, objavili iba tie správne variácie ... a prirodzený výber by bol nadbytočný.“

V Darwinových denníkoch je zaznamenané jeho vyjadrenie že: „ak by existovalo niečo, čo jeho teória nedokáže vysvetliť, potom bude musieť prísť iné vysvetlenie.

Podľa darvinizmu teda nepotrebujeme nadprirodzeného Stvoriteľa, pretože príroda dokáže tvoriť sama a umožňuje vysvetliť vývoj prirodzenými prostriedkami namiesto pripúšťania božského zásahu. Podľa darvinistov je tento fyzický svet jediné čo existuje.

  • George Stanciu - teoretický fyzik:
    „Príbeh vedy je vedecký materializmus. Existuje iba hmota a všetky veci je možné vysvetliť v rámci matérie ako takej.“
  • Wiliam Provine - evolučný biológ, Cornell university
    Ak je darvinizmus pravdivý, prichádzame k piatim nevyhnutným záverom
     
    - niet dôkazu o Bohu

    - niet života po smrti
    - niet absolútneho základu pre dobro a zlo
    - niet konečného zmyslu života
    - niet skutočnej slobodnej vôle človeka

 

Čo môže na uvedené tvrdenia odpovedať dnešná veda?

Nechajme na Veľkú Otázku postupne odpovedať:

  •  najväčšie dôkazy podporujúce evolučnú teóriu (Ikony evolúcie)
  •  kozmológiu
  •  fyziku
  •  astronómiu
  •  biochémiu
  •  genetiku
  •  psychológiu

 

 

Najväčšie dôkazy „podporujúce“ evolučnú teóriu (Ikony evolúcie)

 

Darwinova evolučná teória zaznamenala v dobe svojho vzniku i veľmi dlho po tom obrovský úspech a prijímala sa a vyučovala ako dokázaný fakt. Časom boli objavené ďalšie skutočnosti, ktoré ju podporovali. Tie najznámejšie z podporných dôkazov pre evolúciu boli nazvané Ikony evolúcie.

 

Ikony Evolúcie \ Millerov experiment

 

 Stanley Miller, študent chicagskej univerzity vyrobil v roku 1953 laboratórny aparát, v ktorom umelo vyprodukoval základné stavebné prvky života. Vo svojom prístroji simuloval atmosféru primitívnej Zeme a strelil do nej elektrické iskry, aby tak simuloval prirodzené blýskanie sa. Millerovi sa podarilo vyprodukovať červenú mazľavú tekutinu, ktorá obsahovala aminokyseliny – čo bolo považované za pokus, ktorý dokázal vyprodukovať náznaky života.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ak teda môže byť pôvod života vysvetlený výhradne prirodzenými procesmi, potom Boh zostáva mimo hru. Načo by tu vlastne bolo nejaké božstvo, ak sa živé organizmy mohli samé vynoriť z „prvotnej polievky“ (zmes chemických látok, ktoré pravdepodobne existovali na Zemi ešte pred vznikom života) a potom sa počas dlhých vekov rozvinúť na čoraz komplexnejšie tvory.

Význam tohto pokusu však závisí od toho či bola použitá atmosféra, ktorá presne simulovala prostredie prvotnej zeme - v tomto sa Miller spoliehal na atmosferické teórie vedúceho ich kabinetu. Nikto s úplnou istotou nevie aká bola prvotná atmosféra, ale existuje zhoda, že v žiadnom prípade nebola taká akú použil Miller - zmes metánu bohatá na vodík, amónium a vodná para.

Niet dôkazov, že atmosféra primitívnej zeme obsahovala metáno-amónium, ale naopak, je mnoho dôkazov proti. V 70-rokoch vyhlásil belgický biochemik Marcel Florkin, že koncept Millerovej teórie atmosféry bol zavrhnutý. Klaus Dose a Sydney Fox potvrdili, že Miller použil zlú plynovú zmes. Časopis Science- 1995 uviedol, že odborníci dnes odmietajú Millerov experiment.

Dnes sa predpokladá, že pôvodná atmosféra obsahovala veľmi málo vodíka, pretože by unikal do vesmíru, namiesto toho pravdepodobne obsahovala karbón dioxid, dusík a vodné pary.

  • Jonathan Wells – geológ, Berkley: „Čo sa ale stane, ak sa zopakuje tento experiment so správnou atmosférou - úplne iste nedostanete aminokyseliny (no niektoré učebnice zavádzajú tvrdením, že aj keď použijete realistickú atmosféru dostanete organické molekuly, akoby to riešilo celý problém). Viete čo sú tie molekuly? – formaldehyd! Kyanid! Už len výpary by spálili všetky proteíny v dosahu - to zabíja embryá.“

Napriek tomu predpokladajme - že by táto atmosféra vyprodukovala aminokyseliny. Ako ďaleko sme v tejto chvíli od stvorenia živej bunky? Nekonečne ďaleko v extrémne komplikovanom procese.

  • treba dostať správny počet správnych aminokyselín do správneho poradia aby sa vytvorila proteínová molekula
  • potom tucty proteínových molekúl v správnom poradí aby vytvorili bunku

 

Matematické pomery možností sú ohromujúco nízke. Medzera medzi neživými chemikáliami a tým najprimitívnejším živým organizmom je neskutočne priepastná. Ak chcete stvoriť život, tak okrem toho, že musíte nejako získať živé bunkové častice z neživých chemických látok máte ešte väčší problém, keď sa ich snažíte poskladať dokopy v správnom poradí. V predchádzajúcej ilustrácií je totiž tá bunka mŕtva. Keby sme prekonali tisíce krokov medzi aminokyselinami z Millerovho dechtu a komponentmi, ktoré potrebujete pre živú bunku - všetky tie enzýmy, DNA, atď. ešte stále ste nezmerateľne ďaleko od života.

  • Dr. Charles McCombs, Ph.D. sa radí medzi tých kreationistov, ktorí prísne dodržujú metodiku vedeckého výskumu. Je držiteľom 20 patentov v obore organickej chémie a o produktoch Millerovho pokusu hovorí: Boli to len aminokyseliny, čo sú bežné chemikálie, nie „život.“ Dodnes nie je známy žiadny proces, ktorý by konvertoval aminokyseliny na živú formu. Môžeme ich považovať za stavebné kamene bielkovín nevyhnutných pre život, ale to stále ešte neznamená, že aminokyseliny sú stavebnými kameňmi života či jeho podstatou.

Od roku 1953 sa mnohokrát diskutovalo o tom, či tieto experimenty potvrdzujú evolúciu alebo sú naopak dôkazom existencie inteligentného Tvorcu. Potom som si uvedomil, že by rozbor faktov nevyhnutne viedol k diskusii o chiralite.

Chiralita je jeden z najlepších vedeckých dôkazov hovoriacich proti náhodnej evolúcii, a dokonale vyvracia tvrdenie o vzniku života z chemických zlúčenín. Je to v tomto prípade chemický pojem, ktorý znamená, že dve hoci na prvý pohľad rovnaké chemické molekuly, zložené z rovnakých elementov a s obdobnými vlastnosťami, môžu mať napriek tomu odlišné štruktúry. Ak dve molekuly vypadajú ako identické a ich štruktúry sa odlišujú len tým, že sú svojimi zrkadlovými obrazmi, hovorí sa o nich ako o chirálnych. Túto chiralitu dobre ilustruje naša pravá a ľavá ruka. Zdajú sa byť rovnaké, ale v skutočnosti sú si svojimi zrkadlovými obrazmi. Z chirálneho pohľadu existujú pravotočivé alebo ľavotočivé molekuly a každej jednotlivej molekule sa hovorí optický izomer. Aká je úloha chirality?

Všetky proteíny a DNA v našich telách majú jedinečný trojrozmerný tvar, a to je dôvod prečo biochemické procesy v našich telách fungujú tak, ako fungujú. Je to práve chiralita, ktorá poskytuje unikátne formy bielkovinám a DNA. Bez chirality by v tele nemohli prebiehať potrebné biochemické procesy. Každá aminokyselina každého proteínu v tele má rovnakú ľavotočivú chiralitu. Hoci Miller pri experimentoch vytvoril aminokyseliny, všetkým takto získaným aminokyselinám chýbala chiralita.

V chémii je všeobecne prijímaný fakt, že chiralita u molekul nemôže vzniknúť v náhodných procesoch. Chiralita je vlastnosť, ktorej význam zatiaľ spoznala len hŕstka vedcov. Skutočnosť, že umelým aminokyselinám chýba chiralita nie je len rečnícky obrat. Poukazuje na katastrofálne zlyhanie tvrdenia, že „život“ môže vzniknúť chemickou cestou v prírodných procesoch.

Vzhľadom k tomu neexistuje žiadny spôsob ako usporiadať proteíny a DNA náhodne.

Podľa pravidiel evolúcie musí byť všetko objasniteľné dlhodobými prírodnými procesmi. Avšak procesy vytvárajúce chiralitu nemožno vysvetliť prírodnými vedami aj keby sme im poskytli ľubovolne dlhý čas.

Reálnosť chirality ma viac než akýkoľvek iný dôkaz presvedčuje o realite inteligentného Tvorcu.

Veda Millerov experiment už dávno prekonala, hoci si to niektoré učebnice ani len nevšimli a dodnes sa v nich uvádza bez dodatku o jeho neplatnosti.

S odstupom času možno povedať, že materialistická filozofia bola vybudovaná na základoch, ktoré história následne kus po kuse demontovala. Millerov experiment sa časom zmenšil na obyčajnú vedeckú kuriozitu. 

 


 

Na základe materiálov z rozsiahleho prieskumu danej problematiky Lee Strobelom, internetových zdrojov a odborných článkov spracovali: - syati -

Stránky autorov:  www.z7h.sk