04 09 01 Choroba ako pomoc pri poznávaní zákonov života

Verzia pre tlač

ir

Choroba ako pomoc na ceste životom

MUDr. Ivan Rusnák

 

Vychádzajúc  z uvedených prístupov a predpokladov, budeme spoločne hľadať nový pohľad na choroby človeka. Pokúsime sa v jednoduchých, ale logických súvislostiach  pochopiť význam choroby a tým i nájsť skutočné príčiny a nové prístupy k  liečeniu chorôb.

Zdôvodníme si, prečo je potrebné meniť postoj k chorobám a pochopiť, že choroba svojou podstatou je prísnym a láskavým pomocníkom človeka na jeho ceste životom, pôsobením ktorého sa má naučiť, čo je správne a čo nesprávne, čo je dobré a čo dobré nie je.

Môže byť vôbec pravda to, že choroba je pomocníkom človeka? V čom? Veď ho sužuje, chorý pri nej prežíva bolesti, nemôže konať podľa toho, čo sa mu zažiada. Je viac, či menej skoro vždy vyradený z bežného života. Veď nad chorobami chceme zvíťaziť, aby sme mohli spokojne konať to, čo chceme, to čo je nám  príjemné.

Tu práve začnime odvíjať svoje úvahy nad pomocnou úlohou chorôb pre nás ľudí. Všetci vieme, že ak niekto nadmerne požíva alkoholické nápoje, je len otázkou času, kedy sa objaví poškodenie pečene, mozgu, podžalúdkovej žľazy, alebo iných orgánov ľudského tela.

Budeme neustále hľadať nové lieky a spôsoby liečenia pečene poškodenej alkoholom? Nie, veď stačí prestať piť alkoholické nápoje. Choroba pečene nám oznamuje, že jej majiteľ žije tak, ako žiť nemá, poškodzuje si svoje telo. Choroba ako pomocník nám oznamuje  a pomáha pochopiť, že človek koná to, čo konať nemá.

Ak niekto fajčí, bude mať zápal priedušiek, po dlhej dobe fajčenia prípadne chronický zápal priedušiek  stav môže vyústiť v rakovinu priedušiek. Fajčenie popri tom  urýchľuje rozvoj mnohých iných chorôb. Budeme do nekonečna vymýšľať nové lieky, aby sa  niekto mohol oddávať  ďalej vášni fajčenia? Nie, stačí prestať fajčiť! Znovu, choroba nám oznamuje ako pomocník, že fajčiť je nesprávne.

Skúsme sa započúvať a zamyslieť sa nad obsahom dnes už v slovenčine nespisovného slova nemoc. Nemoc... ne-moc... nemá moc, nemá silu konať to, čo konal doteraz. Stratil silu žiť tak, ako žil. Musí si ľahnúť do postele buď doma, alebo v nemocnici. Slovo nemocnica pochádzajúce z toho istého slovného základu ako nemoc, sme si však v slovenčine ponechali. No, neboli sme z pohľadu jazykovedy dôslední. Ak sme slovo nemoc prestali používať ako nespisovné, mali sme i nemocnicu zmeniť na „chorobnicu“. /v nemčine krank – krankhaus,  v ruštine, bolezň-boľnica/. Slovo nemoc vystihuje bližšie podstatu deja.

Choroba – nemoc, ako prísny a zároveň láskavý pomocník poukazuje na to, čo nám neprospieva. V pravej láske je vždy i prísnosť! Choroba nás doslova žiada, aby sme s chybným postupom vo svojom živote skončili. Poukazuje na naše chyby a zbavuje nás síl žiť v chybnom prístupe. A keď sme nepoučiteľní, tak sme predčasným odchodom v bolestiach  odvolaní. Skúsme to pochopiť!

V prípade pitia alkoholu, či fajčenia je súvislosť sčasti jasná. Len sčasti jasná, lebo inak museli by sme si dať ešte otázku, prečo človek fajčí, prečo pije?  Podobne to vieme pochopiť i v prípadoch prejedania sa so vzťahom k tučnote, či cukrovke. Ale takisto - prečo sa prejedá? V ďalších statiach si  na tieto otázky odpovieme. Čo ale iné ochorenia? Je možné nájsť ich príčinu? A vôbec, ako je to vlastne s príčinami chorôb?

 

Príčiny chorôb

 

Táto otázka, tento problém je jedným z najboľavejších v našej modernej medicíne, ktorá dosiahla iste veľa úspechov, ale s otázkou príčin chorôb sa nevyrovnala! Odpovedať na otázku prečo sa choroba objavila, napriek všetkým pokrokom v medicíne nevieme! Povedané jazykom lekárov, etiológia chorôb, je nejasná.

Medicína – medicínska veda má zásluhy v tom, že vieme ako sa choroba vyvíja a čo sa v jej priebehu deje v tele človeka. V tom je ale zásadný rozdiel! V medicíne sa tomu hovorí patogenéza choroby. To ale nie je príčina! To nie je spúšťací mechanizmus choroby! To nie je o príčine, ale o spôsobe rozvoja choroby. Jednotlivé prejavy musia byť však spustené niečím konkrétnym. Prestaňme strkať naše „múdre hlavy“, ako pštrosy do piesku a priznajme si, že nevieme.

Príčiny chorôb nepoznáme! Veď toto priznanie nás neponíži, ale naopak! Pokúsme sa spolu hľadať po novom, nebojme sa nebrať do úvahy zaužívané konvencie! Dokonca aj tam kde by sa dalo povedať, že vieme pomenovať príčinu choroby, ako je to u infekčných ochorení, ktoré súvisia s mikroorganizmami, nie je to tak. Uznal to aj objaviteľ mikróbov pán L. Pasteur, ktorý v závere svojho života prijal názor svojho odporcu v tom, že o vzniku choroby nerozhoduje baktéria, ale pôda, teda organizmus, do ktorého sa baktéria dostane. Len ten človek, ktorý vytvoril živnú pôdu pri stretnutí sa s mikroorganizmom ochorie a ten, ktorý túto pôdu nevytvoril, ten neochorie. Pritom nejde na prvom mieste o stav obranných protilátok. V histórii sú známe prípady z epidémií v stredoveku, kedy neboli ani antibiotiká, ani sa neočkovalo a lekári a ich pomocníci ak pristupovali k pomoci s láskou a snahou úprimne pomáhať neochoreli a epidémie moru, či cholery prežili. Bola v nich „zvláštna“ pôda – pôda  lásky!

Nedávno bola uverejnená štúdia o hojení sa rán. Pri pokuse sledovali dve skupiny manželských párov. Jedna skupina boli páry žijúce v harmonickom manželstve. Druhá skupina žila v problémovom neharmonickom manželstve. Pri rovnakej liečebnej starostlivosti bola účinnosť hojenia v harmonických manželstvách o 40 percent vyššia.

Skutočné príčiny chorôb predsa niekde byť musia! Nemôžeme sa predsa uspokojiť s poznaním, že vieme ako sa choroba vyvíja, aké má príznaky, ako ju môžeme zistiť, teda diagnostikovať a liečiť. Je predsa našou prvoradou  povinnosťou zistiť a pochopiť prečo sa objavila a čo nám chce ňou život povedať, aký odkaz v sebe nesie!

Ak sa chceme pohnúť správnym smerom v oblasti medicíny musíme sa snažiť poznať skutočné príčiny chorôb! Či snáď by sme sa na poli ohňa a požiarov mali uspokojiť so stále dokonalejšími hasiacimi zariadeniami a elektronickými hlásnymi systémami vznikajúcich požiarov? Alebo sa zameriame na predchádzanie a zamedzenie vzniku požiarov, tým že zistíme skutočné príčiny a tie odstránime? Odpoveď je predsa jasná. Iste mnohých napadne, že  v oblasti prevencie, teda predchádzania chorôb máme samostatný odbor medicíny, hygienu, ktorá sa tým všetkým predsa zaoberá. Hygiena práce, životného prostredia, hygiena týkajúca sa stravovania, bývania. Zaoberá sa prevenciou ochorení. Áno, to všetko je pravda! Vďaka za to. Je to dobré, ale je to málo. Je potrebné hľadať a nachádzať ďalej.

To čo bude v tomto smere, v smere hľadania nových ciest uvedené v ďalších kapitolách nenárokuje si na dokonalosť.  Prosím, berte to ako úprimnú snahu pohnúť s týmto problémom o krok ďalej a snahu hľadať východiská pre súčasnú medicínu, ktorá sa dostáva na hranicu svojich možností. Potrebujeme nájsť cesty ako prejsť od liečenia k uzdravovaniu.  Je možné nájsť v tom nejaké pravidlá, je možné vypátrať súvislosti, alebo je všetko len dielom náhod a nemožno tomu nijak zabrániť? Je náš osud naozaj dielom náhod?  Je osud človeka  predurčený?  Sme bábkami v jeho rukách, alebo je to inak? Možno to vôbec poznať, alebo aspoň spoznávať? Je možné vedome do problému vstúpiť a vyvarovať sa bolestných následkov, ktoré nazývame chorobami?

 

So súhlasom autora prevzaté z knihy MUDr. Ivana Rusnáka: Choroba ako pomoc pri poznávaní zákonov života.

Stránky autora: akvamarin.peruno.sk