04 02 02 Koledov Dar Slovenom

Verzia pre tlač

koledov dar slovenom

Štvrtá prednáška „Vzostup“ a číslo štyri.

 

Štvorka je v Zákone čísiel Príroda.

K celej šírke slova Príroda patrí všetko, čo nás obklopuje v úrovni, v ktorej sa práve nachádzame. Prírodné bytosti, Prírodné zákony, naša duchovná Prirodzenosť i telesné Prirodzenie.

Vo štvrtej päťročnici nášho života sa máme už samostatne zdokonaľovať naším prežívaním Prírodných Zákonov. Úplne prirodzene spoznávame i naše Prirodzenie a vo väčšine prípadov nastáva vo štvrtej päťročnici i prvé intímne spojenie. I tu platí prirodzene Prírodný zákon: „Koľko radosti dávaš, toľko jej dostávaš!“ Duch spoznáva všetky svoje telíčka hrubšie i jemnejšie a učí sa ich používať. Našou Prirodzenosťou - Duchom spoznávame Prírodu v najširšom zmysle tohto slova. Prírodu oživovanú Bytosťami Rodov Božských. Máme spolupracovať s týmito Bytosťami na skrášľovaní úrovní Stvorenia až po náš duchovný pôvod, svojou duchovnou podstatou vyciťovať tvorivú činnosť v úrovniach Stvorenia nad naším duchovným pôvodom a vedome v modlitbách vedieť poďakovať Všemohúcemu a prijať pomoc Jeho Sily k svojej Tvorivosti. To všetko je prirodzeným prejavom našej podstaty - nášho ducha. Vo svojej prirodzenej Tvorivosti napodobňovať prejav Čistoty, Lásky a Spravodlivosti Všemohúceho Triglava.

V ľudovej múdrosti sa hovorí: „Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva!“, „Čo si kto navarí, to si aj zje!“ a „Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá!“

Štvrté Blahoslavenstvo Pána Ježiša: „Blahoslavení tí, ktorí túžia po spravodlivosti; pretože oni spravodlivosti dôjdu.“ Je to zasľúbenie naplnenia vedomej snahy človeka, ktorý túži po Spravodlivosti Všemohúceho, vyciťovanú nad svojím pôvodom ducha. Nabáda človeka k ešte živšiemu uskutočňovaniu toho, čo vyciťuje ako Spravodlivosť, ale u seba, vo svojom vlastnom živote.

Štvrtá prednáška Pána Imanuela nesúca názov Vzostup má opäť rovnaký záchvev. Hneď na začiatku prednášky Pán píše: „Vy, ktorí usilujete o poznanie, nezaplietajte sa do siete, ale staňte sa vidiacimi!

Podľa večného Zákona zaťažuje vás nezmeniteľná nutnosť odpykania a nemôžete ju nikdy striasť na iných. Aké bremeno ste si uložili svojimi myšlienkami, slovami a činmi, to nemôže z vás sňať nikto iný, než opäť vy sami! Uvážte, že inak by bola Božia Spravodlivosť len prázdnym zvukom a s ňou tiež všetko ostatné by sa rozpadlo v trosky.

Preto osloboďte sa! Neváhajte ani hodinu a stanovte tejto nutnosti odpykania cieľ a koniec! Poctivé chcenie k dobrému, k lepšiemu, ktorému sa dostáva väčšej Sily hlboko precítenou Modlitbou, prináša Spásu!

Nič prirodzenejšieho nemôže byť pre ľudského ducha vyvíjajúceho sa v hmotnostiach než to, že vedomým používaním jeho duchovných schopností nastáva jeho Vzostup nahor ku Svetlu. Ako vyvinutý plne vedomý duch stúpa k svojmu domovu do Duchovného Raja.

Tento Vzostup môžeme prežívať už tu na Zemi, môžeme ho jasne cítiť. Keď nás niečo ťažilo dva roky a konečne to vyriešime, padne nám kameň zo srdca. Každý určite prežil aspoň raz takúto situáciu. Po dvojročných ťažkostiach ľahkosť silne prežívaná v duchu. Aká radosť! A to nie je ešte Vzostup. Vzostup je viac, je to utrhnutie celej lavíny kameňov. Aká to môže byť ľahkosť a radosť v porovnaní s tým jedným kameňom, keď už ten jeden, čo padol zo srdca, spôsobil takúto úľavu? Je to ohromné radostné živé prežívanie ducha.

 Je to úplne prirodzené pre ľudského ducha, ktorý sa prišiel na Zem vyvíjať, keď prirodzene počúva pomoci, ktoré dostal zo Svetla a snaží sa podľa zvestovaných Prírodných zákonov prirodzene žiť. Neprirodzené je, keď nedbá týchto pomocí a nesnaží sa. Podľa jeho slobodného rozhodnutia nastáva u neho buď prirodzený Vzostup ku Svetlu, alebo neprirodzený pád do temnôt rozkladu osobného vedomia.

Keď sa dlhodobo snažím zozbierať všetky sily, ktoré mám a použijem ich na let môjho balóna, nastáva jeho prirodzený Vzostup. Musím to však stihnúť do určitého času.

Keď tieto sily používam dlhodobo na priväzovanie môjho balóna k prezretej hmotnosti a nahadzujem naň množstvo ďalších vriec s pieskom, v určitej dobe nastane u mňa Posledný súd. Je veľmi jednoducho zabezpečený. Z našej Zeme sa po Obrate Svetov v Poslednom súde oddeľuje všetko prezreté a neprispôsobivé. U každého človeka pritom nastáva v presne jemu určenom okamihu osobný Posledný súd, v ktorom sa rozhoduje, či bude spolustrhnutý do rozkladu, alebo sa bude môcť ďalej vyvíjať na našej očistenej planéte. Byť strhnutý do rozkladu znamená pre človeka strhnutie jeho balóna, priviazaného na prezretú hmotnosť spolu s touto prezretou hmotnosťou z našej Zeme. Pre veľkú záťaž je takýto ľudský duch, po tomto strhnutí, postupne vťahovaný nadol do samotného rozkladu. Človek vie, že ho čaká rozklad, čo je pre neho zdrcujúce. Musí už len čakať na to najhoršie – samotný dlhodobý bolestivý rozklad a v ňom zánik svojho vedomého bytia – rozklad osobného vedomia i formy bytosti.

Ak sa chcem ďalej vyvíjať, usilovať nahor ku Svetlu a chcem dosiahnuť ideál, musím hľadať a napĺňať Spravodlivosť nie na druhých, ale na sebe. Musím dlhodobo na svojom živote ukázať, že vrecia s pieskom na svoj balón už nenaväzujem, a keď ešte zakopnem a naviažem, hneď si to vyhodnotím a odviažem ich.

Dennodenne cez moje radosti a problémy je mi v Zákonoch ukazovaný môj stav. Nemusím mať vyštudovanú ani teológiu, ani psychológiu, ani medicínu, ani akýkoľvek iný vedný obor, aby som si dennodenne vyhodnotil, čo mám v živote robiť. Potrebujem sa len cez Zákony pozrieť, čo mi hovoria, čo mám robiť a bez váhania vyvinúť k tomu snahu. Musím si na základe Zákona akcie a reakcie a Zákona rezonancie každý večer vyčistiť svoj stôl.

Cez Zákon akcie a reakcie mi prichádzajú denne spätné účinky z minulých siatí. Pozriem na to, čo sa mi dnes stalo, čo z toho považujem za dobré, a čo za zlé. Zákony Všemohúceho nepoznajú pojem dobra a zla. Zákony Všemohúceho poznajú jedine to, že za zasiate zrnko mi  v láske prinesú rozmnožený klas takého druhu, aký bol druh mojej sejby. Nedívajú sa na to, či moja sejba bola dobrá, alebo zlá. Oni sa dívajú len na to, aby ten mnou zasiaty druh priviedli v žatve rozmnožený ku mne. To ja mám spoznať na tej rozmnoženej žatve, čo považujem za dobré a čo za zlé a podľa toho sa mám zariadiť, aby toho dobrého som sial v ďalších dňoch viac a toho zlého sa už vo svojich siatiach vystríhal.

Cez Zákon rezonancie pozriem, akú vlastnosť som dnes pochválil a aká ma rozčúlila na druhých ľuďoch. Naše vlastnosti sú konkrétne frekvencie. Keď stretnem človeka, ktorý nemá takú vlastnosť ako ja, rezonancia – zvýšený emočný stav nenastáva. Keď však stretnem človeka, ktorý má takú vlastnosť ako ja, rezonancia – zvýšený emočný stav nastáva. Pekné chválim, škaredé haním. Stretnem cez deň viacero ľudí. Pri niektorých neprežívam žiadne emócie, aj keď vidím, že sú milosrdní, netrpezliví... Ale iných chválim, akí boli dobrosrdeční a ďalších haním, ako som sa pre ich tvrdohlavosť musel rozčúliť.

Večer, keď si zrátam, čo dobré a zlé ma dnes postretlo viem, aký som bol v minulosti – čo dobré a zlé som sial. A keď sa pozriem koho som dnes chválil - za akú vlastnosť a nad kým som sa dnes rozčúlil - za akú vlastnosť, presne viem, v akom stave som v prítomnosti. Z toho všetkého si viem dať predsavzatie o čo sa budem snažiť v budúcnosti. Čo budem u seba čistiť - odkladať a čo budem u seba v láske rozvíjať.

V takejto snahe aj blížny so zlými vlastnosťami sa mi stáva pomocou. Vidím v ňom ako v zrkadle svoje vlastnosti, ktoré som ešte neodložil. Opäť zopakujem náš častý „Syndróm leštenia zrkadla“. Keď stojím pri zrkadle a mám špinu na čele nečistím zrkadlo, ale svoje čelo. Zrkadlo mi len presne ukazuje, kde a akú špinu na tom čele mám. Ale aj blížny mi len presne ukazuje, kde a akú chybu robím. Je mi pomocou k spoznaniu mojich chýb. Prečo v živote čistím jeho? Veď zmeniť viem len seba. Nemám chyby naprávať u neho, ale u seba.

Máme blížnym odpúšťať! Čo to prakticky v živote znamená? Pán Imanuel vravel: „...nemáme hľadať chyby na ňom, ale na sebe...“ Keď nepekné vlastnosti, ktoré nás na blížnom rozčuľujú odložíme u seba, vieme porozumieť aj blížnemu, ako je aj pre neho ťažké sa z tých zlých vlastností vymaniť. Máme preto pre neho porozumenie, v ktorom spočíva samotné odpustenie.

Pán Ježiš vravel: „Miluj blížneho ako seba samého!“ Tak ako chcem aby sa ku mne v budúcnosti správali blížni, keď urobím chybu, tak sa správam k druhým, keď tú chybu dnes robia oni.

Ak sa mi to znovu a znovu nedarí, aj pri celkovej snahe k ideálu tento ideál napĺňať v konkrétnych situáciách, nemám sa za to bičovať, ale mám si pomôcť krátkou precítenou pokornou Modlitbou: „Pane, prosím Ťa, čo by teraz spravila dobrá víla?“, alebo „Pane, prosím Ťa, čo by teraz spravil chlap na správnom mieste?“ Človek jedinou kratučkou precítenou Modlitbou môže, ak sa snaží, dostať k svojej snahe ohromnú inšpiráciu zo Svetla a ohromnú pomoc v Sile Všemohúceho, ktorá sa vlieva do jeho tvorivých skutkov.

 Aký veľký vplyv má skutočne precítená Modlitba? Pani má vyvážiť svoje negatívne skutky v intenzite 10000.

 Ak týždenne v tvorivých skutkoch formuje intenzitu 100, ak nezasieva ďalšie negatíva, za 100 týždňov vyváži svoje negatívne skutky tvorivými skutkami.

Ak pani hutní dobré chcenie v Mlčaní, týždenne v tvorivých skutkoch formuje  intenzitu 1000. Ak nezasieva ďalšie negatíva, za 10 týždňov vyváži svoje negatívne skutky tvorivými skutkami.

Ak pani pridá k hutneniu dobrého chcenia v Mlčaní ešte precítenú Modlitbu, týždenne v tvorivých skutkoch formuje  intenzitu 10000. Ak nezasieva ďalšie negatíva, za 1 týždeň vyváži svoje negatívne skutky tvorivými skutkami.

Uplatňujúc poznanie Zákonov Všemohúceho vo svojom dennodennom živote riešim problémy s oveľa väčšou ľahkosťou. Vedomým nalaďovaním krásnych vlastností priťahujem k sebe nadpozemské pomoci. Každým predsavzatím, ktoré si dávam, si vedome vytváram pomoc a rezonančnú pôdu pre prijatie ďalších pomocí. Tie môžu ku mne priehrštím prúdiť, akonáhle k predsavzatiu pridám ešte Modlitbu a v nej poprosím o Silu Všemohúceho ku pomoci. Tým smerujem ku Spravodlivosti Všemohúceho a úplne prirodzene nastáva môj Vzostup.

Pri takomto Vzostupe môžeme pozorovať, ako nádherne je usporiadané Stvorenie - Dielo Všemohúceho. Postupujúc vyššie a vyššie stretávame ohromné množstvo Bytostí Rodov Božských, ktoré všetky stoja vo Vôli Všemohúceho a ako Jeho „poštári“ nám prinášajú všetky základné druhy pomoci k nášmu vývoju. Majú presnú hierarchiu a odbor svojej činnosti. Jednotlivé Bytosti Rodov Božských sú ako články mnohých reťazí spustených zhora nadol. Pritom množstvo reťazí je množstvom odborov činností týchto Bytostí. Počet článkov jednotlivých reťazí je počet rôznych úrovní Stvorenia zostupujúcich zhora nadol. Konkrétne články jednotlivých reťazí sú konkrétne Bytosti, ktoré v konkrétnej úrovni Stvorenia konkrétnu činnosť v danom odbore prevádzajú. Máme spolupracovať s týmito Bytosťami na skrášľovaní tej úrovni Stvorenia, v ktorej sa práve nachádzame, v takom odbore činnosti, ktorý si svojou slobodnou vôľou samostatne vyberieme. K tomu potrebujeme byť ako tieto Bytosti Rodov Božských, musíme stáť vo Vôli Všemohúceho, vtedy s ich pomocou môžeme vždy rátať. Naša precítená Modlitba k Všemohúcemu k tomu otvára cestu. Konkrétna pomoc potom prichádza cez konkrétnu Bytosť – konkrétneho „poštára“ slúžiaceho Všemohúcemu.

Modlitba je pre náš Vzostup nesmierne dôležitá, nakoľko svojou Čistotou má schopnosť ukotviť našu túžbu vo Svetle a prijať pomoc Všemohúceho. Toto ukotvenie našej túžby vo Svetle súčasne predznačuje nášmu duchu cestu ku Vzostupu. Takto kráčajúc svojím životom ľudský duch vo svojom Vzostupe vzdáva Vďaku Všemohúcemu za Jeho Milosť a Dobrotu.

 

Úryvky sú z kníh Život Ježíšův na Zemi a Vo Svetle Pravdy.

Prednáška je z knihy Koledov Dar Slovenom od Pribinu Chariotova.