04 02 01 Blahoslavenstvá

Verzia pre tlač

Jezis

Štvrté Blahoslavenstvo

 

"Blahoslavení tí, ktorí túžia po spravodlivosti; pretože oni spravodlivosti dôjdu.

Ak sa domnievate, že trpíte bezprávie, vtedy pozrite na ľudí, ktorí sú vašimi blížnymi a odčiňte všetko, čo ste im kedy urobili. Tiež vtedy, keď sa domnievate, že ste v práve! Žiadny človek nemá právo pripravovať druhému bolesť a utrpenie! Ak budete v tomto smere čistí, potom ani vám žiadny človek neučiní bezprávie, pretože bude zahanbený veľkosťou vášho ducha!"

Štvorka je v Zákone čísiel Príroda, prirodzenosť, prírodné zákony. Vo štvrtej prednáške Pána Imanuela Vzostup je vylíčený prirodzený dej vzostupu ľudského ducha za predpokladu jeho vedomého vývoja. Človek má poznať prirodzené prírodné zákony a vradiť sa vedome do nich. Má ich vedome používať v prospech svoj i svojich blížnych.

Kedy mám pred očami bezprávie? A prečo ho mám pred očami? Prečo ma to rozhorčuje, že tu sa deje bezprávie? Pretože je Zákon rezonancie. Prirodzený prírodný zákon zapôsobil. Môžem mať stokrát pravdu v tom, že niekto je tvrdohlavý, alebo panovačný. Napriek tejto pravde moje rozhorčenie – to, že ma tá vlastnosť rozčuľuje na druhom človeku znamená, že aj ja takú vlastnosť mám. Inak by ma to na tom človeku nerozčuľovalo.

Každá vlastnosť je frekvencia. Keď sa dve rovnaké stretnú, nastane rezonancia - zvýšený emočný stav. Keď stretnem človeka, ktorý nemá takú vlastnosť ako ja, vidím ju na ňom, ale nenastáva rezonancia - zvýšený emočný stav. Vidím, že ten deduško je pomalý, netrpezlivý, atď., ale žiadny vnútorný silný emočný stav nevzniká. Ale keď stretnem niekoho, kto má takú vlastnosť ako ja, tak nastáva rezonancia - vzniká silný emočný vnútorný stav.

Keď vidím na druhom človeku nejakú peknú vlastnosť, ktorú mám aj ja, chválim ju na ňom. „Tá pani je taká trpezlivá, tak pekne to tomu dieťatku vysvetľovala“. Viem to farbisto opísať ešte aj o týždeň. Ale keď vidím na druhom človeku nejakú vlastnosť nepeknú, ktorú mám aj ja, tak tiež nastane rezonancia, ale v tomto prípade sa začnem rozčuľovať. „To je nespravodlivé, ako si to dovoľuje ten tvrdohlavec - tvrdohlavý!“

Ja mám pozrieť v tejto chvíli nie na toho blížneho, čo on robí druhému človeku, alebo čo robí mne, ale pozrieť, čo som ja robil takéhoto druhu iným a odčiniť všetko u seba. Inak povedané, na druhom človeku vidím svoje vlastnosti ako v zrkadle. Pri reálnom zrkadle, keď mám špinu na čele, nečistím zrkadlo, ale svoje čelo. Zrkadlo mi len pomáha vidieť, kde presne a akú špinu na čele mám. V živote je to podobne, blížny mi len ukazuje, kde presne a akú chybu robím, vidím to na ňom, on mi je pomôckou, ako to zrkadlo a tú špinu mám vyčistiť u seba. Tu však väčšinou robíme tú chybu, že stále „čistíme zrkadlo“ a stále tam tú špinu vidíme! Aby zmizla musíme konečne začať od seba a odčiniť všetko, čo sme mi týmito vlastnosťami blížnym učinili.

Príklad: muž, ktorý má uhundranú ženu prichádza uhundraný domov. Tú ženu to začne rozčuľovať. „Ja sa tu snažím celý deň, aby tu bolo pekne, keď príde domov, aby si mohol oddýchnuť a on hundroš uhundraný... to ti len tak neprejde...“ Má síce pravdu, chce spravodlivosť, ale to, že ju tá vlastnosť rozhorčuje znamená, že sama ju má u seba dať na poriadok. Má pristúpiť k mužovi opierajúc sa o zákony. „Muž môj zlatý, to takto vyzerá, keď prídem uhundraná od tej Renáty, čo mi vždy vyhadzuješ na oči? Už nikdy v živote takto uhundraná nechcem prísť domov, veď je to hrozné. Prepáč, už to nebudem robiť a ako odškodné ťa pozývam na večeru.“

Musím začať odčiňovať u seba. Neznamená to, že budem tolerovať tú vlastnosť tomu človeku, ktorý ju práve používa, ale cez svoj príklad som mu vzorom v riešení situácie. Som mu príkladom, aby aj on sa zmenil, pretože aj jeho tá vlastnosť vždy rozčuľuje, keď ju u niekoho vidí. Znepokojuje ho to. Doslova veľakrát ten blížny hovorí, že mu to zožiera nervy, keď tá jeho manželka toto a toto spraví. Bodaj by nie, keď sám to robí. A pritom ten čas tých zožierajúcich nervov je veľmi dlhý, tej vynaloženej energie je veľmi mnoho a ten čas a energia mohli byť vynaložené na čosi oveľa krajšie.

Je správne ísť po spravodlivosti, ale u seba. Ja mám odčiniť to, čo som ja urobil. Pretože keď to spravím, je to ako na balóne. Odhadzujem z neho vrecia s pieskom a stúpam nahor. Samozrejme za predpokladu, že do balóna súčasne dávam horúci vzduch. To je tá čistota a veľkosť ducha, že vedome u seba rozvíjam tie vlastnosti, ktoré chválim na iných, pretože tie som si doniesol na Zem ako dar - talent, ktorý mám rozvíjať: Vzostup je tým zaistený. Stále si ten balón kontrolujem, či má dostatok horúceho vzduchu, a či som poodhadzoval všetky nepotrebné vrecia, aby môj balón mohol nerušene stúpať do výšin.

Aj v živote si pravidelne robím kontrolu. Ešte nie som ideálny, môže sa mi stať, že sa znovu ďalším vrecom zaťažím. Ako si to skontrolujem? Pozriem sa, aká vlastnosť ma na druhých ešte rozčuľuje. Ráno vstanem a idem na to. Čo ma dnes rozčúli? Syn ma rozčúlil, lebo mudruje. Manželka ma rozčúlila, lebo hundrala. A už viem, čo mám „z balónu“ odkladať. Odhadzujem jedno vrece za druhým. U seba. Žienka moja, snežienka zlatá, naozaj ma to mrzí. Takýto uhundraný chodím domov, takto to vyzerá? To musím zmeniť, budem chodiť domov tak, aby ti to robilo radosť!

Množstvo vecí, ktoré ma ťažili, ma zrazu neťažia. Zrazu svoj čas a energiu môžem použiť k ďalšej výstavbe, k ďalšej tvorivosti, zrazu mám mnoho energie, ktorú som strácal práve v tých dennodenných vypätých situáciách, kedy nie a nie sa vradiť do prirodzených prírodných zákonov. Čistil som špinu v zrkadle a nie na sebe. Nevedel som udržiavať svoj vzostup, lebo v tom rozhorčení som sa díval len na to, že ja mám pravdu, nespravodlivo jedná blížny a ja musím voči nemu zasiahnuť.

Prirodzene mám zasiahnuť vždy, keď vidím, že blížny mne, alebo inému človeku pôsobí bezprávie. Nemám to nechať bez povšimnutia. Samozrejme mám chrániť toho, komu je blížené a upozorniť toho, ktorý je na šikmej ploche. Ale tá forma, ktorou to robím, nie je tým spôsobom, že chytím pravdu a blížnemu ju obúcham o hlavu, ale tým spôsobom, že u seba si robím poriadok priamo pred ním. „Toto už nikdy v živote nechcem robiť, je to zlé, škaredé!“ Som vzorom, ako v danej situácii sa oprieť o Zákony Všemohúceho, aby som mohol stúpať nahor ku Svetlu.

 

Úryvky sú z knihy Život Ježíšův na Zemi.

Prednáška je z knihy Koledov Dar Slovenom od Pribinu Chariotova.