04 01 01 Vo Svetle Pravdy

Verzia pre tlač

vo svetle pravdy

4. Vzostup

Abdruschin

 

Vy, ktorí usilujete o poznanie, nezaplietajte sa do siete, ale staňte sa vidiacimi!

Podľa večného Zákona zaťažuje vás nezmeniteľná nutnosť odpykania a nemôžete ju nikdy striasť na iných. Aké bremeno ste si uložili svojimi myšlienkami, slovami a činmi, to nemôže z vás sňať nikto iný, než opäť vy sami! Uvážte, že inak by bola Božia Spravodlivosť len prázdnym zvukom a s ňou tiež všetko ostatné by sa rozpadlo v trosky.

Preto osloboďte sa! Neváhajte ani hodinu a stanovte tejto nutnosti odpykania cieľ a koniec! Poctivé chcenie k dobrému, k lepšiemu, ktorému sa dostáva väčšej Sily hlboko precítenou Modlitbou, prináša Spásu!

Bez poctivého, pevného chcenia k dobrému nemôže nikdy nastať odpykanie. Stále bude si nízke vo vás dodávať samo sebe vždy novú potravu k ďalšiemu svojmu trvaniu, čo opäť bude vyžadovať nové odpykanie a bude tak pokračovať bez prestania. Toto stále sa obnovujúce odpykávanie objaví sa vám ako jedna neprávosť, alebo utrpenie. Je to celá reťaz bez konca, ktorá sa stále znovu naväzuje ešte skôr, než predchádzajúce články sa mohli uvoľniť. Tu nie je potom nikdy vykúpenia, pretože je tu stála požiadavka odpykávania. Je to ako reťaz, ktorá vás drží prikovaných k zemi. Pri tom je veľké nebezpečie, že to pôjde ešte hlbšie. Vy všetci, ktorí ste dosiaľ na tomto svete, vzchopte sa preto konečne k dobrému chceniu. Skôr, než podľa vašich pojmov budete na onom svete! Pri stálom a trvalom dobrom chcení musí nastať koniec všetkému odpykávaniu, pretože ten, kto chce dobro a pôsobí k nemu, neposkytuje už novej potravy pre novú nutnosť odpykania. A tým nastáva oslobodenie, vykúpenie, ktoré jedine dovoľuje Vzostup ku Svetlu. Dbajte tejto výstrahy! Nie je pre vás inej cesty! Pre nikoho!

Tým však nadobúda každý istoty, že nemôže byť nikdy neskoro. Iste je tomu tak vtedy, keď sa jedná o jednotlivý čin, pretože ten je nutné odpykať a odčiniť. Ale v tom okamihu, kedy sa zasadíte vážne o snahu k dobrému, staviate medzník na konci svojho odpykávania. Buďte si istí, že tento koniec potom raz nadísť musí! A tým začne váš Vzostup! Potom môžete radostne prikročiť k odčineniu všetkého minulého. Čo vás potom ešte stretne, deje sa k vašej spáse a približuje vás hodine vášho vykúpenia a oslobodenia.

Chápete teraz cenu mojej rady, aby ste s celou Silou započali s dobrým chcením a čistým myslením? Aby ste od neho nikdy neupúšťali, ale prilipli na ňom s celou túžbou a celou energiou? Ono vás povznesie! Zmení vás i vaše okolie! Uvážte, že každá pozemská dráha je len krátkou školou, a že odlúčením tela nenastáva pre vás koniec. Budete trvale žiť, alebo trvale umierať ! Trvale požívať blaha, alebo trvale trpieť ! Kto má za to, že pozemským pohrebom je pre neho všetko vyrovnané a odbyté, ten nech sa obráti a ide svojou cestou. Tým chce oklamať len seba samého. S hrôzou bude potom stáť pred Pravdou a bude musieť nastúpiť svoju cestu utrpenia! Jeho pravé ja, zbavené ochrany tela, ktorého hutnosť ho obklopovala ako múr, bude potom priťahované rovnorodým, ktoré ho obklopí a pevne zovrie.

Vzmuženie sa k opravdivému chceniu dobra, ktoré by ho mohlo oslobodiť a povzniesť, bude pre neho oveľa ťažším, ba po dlhú dobu vôbec nemožným, pretože podlieha len vplyvu svojho okolia. Toto okolie však nemá v sebe žiadne podobné svetlé myšlienky, ktoré by ho mohli prebudiť a podoprieť. Je mu dvojnásob trpno tým, čo sám si vytvoril.

Preto je v záhrobí pre neho potom Vzostup oveľa ťažší, než v tele na zemi, kde putuje dobro vedľa zla. To umožňuje len ochrana pozemského tela, pretože pozemský život je školou, v ktorej sa každému „ja“ poskytuje možnosť vývoja podľa jeho slobodnej vôle. Preto sa konečne vzchopte! Ovocie každej vašej myšlienky dopadá na vás späť, tu i tam. Vy ho musíte požívať ! Tejto skutočnosti nemôže uniknúť žiadny človek. Čo je vám platné skrývať pred ňou hlavu do piesku ako pštros? Dívajte sa predsa skutočnostiam smelo do tváre! Tým si všetko len uľahčíte. Tu môžete ísť rýchlejšie kupredu! Začnite! Ale s plným vedomím, že staré musí byť vyrovnané. Nečakajte ako mnohí pochábli, že šťastie hneď na to spadne vám oknami i dvermi do lona. Azda musí mnohý z vás uvoľniť ešte ohromnú reťaz. Ale kto preto váha, škodí len sám sebe. To mu nemôže byť nijak ušetrené a z neho sňaté. Váhaním si všetko len sťažuje a snáď na dlhú dobu znemožňuje. Malo by mu to byť vzpruhou, aby neváhal ani hodinu. Veď prvým krokom začína až žiť ! Blaho tomu, kto sa vzmuží. Článok za článkom bude to potom z neho spadávať. Môže sa rútiť vpred obrovskými skokmi, premáhať s jasotom a vďakou posledné prekážky. Oslobodzuje sa!

Kamene, ktoré pred neho jeho doterajšie nesprávne pôsobenie nastavalo ako múr, ktorý musel prekážať jeho postupu, nie sú snáď teraz odstránené preč. Naopak – sú pred neho starostlivo pokladané, aby ich poznal a premáhal, pretože musí vytvoriť vyrovnanie všetkých chýb. Ale s úžasom a obdivom vidí onedlho Lásku, ktorá vládne okolo neho, len čo ukáže dobrú vôľu. Cesta je mu uľahčovaná s nežnou šetrnosťou tak, ako ju dieťaťu pri prvých krôčkoch uľahčuje matka. Ak sú veci v jeho doterajšom živote, ktoré ho potajomky ľakali, a ktorým by bol dal radšej usnúť…, ocitne sa neočakávane tesne pred nimi! Musí sa rozhodnúť a jednať. Je k tomu nápadne tlačený a prikovaný. Ak odváži sa potom prvého kroku v dôvere vo víťazstvo dobrého chcenia, rozviaže sa osudný uzol, on ním prejde a je ho sprostený.

Ale sotva je uzmierená jedna vina, prichádza k nemu v akejkoľvek forme iná, ako by sa taktiež dožadovala uzmierenia. Tak pukajú po rade obruče, ktoré ho tiesnili a tlačili. Je mu tak ľahko! A tento pocit ľahkosti, ako mnohý z vás iste už raz zažil, nie je žiadny klam, lež účinok skutočnosti. Duch zbavený tlaku stáva sa ľahkým a vznesie sa do výšky podľa Zákona duchovnej tiaže. Vznesie sa do onej oblasti, do ktorej podľa svojej ľahkosti patrí. Tak musí to ísť stále nahor, v ústrety vytúženému Svetlu! Zlé chcenie stláča ducha dolu a činí ho ťažkým. Dobro však nesie ho nahor.

Veľký Majster Ježiš ukázal vám už k tomu prostú cestu, vedúcu neomylne k cieľu. Je hlboká pravda v prostých slovách: „Miluj blížneho ako seba samého!“

Tým dal kľúč ku slobode a ku Vzostupu. Ako to? Pretože neochvejne platí: Čo konáte pre blížneho, konáte v skutočnosti pre seba! Pre vás samotných! Lebo podľa večných Zákonov neomylne všetko sa k vám vracia, dobré i zlé, tu alebo tam. To príde! Preto je vám tým ukázaná najprostejšia cesta, ako máte chápať krok k dobrému chceniu. Svojmu blížnemu máte dávať svojím spôsobom, povahou, bytosťou! Nie snáď nutne peniazmi a statkami. Potom by boli nemajetní vylúčení z možnosti dávania. A v tejto bytosti, „v dávaní seba“, v styku s blížnym, v ohľade a úcte, ktoré mu dobrovoľne ponúkate, spočíva „milovanie“, o ktorom hovoril Ježiš. Je v ňom i pomoc, ktorú tak blížnemu poskytujete, pretože on nadobúda tým schopnosti ku zmene seba samého a k dostúpeniu svojej výšky. Tak môže i zosilnieť.

Ale spätné žiarenia takéhoto jednania vo svojom vzájomnom pôsobení nesú vás rýchlo nahor. Ich prispením dostáva sa vám stále novej Sily. Šumným letom možno vám spieť ku Svetlu…

Úbohí pochábli, ktorí sa ešte môžu pýtať: „Čo tým získam, ak odložím tak mnohú zvyklosť a zmením sa? “ Je to snáď obchod, ktorý sa má uzavrieť ? A keby získal len ako človek o sebe, ako taký v povznesení svojej bytosti, stálo by to už za to. Ale je to nekonečne viac! Opakujem: Počiatkom dobrého chcenia stavia každý zároveň medzník na koniec svojej nutnosti odpykávania, ktorému uniknúť nemôže nikdy. V tomto ohľade nemôže nikto zakročiť za neho. Svojím úmyslom stavia teda nutnosti odpykávania dohľadný koniec. To je hodnota, ktorú nemôžu vyvážiť všetky poklady sveta. Tým sa odpútava od obrovských reťazí, ktoré sám si trvale ukovával. A preto hore z oslabujúceho spánku! Nech nadíde konečne prebudenie!

Preč s opojením, ktoré privádza k domnienke, že vykúpenie Spasiteľom stalo sa sprievodným listom, na ktorý smiete bezstarostne po celý život holdovať svojmu „ja“, len keď na koniec stanete sa veriacimi, obrátite sa a lúčite sa so zemou vo viere v Spasiteľa a jeho dielo! Ste pochábli, keď očakávate od Božstva také biedne, kusé a neúplné dielo! To by znamenalo pestovať zlo! Myslite na to a osloboďte sa!

 

Prednáška je z diela Vo Svetle Pravdy od Abdruschina.