03 11 01 Za Siedmimi Horami

Verzia pre tlač

Kríza v Energii, Energia v Kríze?
alebo Teória Všetkého - 3.časť

- syati -


Jej výsosť, Gravitácia!
Fyzika + Psychológia = neMožné?
Teória Chirality - (Dva v Jednom)
Všetko v Jednom
Záver
 

 


Jej výsosť, Gravitácia!

Tesla pri jednom z pokusov zistil, že „priestor“ medzi párom paralelných kovových platní sa po aplikovaní striedavého prúdu dostáva do „pevného stavu“ (solid-state) vykazujúcim vlastnosti hmoty, nehybnosť a zotrvačnosť. Stane sa tak plochou, na ktorú je možné vyvodiť napr. mechanický tlak. Následné experimenty Teslu presvedčili, že elektromagnetické vlny sa dajú použiť na ťah i tlak voči tomu, čo nazývame „prázdny priestor“. Je tak možné vykonať mechanický pohyb silnejší než dokáže vyvinúť prúdový motor. V perspektíve to znamená možnosť využiť ZPE pole ako „oporný bod“ na prekonanie „tzv. gravitácie“. (Aby sa napríklad objekt „vzniesol“ do vzduchu).
Ako však tieto dve sily postaviť proti sebe? Nuž elektromagnetická sila je oveľa silnejšia ako gravitačná. (Na lepšiu predstavivosť: Ak by množstvo energie použitej na mechanické zodvihnutie objektu o vzdialenosť štvrť milimetra zo zeme bolo použité vo forme elektromagnetickej sily, tak toto množstvo energie by zodvihlo objekt viac než 5,588,001,700,000,000,000,000,000 km zo zeme!)

 

Vedci, ktorí pripúšťajú, že súčasné teórie a súčasné znenia zákonov nepokrývajú všetky existujúce javy, vyvíjajú snahy vytvoriť Jednotnú teóriu Polí (Poľa), niekedy nazývanú aj Teóriou Všetkého.
Wikipedia o nej hovorí nasledovné:
Jednotná teória polí (poľa)
je ambiciózny pokus o jednotný výklad elektrického, magnetického a gravitačného poľa. Ide o hypotetickú teóriu, ktorá by zjednotila fyzikálny pohľad na makro a mikrosvet. Vychádza z predpokladu, že vesmír je možné pochopiť na základe jednotného fyzikálneho prístupu.
Po skoncipovaní Všeobecnej teórie relativity Einstein pracoval na Jednotnej teórii poľa, ale bez úspechu. Súčasné pokusy o zjednotenie polí zahrňujú aj silnú a slabú interakciu, zatiaľ bez uspokojivých výsledkov.
Teória všetkého by sa mala dosiahnuť zlúčením kvantovej mechaniky a všeobecnej teórie relativity, alebo by sme sa k nej takto mali aspoň priblížiť. Preto sú nádeje vkladané hlavne do teórie kvantovej gravitácie a súvisiacej M-teórie (teória superstrún a teória p-brán). Ako vraví fyzik Stephen Hawking, ktorý na Teórii Všetkého pracuje už desaťročia, „Teória všetkého by mala pomocou jednotných zákonov popisovať správanie subatomárnych častíc i kôp galaxií; (makro i mikro sveta).“
(pozn. syati: Ako ale vieme, vďaka Maxwellovi bol jej základ už dávno položený...)
Ďalej encyklopedické heslo: Vesmír:
Vesmír tvorí súhrn všetkých častíc a energie plus časopriestor, v ktorom sa všetky udalosti odohrávajú. Latinsky: universum - voľne preložené „všetko v jednom (zjednotené)“.
Slovansky: ves mír (všeho mír) = „celý svet“ , (aj mier-miera)– všetko v mieri (pokoji), všetkého v miere (vyvážene)“.


Túto „Jednotnú/Jedinú/Jedinečnú“ teóriu Všetkého sa im však nepodarí (znovu) zostaviť okrem iných dôvodov dovtedy, dokým v nej budú chcieť mať zastúpenú gravitačnú silu v takom ponímaní, v akom sa o nej dodnes v škole učíme. Tot ižto jav nazvaný gravitácia (v zmysle dnešných vysvetlení) v skutku neexistuje!
Ako to, že jedna z prvých základných informácii na hodine Fyziky, že naša stará známa Gravitácia, na ktorú je vždy spoľahnutie a ktorá spôsobila pád jablka na Newtonovu hlavu neexistuje?!?

 

- Michael Martin Nieto, teoretický fyzik z Los Alamos National Laboratory: „Mystérium okolo gravitácie sa netýka len tých niekoľkých kúskov hardwaru putujúcich priestorom. Ukazuje sa, že v našom poznaní tejto všetko prestupujúcej kozmickej sily niečo nehrá.“ „Nevieme vôbec nič,“ „Gravitácia je niečo, čo si nevieme vysvetliť.“

 

Povedzme, že stojíte a v ruke držíte jablko. Ak toto jablko pustíte, ono „spadne“ k vašim nohám. Súhlas. Ale aj tak to neznamená, že sa to stalo kvôli „gravitácii“.
Mesiac obieha okolo Zeme, čo vyžaduje nepretržitú akceleráciu vnútorne smerom k Zemi. Hovorí sa, že je to spôsobené príťažlivou silou gravitácie, ktorá ťahá dve hmotné telesá k sebe. Dobre, Mesiac obieha okolo Zeme ale nie kvôli „sile gravitácie“.
Ak zavesíme kyvadlo veľmi blízko nejakého pohoria, tak kyvadlo nebude visieť vertikálne nadol ale jemne smerom k hore. Povie sa, že to kyvadlo priťahuje hora. To ale nieje pravda - hora nepôsobí na kyvadlo gravitáciou

 

 

Dôvodom prečo je „sila gravitácie“taká nepatrná v porovnaní s elektromagnetickou je preto, pretože tam táto sila vôbec nie je. Áno, vskutku, všetky javy a pozorovania, o ktorých sa predpokladá, že sú „gravitačné“ existujú presne tak, ako sú videné, ale nie sú spôsobené ničím takým ako „gravitačná sila“. Čo tam teda pôsobí ?!

 

 

Pole ZPE existuje všade vo vesmíre a prúdi všetkými smermi rovnomerne. Chová sa ako tok častíc tisíce krát menších než elektróny a preto preteká aj skrz akúkoľvek hmotu. Žiadny materiál nedokáže toto prúdenie úplne zablokovať (prehradiť). Počas pretekania tejto energie hmotou, dochádza iba u malého percenta týchto častíc ku kolízii s elektrónmi (atómmi a molekulami hmoty). Čím väčší je kus hmoty, tým viac energie s ňou koliduje. Počas týchto kolízii táto energia spôsobí prídavok hmotnosti daného kusa hmoty. (Preto napríklad Slnko nestráca svojim vyžarovaním hmotnosť zďaleka tak rýchlo ako to predpokladala súčasná teória.)
Sila ZPE poľa sa prechodom a interakciou cez obrovskú masu Zeme nepatrne zmenší. (Táto znížená sila je znázornená bledomodrými šípkami). Prichádzajúca ZPE (tmavomodré šípky), ktorá prešla iba (riedkou) zemskou atmosférou však nie je nijak zvlášť znížená. Nerovnováha týchto dvoch síl („ťahov“) spôsobuje výsledný tlak smerom k povrchu Zeme. Kvôli prehľadnosti je na obrázku znázornené pole pôsobiace iba jedným smerom, zatiaľ čo v skutočnosti sa dané rozloženie síl aplikuje z každého možného smeru vôkol planéty.

 

 

Ak upustíte nejaký predmet a on sa začne pohybovať smerom k povrchu planéty, nie je to preto, žeby bol nadol ťahaný silou gravitácie, ale preto, že tlak ZPE poľa smerom nadol k povrchu planéty je väčší než ťah ZPE poľa (ktoré prešlo skrz planétu) pôsobiaceho smerom nahor od povrchu planéty. (Teda objekty padajú smerom k Zemi, pretože sila zhora nadol je väčšia než sila zdola nahor).

 

 

Presne ten istý dej nastávas kyvadlom umiestneným v blízkosti hory. Hora v skutočnosti nemá žiadny vplyv na kyvadlo (možno nepatrný elektrostatický vplyv). Hlavný efekt je spôsobený tokom ZPE poľa. Rovnako ako planéta samotná, tak aj hmota hory interakciou s časticami ZPE poľa zoslabí jeho pôsobenie. Ťah ZPE poľa na strane kyvadla má pôvodnú (neoslabenú) veľkosť a preto tlačí kyvadlo smerom k hore voči proti pôsobiacej (oslabenej) sile pôsobiacej skrz horu. Kyvadlo preto v blízkosti hory nevisí kolmo dole. Zároveň však stále pôsobí sila zhora smerom k povrchu planéty ktorá má oveľa slabší náprotivok (silu skrz planétu) a preto je výchylka kyvadla veľmi malá.

 

 

O tomto jave hovorí aj Casimirov(jav) efekt, kde dve kovové platne bez elektrostatického náboja, sú zavesené veľmi blízko seba v úplnom vákuu a navzájom sa priťahujú určitou malou silou kvôli existencii tzv. energie vákua. Tieto platne teda nevisia priamo dole ale sú priťahované navzájom. Ide o rovnaký jav ako u hory s kyvadlom. Každá platňa odoberie trošku ZPE poľa ktoré prechádza priamo cez obe platne, takže tá druhá platňa dostáva o niečo menší ťah.
Ak je zavesená iba jedna platňa sily z oboch strán sú v rovnováhe. Ak ale visia obe platne, výsledkom bude, že vzdialenosť B bude menšia než vzdialenosť A. Ťah lanka C je presným ekvivalentom výsledku vzťahu vertikálnej sily D s horizontálnou silou E. Tu sa vertikálna sila D rovná váhe platne a horizontálna sila E sa rovná nerovnovážnej ZPE sile. (Ak nie sú rovnaké, tak sa platňa bude posúvať dovtedy, kým sa tak nestane). Čím ďalej od vertikály sa platňa pohne, tým väčšia je výsledná horizontálna sila spôsobená ťahom lanka.

 

(Preto je vo vesmíre bezváhový sta v – predmety sa voľne vznášajú, pretože zo všetkých strán na ne pôsobí rovnako veľká sila a nie preto, že nie je prítomná žiadna gravitačná sila.)

 

Casimirov jav nebol presne zmeraný až do 90tych rokov. S presnosťou na pár mikrónov a odchýlkou do 5% od pôvodnej Casimirovej predpovede bol zmeraný na univerzite vo Washingtone. Casimirov jav je často citovaný ako dôkaz, že vo vesmíre musí byť more skutočnej ZPE.

 

- Ako môže magnet umiestnený na chladničke donekonečna vzdorovať gravitácii, bez toho, aby mu došla energia? To predsa nemôže! (Nemôže si predsa dovoliť porušovať „zákony“). Veď permanentný magnet, držiaci lístok s poznámkami na chladničke, podľa súčasnej vedy vôbec neexistuje.
Všetci vieme, koľko sily (energie) potrebujeme, aby sme sa udržali na strmej skale. Keby sme pri svojej váhe museli príliš dlho vzdorovať pôsobeniu „gravitácie“, čoskoro by sme sa unavili a spadli. Magnet držiaci na hladkom plechu chladničky k nej tiež nie je prilepený – drží ho tam magnetická energia. A ako správne hovorí naša veda i sedliacky rozum: každý výdaj energie vyžaduje zdroj koncipovaný tak, aby doplnil tú spotrebovanú. Ale permanentný magnet si udrží silu nekonečne dlho, a predsa – hoci trvalo vzdoruje gravitácii pridržovaním samého seba alebo aj ďalších objektov – žiadna teória ani učebnica nevykazuje charakteristiku jeho spotreby energie. V tomto prípade nie je nejaký zdroj energie ani na dohľad! Je zrejmé, že rozsah súčasného poznania našej vedy nemá pre nekonečnú magnetickú energiu vyvierajúcu z permanentného magnetu žiadne vysvetlenie.
Jediným objasnením tejto záhady, ktoré poskytne kdejaký fyzik je, že na tom nie je nič tajomného: magnet sa predsa nepohybuje, čo dáva pri použití funkcie práce nulový výsledok. Ďalej sa už o tom s vami baviť nebude.
Otázka, prečo sú magnetické i mnohé nekovové objekty, nevyhnutne vedie k prekvapivému zisteniu, že fyzikov kúsky železnej zliatiny lipnúcej na chladničkách veľmi mätú. „Ako funguje permanentný magnet chápe len niekoľko málo ľudí – alebo si to aspoň myslia,“ - hovorí Makarova, ruská fyzička pôsobiaca na Umea University vo Švédsku. „Zdanlivo všedný magnet vôbec nie je jednoduchá vec. To je záležitosť kvantovej mechaniky.

 

- Ďalej; Ako je možné, že zamŕzajúca voda sa rozpína i bez vstupu energie, a pritom trhá i kovové potrubia? Podľa súčasnej vedy je to vylúčená vec. Každý energetický výkon vyžaduje zodpovedajúci príkon. Balónik ponechaný na slnku sa rozpína, pritom vykonáva prácu voči obklopujúcej atmosfére i svojmu pružnému obalu a možno i praskne. Nejde ale o žiadnu záhadu, pretože to je vyrovnávané príkonom zo Slnka. Ibaže mrznúca voda nielenže nemá žiadny príkon, ale je to podľa súčasnej platnej teórie práve naopak – energia chladnúcu a zamŕzajúcu vodu neustále opúšťa! Ako je teda možné, že voda náhle expanduje, a zvnútra pôsobiacou silou ľahko roztrhá kovové potrubie? Na túto záhadu nemôžu vedci nájsť žiadnu vedeckyuspokojivú odpoveď – ponúkajú sa len tápavé pokusy, ktoré sa rýchlo rozpadnú pri logickom preskúmaní.

 

- Ako môžu ťažké objekty ležať na stole, bez toho aby jeho molekuly povolili a stôl sa zrútil? Je to záhada podobná rébusu s magnetom na chladničke. Hovorí sa, že kovalentné väzby (putá medzi atómmi) udržuje elektromagnetická energia, ktorá atómy priťahuje a drží pohromade. Napriek tomu nemožno poprieť, že aby sa štruktúra stola pod ťažkým predmetom nerozpadla, musí byť priebežne vydávané desivé množstvo energie. Odkiaľ ale prichádza? A ako rýchlo sa tento zdroj vnútroatomárnej energie vyčerpá, kedy spotrebuje všetku svoju energiu?
(T.E. Bearden:
Všetko, čo pozorujeme zvonka je prejav vnútorného „pretlaku“. V reálnom fyzikálnom svete teda oboje, veci, ktoré zvonka vypadajú nehybne (skalárne) i veci spojené s viditeľným pohybom v priestore (vektorové), predstavujú špeciálne stavy systému, ktorého vnútorné súčasti sú v neustálom pohybe. (pozn.: Absolútne Všetko je v Neustálom Pohybe! Neustály Pohyb = Neustála Potreba a premeny Energie!...odkiaľ sa berie?!)

 

- Svetlo sa pri prechode vodou alebo sklom spomalí, (čo tiež vyvolá jeho lom), ale ako sa môže opäť samo urýchliť na pôvodnú rýchlosť, keď ju už raz stratilo? To je podľa súčasnej vedy nemožné. Žiadny objekt v prírode nemôže samovoľne zrýchliť potom, čo bol spomalený. (Vystrelený náboj tiež samovoľne nezrýchli po spomalení prierazom dreveného špalíku). Akým kúzlom teda opäť získa pôvodnú rýchlosť svetelný fotón, akonáhle opustí sklenený blok? Okrem toho, lúč svetla trvalo prechádzajúci sklom ho zahrieva, a to prezentuje ďalšiu záhadu: Prechodom cez sklo lúč evidentne stratí časť pôvodnej energie, a napriek tomu potom opäť dokáže zrýchliť na pôvodnú rýchlosť.

 

Z čoho teda pramení to akési povýšenectvo ohraničené titulmi sprava i zľava, keď na tieto každodenné javy niet žiadneho (uspokojivého!) vysvetlenia? (Zatiaľ všetky prevratné objavy a idei, ktoré pre ľudskú civilizáciu následne znamenali určitý technický či filozofický posun, prišli vždy z prostredia mimo vedeckej inštitúcie a zakaždým narušili systém súdobých poznatkov.)

 

- J. Jurgenson: – „Ako mladý študent fyziky som po jednej z prednášok o kvantovej mechanike svojmu profesorovi povedal, že túto matematiku nie som schopný pochopiť. Odpovedal: To nevadí chlapče. Ono sa to totiž pochopiť nedá, ale keď si to pár krát vypočujete, budete tomu veriť.“ Táto skúsenosť ma neskôr viedla k tomu, že som sa rozlúčil s oficiálnou fyzikou. A neurobil som tak sám.“

- Mark McCutcheon: - Newton svojho času iba konštatoval, že gravitácia je príťažlivá sila pôsobiaca medzi všetkými objektmi, pretože sa to tak JAVÍ. Dospel k záveru, že z týchto objektov vyviera akási priťahujúca sila, ktorú však nebol schopný vedecky vysvetliť. Čo je príčinou toho, že objekty padajú na zem bez toho aby bol pozorovaný nejaký rozpoznateľný energetický zdroj? Einstein bol tiež touto neznalosťou natoľko nespokojný, že zostavil úplne novú teóriu, v ktorej je gravitácia objasnená ako „skrútenie či zrútenie štvorrozmerného časopriestoru – tzv. Všeobecná Teória Relativity. Lenže táto teória je ešte tajomnejšia a nepriehľadnejšia než Newtonova gravitačná teória a trpí v podstate rovnakými problémami.

- Mark McCutcheon: - Žiadne zariadenie nemôže byť v chode (ani prírodný úkaz) donekonečna bez toho, aby bol vyčerpávaný ľubovolný zdroj energie. Žiadny aparát ani prírodný úkaz! Lenže veda napriek tomu trvá na tom, že objekt vhodený do hypotetického (vákuového) tunelu, prevŕtaného naprieč planétou, bude donekonečna pendlovať tam a späť, z jednej strany planéty na druhú. To je výsledok, ktorý predpovedá Newtonova i Einsteinova gravitačná teória. Obe zjavne opomínajú najelementárnejšie zákony i zdravý rozum. Ani jedna z teórii sa nielen nezmieňuje o nevyhnutnom vyčerpávaní energetického zdroja ale dokonca sa o nevyhnutnom zdroji napájajúcom tento proces ani nezmieňuje. Zdroj napájajúci gravitáciu sme nenašli navzdory atómovým teóriám a dokonca ani po rozštiepení atómového jadra. Povedia vám, že si o zdroj gravitácie nemusíme robiť starosti, pretože práca nevykonáva žiadnu prácu. Že vraj, ak je objekt nehybný (napr. balvan) nie je vraj potrebný žiadny energetický zdroj. Avšak žiadny fyzik nebude ochotný sa o tejto záležitosti ďalej baviť, pretože to je všetko, čo dostal od svojich učiteľov, ktorí o tom ďalej tiež odmietli diskutovať.

 

- Andre Waser, On the notation of Maxwell’s field equations: Vo väčšine štandardných učebníc fyziky, tam, kde sa zmieňujú o Michelson-Morleyovom experimente, stojí, že Einstein „vyvrátil ideu Éteru“. Ak si ale prečítate jeho knihu: „Sidelights on Relativity“ – Einstein konštatuje, že existenciu éteru nevyvrátil; iba ukázal, že vtedy platná verzia nebola správna. Vo Všeobecnej Relativite, kde sa éter stal „časopriestorom“, bolo pojatie éteru v skutočnosti len rozvinuté o kus ďalej. Pôvodná interpretácia sa vytratila v nasledovnom zmätku, kedy sa ľudia pokúšajú uvažovať v rámci postulátov formulovaných kvantovou mechanikou. V dôsledku toho sa dnešný výklad Všeobecnej relativity líši oproti pôvodnému pojatiu.

 

Takzvaná „atómová energia“ bola pre Teslu len dôsledkom pôsobenia „energie priestoru“ vyžarovanej z kozmu, ktorá o sebe dáva vedieť prostredníctvom „rádioaktívnej“ hmoty. Táto hmota, ako hovorieval, má zvláštnu schopnosť reagovať v rezonancii so všadeprítomným „kozmickým žiarením“. Tento výraz Tesla použil už pred rokom 1900. (Každá hmota vo vesmíre, organická či anorganická, má vlastnú rezonančnú frekvenciu. Najznámejšou ukážkou tohto využitia rezonancie poskytla známa sopranistka, ktorá dokázala roztrieštiť sklenený pohár udržovaním špecifického tónu. Vydávala tón zhodný s rezonančnou frekvenciou pohára, ktorý ním vibroval až do okamihu prekročenia pevnostnej tolerancie, kedy sa sklo roztrieštilo na kúsky.)
Podľa neho má „kozmické žiarenie“ omnoho vyššiu frekvenciu než to, ktorému hovoríme „rádioaktívne“. To bolo pre Teslu len dôsledkom „procesu znižovania rezonancie“, ktorým istá hmota so zvláštnymi vlastnosťami reaguje na všadeprítomné všesmerové kozmické žiarenie – teraz nazývané „žiarením nulového bodu(ZPR, Zero Point Radiation) – a prevádza vyššie frekvencie na nižšie. (Napr. žiarenie gama, röntgenové, ultrafialové, viditeľné a infračervené žiarení, a tiež elektromagnetizmus a teda i elektrický prúd.) Na rozdiel od ZPR je možné tieto znížené frekvencie omnoho jednoduchšie detekovať a merať.
Hoci Teslovi bola existencia ZPR dobre známa už v 90. rokoch 19. storočia, vedecky prijímaným a preukázaným faktom sa stala až nedávno. Ide o žiarenie o tak vysokej frekvencii, že nerušene prechádza priestorom, Zemou i našimi telami a ponecháva veci v rovnováhe, pretože jeho extrémne krátka vlnová dĺžka nijak nereaguje ani nerezonuje s atómmi väčšiny látok.
Rádioaktivita“ sa prejavuje len u látok, ktoré sú „rádioaktívne“, teda u hmoty, ktorá podľa Teslu, má zvláštnu atómovú štruktúru reagujúcu na žiarenie ZPR. „Atómová energia“ teda podľa Teslu nevychádza z atómov, ale spôsobuje ju ZPR. Keby sme mohli odtieniť (mimo dosah účinkov ZPR) napríklad kúsok smolinca, hovoril Tesla, nevykazoval by žiadnu rádioaktivitu. Väčšina prirodzene rádioaktívnych prvkov má veľkou hustotu a sú „nestabilné“.
Ako hovoria „relativisti“, rádioaktívne prvky sa rozpadajú na prvky s nižšími atómovými číslami a pritom vyžarujú energiu. Relativisti, s ktorými Tesla zásadne nesúhlasil, totiž veria, že prirodzene rádioaktívne prvky spontánne strácajú hmotnosť v procese „rozpadu“, takže energia vyžiarená formou rádioaktivity je podľa Einsteinovej rovnice E = mc2 ekvivalentná strate hmotnosti. (V odbornej publikácii „Lukratívne lži vedy“ autor Johannes Jürgenson uvádza, že „Jediné, čo rovnica dokazuje, je premena hmoty na energiu, čo však nedokázal Einstein, ale už v roku 1846 Weber. Neskôr to Lebedev a viedenský fyzik Hasenöhrl, rok pred Einsteinom, zhrnuli do rovnice E=mc2.“)
Tento názor je však neudržateľný, pretože tieto prvky by vzhľadom k teórii Veľkého Tresku nutne museli byť staršie než Zem a museli by byť dnes už celkom rozložené.

 


Fyzika + Psychológia = neMožné?

- Výňatky z rozhovoru s T. E. Beardenom: Živé systémy využívajú okrem bežných externých EM (ElektroMagnetických) energetických kanálov i vnútorné skryté kanály EM energie. (Pozn. syati: viď. napr. Maxwellove hladiny). Rozdiel medzi živým a neživým systémom pravdepodobne spočíva v tom, že živé systémy deterministicky využívajú kanály EM energie vo vnútri Whittakerovsky štruktúrovaných skalárnych potenciálov. Centrá týchto skalárnych EM potenciálov sú v jadrách atómov - (molekúl, buniek, tkanív a hmoty živého systému).

 

- Ako to súvisí so súčasným výskumom mozgových vĺn, a ich meraniam EM cestami?

 

Súčasný výskum sa takmer výhradne venuje iba meraniam a úvahám nad „vlnami na povrchu oceánu“.
Myseľ, myšlienky, emócie a systémy reálnych životných funkcií sú ako spodné prúdy, ukryté v jeho hlbinách. Veda buď bude musieť vymyslieť nástroj k odhaleniu a prieskumu záznamov v interiéroch neviditeľných energetických oblastí alebo hádanku mysle, mozgu a tela nikdy nerozlúšti. Bez znalostí skrytých vo vnútri energetiky nikdy neporozumieme tajomstvu života, pamäti, osobnosti, myslenia... a tým ani príčine a zmyslu ľudského bytia.

 

- Myslíte, že tieto neviditeľné kanály vnútornej EM energie sú intímne prepojené s mysľou, životom a osobnosťou?

 

Určite. Myseľ pozostáva zo stabilizovaných Whittakerových štruktúr v biopotenciály živého systému. Myšlienky sú zvláštnou triedou premenných vĺn v ucelenom súbore Whittakerovej štruktúry. Vlastné nevedomie (podvedomie) je len jediná malá lokalizovaná vzorka väčšej zbierky, prezentujúcej ešte hlbšie nevedomie. Vedomá myseľ periodicky spracováva jednu záležitosť po druhej. Nevedomá myseľ (podvedomie) má úplné vedomie, ale spracováva ako paralelný procesor milión vecí súčasne. Sériová vedomá myseľ môže v jednom okamihu vnímať a chápať len jednotlivé po sebe idúce „diapozitívy“. Keď nahliadne do podvedomia, zbadá veľké množstvo prekrývajúcich sa diapozitívov súčasne, a preto vníma len čerň, nič rozpoznateľného.

 

Jungove kolektívne podvedomie napríklad pozostáva z typických vložených EM štruktúr, pôsobiacich spoločne v súhrnnom bio-kvantovom potenciály celého druhu. Gaia, čoby živá zemská biosféra, vo vedeckom zmysle naozaj existuje vo forme prostého bio-kvantového potenciálu, obsahujúceho životné EM štruktúry celej pozemskej biosféry. Biopotenciál v každom tele predstavuje súhrn kvantového potenciálu, spájajúceho a zjednocujúceho všetky atómy a bunky tela. „Dušou“ tohto biosystému, ak chcete, je jeho „žijúci biopotenciál“ – jeho živý kvantový potenciál.
Dnes už vieme, že tento potenciál je po celej priamke, až k nekonečnu, všade nenulový. Duch živého systému je teda neustále virtuálne prítomný všade vo vesmíre. To všetko je ako gigantický hologram, rozprestretý nielen v priestore, ale i v časopriestore. Celý vesmír je živý; so všetkým v ňom. Všimnite si, že ak začnete skúmať „duchovné formy“ v podmienkach kvantovej mechaniky, je tento záver nevyhnutný. Všetok život je večný. Nič sa nikdy nestráca. (Pozn. syati: Zákon zachovania energie teda platí nielen na deje fyzikálnej/hmotnej podstaty).
Myšlienka alebo myšlienková forma je špecifická dynamická Whittakerova štruktúra ukrytá v EM kanáloch biopotenciálu. Myšlienky i myšlienkové formy sú reálne. Sú virtuálne priestorové, ale okupujú iba jednu z „reálnych“ časopriestorových dimenzií – čas. Čas je nepozorovateľná dimenzia spoločne zdieľaná fyzikou i metafyzikou. Pokiaľ fyzika chce pokračovať, musí mať k dispozícii čas, ktorý je nepozorovateľný, ale potom tiež a priori musí obsiahnuť všetko, čo je štruktúrou alebo činnosťou v čase.

 

Skeptici spochybňujúci parapsychológiu, ktorí veria, že ľudia sú akýsi roboti a myseľ len počítač z mäsa, majú len malé alebo žiadne základné znalosti. A ak sa nechát e uniesť kúsok mimo „pozorovateľnú objektívnu vedu“ pamätajte, že voľba elementárnych fyzikálnych jednotiek je vo fyzike ľubovolná. Môžete – a to sa už v skutočnosti stalo – postaviť celú fyziku na čase ako jedinej základnej jednotke. To znamená, že môžete postaviť celý model pozorovateľnej a detekovateľnej fyziky vo vnútri celkom nepozorovateľného a nedetekovateľného.
Kvantová mechanika by už dávno navždy zahubila materializmus, ale to by nesmela byť ako dosiaľ cedená filtrom prevládajúcich vedeckých dogiem. Pomocou Whittakerovej EM technológie je mysliteľné „vytvoriť“ príkaz v podobe myšlienkovej formy (matrice) a vložiť ho priamo do mysle a dlhodobej pamäti. Pokiaľ na vedomú myseľ nazeráme ako na špeciálny sériový počítač, práve sme zistili, kde je potrebný software, dlhodobá pamäť i osobnosť. Keďže sa skalárne EM technológie rozvíjajú, raz budeme mať takpovediac priamy prístup k software. A budeme ho schopní ľubovoľne upravovať. ...
...
Keď niečo (myšlienka, pocit, emócia, predstava) vyvstane vo vnútri jednej z mozgových hemisfér, domnieva sa „osobnosť“ tejto hemisféry, že to vymyslela. To znamená, že si nielen myslí nejakú myšlienku, ale aj to, že túto myšlienku vytvorila. Takže keby sme použili do vstupov zavedený skrytý kanál, mohli by sme do tejto osoby preniesť alebo jej vštiepiť myšlienky, chovanie a vyprovokovať akcie...

 

 

(Pozn. syati: C.G.Jung dospel vo svojich výskumoch k obdobnému javu na základe ktorého postuloval, že v individuálnej mysli existujú prvky, ktoré jej nepatria, resp. nie sú jej vlastným výtvorom.)

- Hovoríte, že myseľ a myšlienka v skutočnosti nie sú elektrické impulzy v mozgu? Že sú vlastne od fyzického mozgu oddelené a mozog je len špeciálny druh tuneru, či „pracovnej stanice“?

 

Presne tak. Skutočná funkcia mysle, myslenia, spomienok prebieha v obojsmerných vložených Whittakerových štruktúrach EM vĺn skalárneho potenciálu celého tela – v jeho biopotenciály. Tiež jeden z veľkých neurálnych vedcov už poukázal na to, že myseľ a pamäť nie sú precíznymi funkciami fyzikálne lokalizovanými v mozgu.

 

- Existuje ľubovoľný reálny dôkaz o činnosti vnútorných energetických kanálov mysle, alebo je to všetko ešte teória či hypotéza?

Základy môžu byť predvedené a v primeranom laboratóriu a s trochou úsilia okamžite vystavené laboratórnemu testovaniu. Dovoľte ale, aby som vám poskytol veľmi výrazný východzí bod. Existuje vzácny, donedávna skrytý a celkom mätúci lekársky fenomén – hydrancefalia. Bežný materialistický západný biológ je z tohto stavu, mierne povedané, vyjavený. Pri hydrancefalii je lebečná dutina takmer celkom vyplnená tekutinou, nie mozgovou hmotou. Môže tam byť asi 5% mozgu; typicky len malá porcia na hornom výbežku chrbtice. Ďalších 95% mozgovne vyplňuje tekutina. Takýto jednotlivec napriek tomu môže byť tak normálny, ako vy či ja. Pochopiteľne s tou výnimkou, že röntgen jeho hlavy uvedie všetkých doktorov do úžasu.
Pred niekoľkými rokmi takýto hydrancefalický jedinec n apríklad s vyznamenaním promoval z matematiky na jednej univerzite vo Veľkej Británii. Britské spravodajstvo dokonca o celej veci natočilo dokumentárny film, ktorý sa zaoberal hlavne týmto človekom. Prípady hydrancefalie presvedčivo preukazujú, že mozgová hmota ani elektrické impulzy v oboch hemisférach nie sú skutočnou podstatou mysle. Tieto impulzy sú zvyčajne súvzťažné a naväzujú obojstranný kontakt s internou dynamikou Whittakerovho biopotenciálu. Mozog je špeciálna komunikačná a prevádzajúca stanica, prepájajúca senzory a spracovávanú látku z vonkajšieho sveta k Whittakerovej sade a výstup z Whittakerovej sady do tela a buniek. I keď zostane plne funkčná len neveľká časť tejto „medzistanice“, toto rozhranie stále ešte existuje.

 

 

(Pozn. syati: Aj z duchovných véd sa o mozgu a jeho produkte rozume dozvedáme, žerozum je pracovným nástrojom ducha v hmote. To, že je nástrojom znamená, že duch je riadiacim prvkom a rozum ovládaným prvkom. Duch rozhoduje (cíti) ČO treba robiť a nástroj rozum slúži na nájdenie najlepšieho riešenia AKO to zrealizovať.)

 

- Môžete nejako osvetliť funkciu tekutiny, ktorá vyplňuje 95% mozgovej dutiny hydrancefalika?

 

Možno máličko. Vo veci tekutiny, vody, je rad interesantných vecí. Vodíková väzba štruktúry vody je enormne komplexná a veľmi premenná. Väzobná štruktúra vody predstavuje zvláštny druh „neo-Whittakerovskej“ subštruktúry vo vnútri špeciálneho druhu potenciálu, platného pre jednotlivé vodné telesá. Napríklad voda v pohári má celkový neo-potenciál, pozostávajúci z jej vodíkovej väzby. Táto voda zmení svoju vnútornú väzobnú štruktúru v okamihu, keď vstúpite do miestnosti alebo žmurknete okom, keď ju pozorujete. Ustavične sa prispôsobuje všetkému vo svojom okolí. Príčina je v tom, že všetko v prostredí, ktoré ju obklopuje, má náboj a zhluky, usporiadanie alebo štruktúry potenciálu. A interné Whittakerove štruktúry všetkých týchto potenciálov sa prekrývajú, pretože i tieto potenciály sa prekrývajú. Vnútorne obojsmerné Whittakerove EM vlny teda interkomutujú. Vnútorná dynamika vody touto cestou prijíma informácie z okolia a jej väzobná štruktúra sa adekvátne mení. O tejto komplexnosti a bohatosti štruktúry vody vieme iba necelých dvadsať rokov a pokiaľ viem, nikto iný o tom, ako sa zdá, neuvažuje z pohľadu Whittakerových vložených EM vlnových štruktúr.
Celá vec potom vypadá takto: štrukturovanie vody v tekutine v hlave hydrancefalika úplne dostatočne zastúpi funkciu zbytku potrebnej „medzistanice obojsmerného tuneru, procesoru, vysielača/prijímača“. Príčina je úplne jednoduchá. Potenciál tekutiny predstavuje dielčí potenciál súhrnného telesného bio-potenciálu. Možno to prirovnať k tlaku zmesi plynov, kde sa celkový tlak skladá z dielčích tlakov všetkých plynných zložiek. Whittakerove štruktúry zaistia zblíženie a vzájomný kontakt všetkým svojim podstatným častiam prostredníctvom vnútorných energetických kanálov celkového biopotenciálu. Vodná štruktúra tekutiny v hlave hydrancefalika preto slúži ako preklenujúca náhrada mozgu. Sú tu ale aj iné podporné dôkazy, pretože množstvo mechanických experimentov v podstate potvrdilo možnosti pôsobenia na diaľku a kvantovú súvzťažnosť. Kvantový potenciál je teda funkčnou realitou.
O mnoho viac dôkazov poskytuje povaha lineárnych versus nelineárnych látok. Ničmenej, to je rozprávanie na celú knihu; je naozaj nemožné to pokryť v tomto rozhovore. Stačí povedať, že mocné argumenty sú odvoditeľné zo samotných nelineárnych charakteristík a úkazov, ako je napríklad produkcia časovo reverzných vĺn a ich šírenia, záporná entropia (negentropia – znovuusporiadanie rozptýlenej energie) a tak ďalej.

 

(Pozn. syati : O pozoruhodných schopnostiach vody hovoria aj výskumy Masaru Emota, v ktorých bola preukázaná schopnosť vody reagovať zmenou svojej vnútornej štruktúry na vonkajšie vplyvy a podnety. Boli zistené výrazné odchýlky tej istej vody vystavenej rôznorodým podnetom, od obrazov, textu a hudby až po myšlienkové a citové prejavy človeka. Teda priame ovplyvňovanie na úrovni štruktúr bio-potenciálov. Na základe všetkého vyššie uvedeného bude zaiste i ľahšie pochopiteľné vysvetlenie princípu homeopatie, kde sa voda nepoužíva ako nosič chemicky účinnej látky, ale slúži ako nosič informácie, ktorú dokáže sprostredkovať do organizmu.)

 


Teória Chirality (Dva v Jednom)

Chiralita - geometrické usporiadanie dvoch štruktúr tak, že sú zrkadlovými obrazmi.
Teória chirality - vznikla z predpokladu, že ak chiralita platí v chémii a biológii a bola plne preukázaná a ocenená niekoľkými Nobelovými cenami, musí existovať jej prapríčina na úrovni samotnej stavby hmoty a okolitého vesmíru. Tento predpoklad smeroval k vývoju teórie chirálnej fyziky a napodiv veľmi logicky usporiadal niektoré dosiaľ sporné body a väzby a došiel k logickému prepojeniu stavov hmoty a energie takmer na všetkých jej úrovniach.
Kvantová mechanika a chirálna fyzika sa vzájomne vôbec nevylučujú. Chirálna fyzika totiž na bežne sledovaných prejavoch hmoty a energie vôbec nič nemení, iba dopĺňa a objasňuje „anomálne“ stavy, ktoré sú spojené s deformáciou a oddelením chirálnej väzby, kde terajšia fyzika iba tápa. S jej pomocou dostávame možnosť pochopiť jedinečnú previazanosť všetkých foriem energie a hmoty. Odhaľuje zložky, ktoré sa obvykle prejavujú ako jeden celok. Chiralita (dalo by sa povedať aj dvojzložkovosť) významne dokresľuje prepája aj vyššie uvedené „nové“ teórie (ZPE, Maxwellovu,...) s takým výsledným efektom, že pôsobia ako jednotlivé diely puzzle, ktoré do seba zapadajú a dávajú vzniknúť výslednému obrazu, ktorý ako celok dáva zmysel.
Presnejšie povedané, tieto „nové kacírske“ vysvetlenia dávajú princípom prírodných (fyzikálnych) dejov o niekoľko rádov väčší zmysel než ho dávajú súčasné oficiálne vysvetlenia. Ak by sa veda vydala týmto novým smerom, časom by samozrejme prišli ešte hlbšie poznatky a mnohé z týchto súčasných novátorských vysvetlení by rozšírením poznania nadobudli iné (širšie/hlbšie) znenie než prezentujú v súčasnosti.

 

Prax napríklad ukazuje, že za určitých stavov môže energetická bilancia teploty prebehnúť do záporných hodnôt, aj keď je snaha o jej okamžité eliminovanie neviditeľnými silami prírody. Tieto stavy sú známe nielen z chladiarenskej praxe a z prevádzky mikrovlnných zariadení ale aj samotná príroda nám ponúka energetické prejavy, ktoré sú lepšie popísateľné dvojsmerným (chirálnym) tokom energie, než súčasnou kinetickou teóriou. (Polárny chlad a tropické teplo, teplý a studený guľový blesk, tornáda, cyklóny, a pod.). Prax naviac ukazuje, že to isté teleso môže mať za rovnakej merateľnej teploty úplne rozdielny stav entalpie, teda ho možno z tejto teploty ochladiť alebo zohriať rádovo rozdielnym množstvom energie. Chiralita teda dokáže bez problémov vysvetliť, odkiaľ berie mrznúca voda silu na roztrhnutie potrubia; prečo horúca voda vložená do mrazničky zamrzne skôr než studená voda vložená do mrazničky a pod.

 

- Až do stavu rozpadu chirálnej väzby sa obe chirálne zložky môžu vzájomne prelínať cez nulový bod väzby. Má to dôležitý význam pre vysvetlenie elektromagnetických javov, stavov tepla a teploty, supravodivosti a supratekutosti. Stav, keď sú chirálne zložky v nerovnováhe vplyvom vonkajších podnetov, sa dá nazvať chirálnou deformáciou. Vyvoláva určité silové pnutie a porušenie symetrie energetického pozadia (napr. nabitie kondenzátora).

 

- Fázové premeny hmoty sú sprevádzané možnosťou oddeliť deformovanú chirálnu väzbu v okamihu tohto napruženia a získať tak energetický zisk v jednom bode priestoru a vyrovnať ho v inom, oddelenom priestore. Na tomto princípe pracujú napr. aj tepelné čerpadlá.

 

- Analógiou tohoto procesu je indukčná výroba elektrickej energie. Preto je možné predpovedať vývoj generátorov elektrickej energie, ktoré zvládnu proces prerušenia chirálnej väzby v požadovanom okamihu chirálnej deformácie napriek neuveriteľnej kompenzačnej rýchlosti prírody (300 000 m/sec.) a „nadzisk“ použijú na vlastný pohon. Vyrovnanie energetickej bilancie prebehne na úrovni inej fázy energie (vyvolá napr. intenzívne ochladzovanie okolia generátora (viď. „chladná elektrina“) využiteľné na priemyselné, alebo potravinárske účely).

 

- Celá kapitola elektrotechniky (mimo elektrostatiky, ktorá je iba jej špecifickým oddielom) je založená na javoch spojených s dôsledným oddelením chirálnych zložiek elementárnej energie do samostatného elektrického a magnetického toku. Mimo javu supravodivosti sa tento jav vyznačuje minimálne tretinovým podielom vzniku inej formy energie (tepla) fázovou premenou - štiepením a väzbou do tepelných chirál. Tento predpoklad vylučuje existenciu univerzálneho nositeľa elektrickej energie a vracia sa k pôvodným princípom Maxwellovej elektrodynamiky.

 

(Tesla na svojich prednáškach prakticky ukazoval spôsob delenia dvoch zložiek éteru. Prezentoval ho ako guľu v guli. Vnútorná guľa, ktorú volal „bieloružová“ predstavovala hmotu, teda aj jej energiu. Túto hmotu obaľovala antihmota, ktorú volal „modrá“ a predstavovala magnetické pole hmoty a energiu tohto poľa. Tieto dve gule sa otáčali jedna v druhej a boli pevne spojené. Pri svojich ukážkach používal analógiu, ktorou sa snažil vzbudiť obrazotvornosť poslucháčov.

 

Povedal publiku, že ak chce tieto dve gule od seba oddeliť, potrebuje fiktívne rukavice. Jedny, vyrobené z magnetickej hmoty, ktorými môže manipulovať s vnútornou guľou, a druhé, vyrobené z čistej energie hmoty, ktoré mu pomôžu uchopiť magnetickú guľu. Ako alternatívu týchto rukavíc predviedol dve platne kondenzátora. Ak pomocou neho uchopíme vnútornú guľu, zdvíhame napätie za súčasného priblíženia platní k sebe a tesne pred hranicou prilepenia sa gule k sajúcim platniam za prudkého zvýšenia napätia platne oddialime, stane sa vec, na ktorú vlastne prišiel len náhodou a ktorej úspešné zopakovanie si vyžiadalo mesiace tréningu! Podarilo sa mu po strhnutí bieloružovej gule do zvodu kondenzátora vyvolať u osamotenej magnetickej zložky jav guľového blesku! Samozrejme v skutočnosti nenarábal s jedinou koncentrickou guľou, ale do kondenzátora chytal korále z miliónov vákuových guličiek, z ktorých vytrhol ich ružové jadrá podobne, ako cirkusant prudko podtrhávajúci obrus na stole, pričom na ňom zostanú všetky taniere. Ak sa teda pri troške cviku dostatočne prudko vybije do Zeme jedna chirálna zložka, tú druhú snaha prírodných zákonov zbalí do gule a zároveň pomáha udržať jej stabilizačné povrchové napätie.
Presne takto to vysvetľoval a výsledok? Na druhý deň sa dočítal v novinách, že „Pán Bleskov“ znova vystrájal v svojom laboratóriu kúsky, hodné cirkusového artistu...)

 

Od fyzikálnych vysvetlení dvojzložkovosti (či dvojpólovosti) a snahy o dosahovanie rovnovážneho stavu v (materiálnych) prírodných dejoch je len na skok k uvedomeniu si a nájdeniu paralely u dejov duchovných .

 

Dve základné zložky (pôsobenia) nachádzajúce sa i vo všetkých (nemateriálnych) hladinách, o ktorých sa hovorí v mnohých duchovných učeniach ako o zložkách majúcich svoju Podstatu-Bytosť, sa nám dochovali pod rôznymi menami-názvami. Poznáme ich ako Jin-Jang, Belobog-Cernbog, Aktívny-Pasívny princíp, Mužský-Ženský princíp a pod.
V popise spôsobu sprostredkovávania Energie do Stvorenia (podrobnejšie rozpísanom v knihe Koledov Dar Slovenom, ale i v Starom Zákone Biblie, Východných filozofiách,...) sa dozvedáme o prvotnom rozštiepení Svetla na dve časti, na aktívny a pasívny princíp (na stvorenie Muža a Ženy). Paralelu hmotného svetla so svetlom duchovným poznáme z fyziky zistením, že svetlo sa prejavuje dvojako: ako vlna i ako častica súčasne. V poznaní prinášanom Koledovým Darom Slovenom sa ďalej dozvedáme, že v oboch týchto vzájomne sa dopĺňajúcich formách energie sa na v rôznych energetických hladinách (ako to vnímal aj Maxwell) nachádzajú samostatné energetické pôsobenia, ktoré je možno v určitom zmysle nazvať samostatnými bytosťami. Koledov Dar ďalej vysvetľuje, že aj tieto bytosti sú vo svojej podstate dvoj-bytosťami a pôsobia vo svojom vyžarovaní v oboch princípoch; aktívnom aj pasívnom... ...Obe pôsobia s cieľom dosiahnutia vyváženia a harmónie v pôsobení v konkrétnej oblasti.
Vôbec sa pritom nejedná len o nejaké abstraktné formy - hypotetické bytosti. Ak berieme do úvahy závery vyplývajúce z predchádzajúceho dokumentu o darvinizme a vesmíre na www.z7h.sk, že vesmír ma svoje účelné usporiadanie, zmysel a Tvorcu; je úplne prirodzené, že na napĺňanie jeho účelnosti boli vytvorené „mechanizmy“, ktoré plneniu daného účelu napomáhajú (podmieňujú ho).

 

Psychológia (veľmi zjednodušene povedané) považuje človeka za samostatnú ucelenú jednotku, osobnosť, reagujúcu na svoje okolie. Trochu technickejšími termínmi hovorí o tom T. Bearden ako o Whittakerovej štruktúre potenciálov reagujúcej takisto na iné okolité štruktúry. Avšak človek nie je jedinou existujúcou formou komplexnej štruktúry. V celom energetickom ZPE poli je množstvo rôznorodých štruktúr, ktoré majú svoje určenie a zmysel.

 

To isté hovorí aj duchovný pohľad na vec. Okrem človeka (ľudského ducha) existujú aj iné formy (rôzne druhy bytostí) rôznej podstaty, na rôznom stupni vývoja a rôznej možnosti ovplyvňovania celej energetickej siete Stvorenia. Človek nachádzajúci sa na Zemi môže okrem bytostí, ktoré ho obklopujú a ktoré formujú a udržujú v chode pozemskú prírodu, vnímať i pôsobenie takého druhu bytostí (energií), ktoré vytvára podmienky potrebné pre správny vývoj človeka (ľudského ducha). Tieto bytosti sú akýmisi ukazovateľmi správneho smeru odporúčaného správneho konania; Takého konania, ktoré vedie k dosiahnutiu ako vnútornej (duchovnej), tak i vonkajšej (fyzickej) harmónie s okolím.
(Ľudské konanie zahŕňa chcenie, myslenie, reč i fyzické konanie – toto všetko je práca s rôznymi formami energie (v rôznych hladinách) a teda priama interakcia a pôsobenie v tejto energetickej sieti.)
Ich energetické pôsobenie – konkrétne odporúčanie spôsobu konania je v určitej hladine sformované do slov aby bolo človeku zrozumiteľné a aby si mohol podľa týchto odporúčaní nechať poradiť. Tieto rady boli zachytené vnímavými ľuďmi v rôznych dobách a keďže Všetko Je Jeden Celok – v ktorom vládnu rovnaké zákony, tak tieto rady dnes nachádzame v rôznych slovných obmenách vo väčšine náboženstiev, duchovných učení i v obore astrológie. (Bohužiaľ väčšinou s časom naviatymi nepresnosťami či nesprávnym výkladom).
Ich prehľadné usporiadanie a utriedenie je na novo prinášané v knihe Koledov Dar Slovenom. (Tieto rady a inšpirácie však dokážu človeku samozrejme pomôcť iba v prípade, že po nich „siahne“ a použije. K napredovaniu vo vývoji nemožno nútiť; iba inšpirovať, podnecovať. Vývoj znamená rozhodnúť sa sám.

 

Snaha „Vesmíru“ o podporu akéhokoľvek vývoja je všade jasne pozorovateľná. Všetky druhy bytostí, a teda i bytosti ľudské, úplne všetko a všade, je súčasťou jednej obrovskej energetickej siete, čo bolo vyjadrené napríklad aj známym: „Všetko so všetkým súvisí“. (- K tomu istému záveru sa dopracovala i kvantová fyzika).



Všetko v Jednom

- David Bohm, Profesor teoretickej Fyziky: Všetka realita, ktorú pozorujeme, je rozvinutou, akousi špeciálnou, stále sa meniacou podobou omnoho základnejšej zvinutej skutočnosti, ktorú niesme schopní priamo postihnúť. Nami pozorovaná realita predstavuje rozvinutú realitu. Rozvinutá realita však predstavuje iba zlomok celej skutočnosti - vrchol ľadovca. Väčšia časť reality (tá zvinutá) nám zostáva skrytá v akomsi pozadí našej skutočnosti, ktoré nie sme schopní zmyslovo ani meraním zachytiť. Elementárne častice, keď ich práve nepozorujeme, sa zvíňajú do časopriestoru, aby sa v nasledujúcom okamihu v dôsledku nášho pozorovania rozvinuli v jeho inom mieste. Vzniká tak ilúzia pohybu objektu v priestore.
Vesmír je podľa Bohma usporiadaný tak, že celok je zahrnutý v každej z jeho častí. Analógiou takejto usporiadanosti je hologram. Ak totiž necháme prechádzať holografickou doskou laserové svetlo, objaví sa za ňou trojrozmerný obraz, ktorý je možné obchádzať a dívať sa naň z rôznych uhlov. Ak použijeme k vytvoreniu hologramu iba časť holografickej dosky, dalo by sa očakávať, že laserové svetlo vytvorí v priestore tiež len časť pôvodného obrazu. K prekvapeniu ale opäť uvidíme obraz celého objektu, ktorý bude len menej ostrý a pozorovateľný z obmedzenejšieho rozsahu uhlov. Čím väčšiu časť holografickej dosky osvietime, tým lepšie a ostrejšie môžeme obraz objektu vidieť. Informácia o celom obraze je zvinutá v každej časti holografickej dosky.
(Pozn. syati: Uvedomme si tiež analógiu s biologickou DNA – viď. predchádzajúci dokument na www.z7h.sk)

 

Snaha „nájsť“ jednotnú teóriu, ktorá by popisovala ako makro tak i mikroskopické deje, ako atómy tak i galaxie, je teda správna i logická, pretože nielen v celom vesmíre ale i v celom stvorení sú pozorovateľné tie isté zákonitosti. Tento poznatok je vyjadrený síce rôznymi slovami ale v rovnakom zmysle v mnohých duchovných učeniach a dal by sa jednoducho zhrnúť nasledovne: Je jedno či zákonitosti nazveme zákonmi Univerzálnymi, Fyzikálnymi, Prírodnými, Vesmírnymi, Božími či ľudovou múdrosťou. Sú to stále jedny a tie isté!

Napr.: Znenie fyzikálneho zákona: „Akcia vyvolá reakciu opačného smeru...“
Znenie zákona v ľudovej múdrosti: „Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva...“
Znenie božieho zákona: (bibl.) „Čo zaseješ, to zožneš... „;
(hind.) „Karma...“

Preto JEDNOtné vysvetlenie (viac než teória) zahŕňajúce deje ako materiálnej tak i duchovnej povahy Existuje.

 

Čo sa týka „zjednocujúcich“ vysvetlení ohľadom princípov a prejavovania sa energie použitej ako na materiálne tak i duchovné účely, je tu ešte jedna pozoruhodná paralela svedčiaca o ich jednotnom základe – o jednotnom základe oboch svetonázorových pohľadov.

 

Ak uvažujeme o správnejšom (efektívnejšom a nedeštrukčnom) používaní energie podľa vyššie uvedených „nových“ princípov a postupov, vidíme, že správne použitým „interným“ malým množstvom energie je možné ovládať ďaleko väčšie množstvo „externej“ energie. (Použitím malej energie na vytvorenie dipólu otvoriť bránu k nekonečnému množstvu čistej energie; udržovaním kormidla loďky v smere vetra, preplávať okolo sveta, a pod.)

 

Avšak obdobný „prírastkový energetický jav“ nachádzame rovnako aj v mnohých duchovných učeniach: „Za zrnko zožneš celý klas!“ – Je podobenstvo používajúce kvôli lepšej názornosti síce prírodný obraz, ale hovorí o duchovnom deji, o našom konaní, v ktorom sa nám po určitom čase („po dozretí“) z okolia vracajú rozmnožené reakcie z nášho predchádzajúceho konania. Zachovaná je neutrálnosť univerzálnych zákonov, ktoré vracajú rozmnožené to, akého druhu „zrnko sme zasiali“; „akého druhu čin vykonali“. Ak sme zasiali semienko „bodliaku“ – nejaké malé nepekné chcenie, myslenie, reč alebo konanie, tak sa nám z okolia vráti (zožneme) obrovský bodliak.
Platí to samozrejme aj o dobrom konaní. Zákonom je „v princípe jedno“ či konáme dobrý alebo zlý druh, ony nám vždy len vrátia daný druh rozmnožený. Podobne ako v záhrade. Pôda sa nestará čo je zasadené. Ona vždy podporí rast toho, čo sa v nej nachádza a rozmnoží to!

 

Nie náhodou sa preto hovorí o najväčšej sile – Láske, ako o niečom čo „dávaním rastie“; že z Lásky darcovi rozdávaním neubúda ale práve naopak pribúda. Vracia sa mu rozmnožená späť.

 

V celistvejších a hlbších duchovných učeniach sa môžeme napríklad dozvedieť aj to, že aj naše myšlienky dokážu byť po dostatočnom vnútornom „hutnení“ zvonka „oplodnené“ – posilnené a inšpirované. Dokážu sa napojiť na myšlienky a inšpirácie rovnakého druhu pochádzajúce od iných ľudí alebo aj bytostí (k tomuto účelu uspôsobených).
Ak teda napríklad „zasejeme“ nejaký cit či myšlienku (nie nejakú prchavú, ale hlbokú, ktorú chceme aj zrealizovať činom), a dostatočne ju vo svojom vnútri „polievame“, tá je potom fyzikálnymi božími zákonmi rozmnožená; zosilnená a obohatená o množstvo „cudzích“ inšpirácii v danom smere. (Viď. mnohé geniálne nápady, umelecké diela, vynálezy,... ... ale i popudy k samovražde, násiliu a pod.)

 

Teda málo energie sme „vložili“ do systému, ale systém nám „vrátil“ oveľa viac. V takomto zmysle je možné vnímať aj konštrukcie zariadení, o ktorých si niektorí myslia, že sa priečia logike fyzikálnych zákonov alebo že je absurdné vôbec uvažovať o možnosti získať na „Výstupe nejakého zariadenia viac energie, než bolo (človekom) vloženej na jeho Vstup“.
(Tejto myšlienky sa mnohí štítia. U niekoho možno vyvoláva zdanie až akéhosi nespravodlivého obohatenia voči „niečomu či niekomu“. Zaujímavé však je, že vidina „dostať viac než som dal“ už málokoho trápi v prípade kasína, hazardných hier, lotérie, stávkovania či vrhania sa na vyššie úrokové sadzby v bankách... Rozdiel je len v tom, že v týchto „ľuďmi vymyslených“ prípadoch je zisk na jednom mieste tvorený stratou na mieste inom. )
Čo však v prípade, že sa nejedná o „ľuďmi vymyslený mechanizmus bohatnutia“ ale prirodzený „prírodno-vesmírno-duchovný“ každodenný dej? Odkiaľ ten energetický prírastok „zisk“, ktorým je naše konanie obohatené prichádza? Ten prídavok musí odniekiaľ pochádzať – musí mať niekde svoj pôvodný zdroj.

 

Ak sme v predchádzajúcom dokumente akceptovali logické vysvetlenia ohľadom počiatočného bodu vzniku vesmíru (Veľkého tresku) i indície naznačujúce podmienky, ktoré mu predchádzali, tak musíme prísť k záveru, že energia, ktorá dala vzniknúť vesmíru; t.j. sformovaniu priestoru a času, musela „vojsť“ skrz tento počiatočný bod v priestore a zároveň skrz prvý okamih času.
Ak však vieme, že vesmír sa neustále rozpína a nie je to iba kvôli zotrvačnosti hmoty, bude to zároveň aj kvôli tomu, že skrz tento časo-priestorový bod-okamih neustále „priteká“ ďalšia a ďalšia energia, ktorá udržuje celý vesmírny kolos v neustálom pohybe. Čo sa však nachádza za týmto (resp. pred týmto) rozumom nepreniknuteľným okamihom, nie je v možnostiach rozumu pochopiť to. (Pretože sám o sebe je len produktom-následkom tohto deja).

To znamená iba jediné. Že k odpovedi nikdy nedospejeme racionálnym uvažovaním ani žiadnou zo schopností rozumu, ktorý používa ako oporný bod matériu a vonkajšie fyzično. Za túto hranicu poznania je možné dosiahnuť výhradne použitím vnútorných, nemateriálnych, duchovných schopností.

 

Vesmírne, Prírodné, Fyzikálne, Božie zákony používajú tento dej rozmnoženia na zvýraznenie vykonaného konania. Aby sme ma li pred očami rozmnožené, zviditeľnené a nezatajiteľné naše vlastné minulé konanie v podobe prítomnej žatvy. Aby sme na základe toho či je nám „žatva“ príjemná alebo nepríjemná, vedeli nabudúce lepšie zvážiť, čo budeme najbližšie „siať“ - konať.
Toto má za následok želaný výchovný efekt a teda ide o podporu vývoja ako v hmotnej prírodnej rovine súčasne tak i vo vnútornej duchovnej. Teda jedny zákony a ich jednotná materialisticko-ideologická platnosť a pôsobnosť.

 

Vidíme, že oba svetonázorové pohľady, ktoré sme si definovali v úvode, podliehajú rovnakým zákonitostiam, riadia sa rovnakými princípmi. Ak odstránime z týchto pohľadov za dlhú dobu naviate nánosy nesprávnych ľudských predpokladov a názorov, zostane holá skutočnosť, že ide o jeden a ten istý popis fungovania sveta, akurát ľuďmi násilne rozškatuľkovaný s popretŕhanými súvislosťami.

 

- Bryan G.Wallace: Termín „fyzika“ bol odvodený z gréckeho slova „physis“, a znamená „príroda“. Korene fyziky je treba hľadať v prvom období gréckej filozofie v 6. storočí p.n.l., kedy veda, filozofia a náboženstvo ešte tvorili celok. Cieľom fyzika je (by malo byť) objaviť základnú povahu všetkých vecí, a to je i základnou myšlienkou všetkých prírodných vied.

 

-Autor knihy „The Tao of Physics“, teoretický fyzik Dr. Fritjof Capra napísal: Pri skúmaní vzťahov medzi koncepciami modernej fyziky a ideami filozofickej a náboženskej tradície vidíme, že dva základy fyziky 20.stor, kvantová teória a teória relativity, nás častokrát nútia vidieť svet obdobne, ako ho vidí hinduismus, buddhismus či taoismus. Táto podobnosť sa ešte zosilní, keď sa pozrieme na posledné pokusy o spojenie oboch týchto teórií za účelom popísať javy v submikroskopickom svete: teda vlastnosti a interakcie vnútroatomárnych častíc, z ktorých pozostáva všetka hmota. Na tomto mieste zhody medzi modernou fyzikou a orientálnym mysticizmom bijú do očí najviac a často narazíme na prehlásenia, kedy je takmer nemožné posúdiť, či ich vyslovil fyzik alebo orientálny mystik.
Naproti tomu vedec, ktorý pustí z mysle náboženstvo, pretože predstava všemohúceho Boha je logicky nekonzistentná, sa dopúšťa intelektuálneho pokrytectva. Myslí si snáď, že veda je zbavená nezlučiteľnosti?Asi si nie je vedomý existencie Russellovho paradoxu alebo Goedelovho teorému. V skutočnosti, s výnimkou očividných rozdielov metodológii, majú veda a teológia mnoho spoločného. Obe robia pokusy o modelovanie reality, spočívajúce na nedokázateľných článkoch viery. Ak základným predpokladom vo vnútri náboženstva je existencia dobrotivej najvyššej bytosti, spočívajú určité vedecké praktiky na nedokázateľnej hypotéze predpokladajúcej, že vesmír je racionálny a jeho chovanie nie je ľudskému chápaniu cudzie. S pomocou vedy konštruujeme vysoko použiteľné modely, ktoré nám dovoľujú chápať vesmír v zmysle predpovedí jeho chovania. Nedopúšťajme sa základného gnozeologického omylu zámeny modelu s realitou.

 

- Albert Einstein o všeobecnom nedostatku vedeckej poctivosti povedal:
V chráme vedy je mnoho príbytkov a naozaj rôznorodí sú aj tí, ktorí v nich pobývajú, aj motívy, ktoré ich tam priviedli. Mnohí sa uchyľujú k vede bez povznášajúceho zmyslu pre vyšší intelektuálny výkon; veda je pre nich len špeciálny šport, od ktorého očakávajú svieže zážitky a uspokojenie svojej ctižiadostivosti. V tomto chráme možno nájsť i mnoho iných, ktorí na jeho oltári ponúkajú výplody svojich mozgov z čisto prospechárskych úmyslov. Keby prišiel anjel Pána a vyhnal z chrámu všetkých ľudí patriacich k obom týmto kategóriám, bolo by zhromaždenie vážne ochudobnené, ale dnes i v minulosti by boli niektorí ponechaní vo vnútri.
Na otázku viery v Boha sa Einstein ďalej vyjadril v tom zmysle, že napriek jeho významnej rovnici o energii a hmote súhlasí s tým, že na pozadí energie musí byť niečo viac.

 

-Max Planck - fyzik, Nositeľ Nobelovej ceny, zakladateľ kvantovej mechaniky povedal: „Matéria vlastne neexistuje. Vzniká a trvá silami, ktoré uvádzajú do chvenia atómové častice a udržujú ich pohromade so satelitným systémom atómovej skladby. Ako fyzik, teda človek, ktorý celý svoj život zasvätil vecnej vede, výskumu hmoty, iste nie som považovaný za rojka. A tvrdím po svojich výskumoch atómu: Neexistuje žiadna hmota sama o sebe! Všetka hmota vzniká a je udržovaná prostredníctvom sily, ktorá uvádza atómové častice do kmitavého pohybu a drží ich pohromade v najmenšej slnečnej sústave - atóme. Pretože v celom vesmíre nie je ani inteligentná ani večná abstraktná sila musíme za touto silou predpokladať vedomého inteligentného ducha. Tento duch je prazákladom všetkej hmoty. Nie tá viditeľná, pominuteľná hmota je reálna, skutočná, ozajstná, skutočnosťou je viditeľný nesmrteľný duch. Pretože ale duch prislúcha nejakej bytosti, musíme nutne prijať existenciu duchovných bytostí. Pretože ani duchovné bytosti nemôžu vznikať samy od seba, ale musia byť stvorené, nebojím sa tohto tajuplného Stvoriteľa nazvať rovnako, ako tak učinili všetky staré kultúrne národy na Zemi v predchádzajúcich tisícročiach : Boh !“

 

- C.G. Jung, zakladateľ analytickej psychológie: Keďžepsyché a hmota sú obsiahnuté v jednom a tom istom svete, naviac sú v neustálom vzájomnom styku a obe spočívajú na nenázorných transcendentných faktoroch, existuje nielen možnosť, ale dokonca určitá pravdepodobnosť, že hmota a psyché sú dva rôzne aspekty jednej a tej istej veci.

 

- Nikola Tesla – V deň, keď veda začne skúmať javy nefyzikálnej podstaty, urobí za jediný rok väčší pokrok než za celé storočia svojho trvania!

 


Záver

Väčšina vedcov má až obradnú úctu k okrídlenej vete, že „teóriu nikto nikdy nemôže dokázať, iba vyvrátiť“. Avšak jednajú presne naopak, usudzujúc, že „pokiaľ nové pozorovania nesúhlasia s tým, o čom už vieme, že je správne, potom tieto pozorovania musia byť mylné“.

-Prečo sa elektrotechnici nepoučia z modernej vedy?

- Bearden: V tom sú univerzitný profesori prakticky ako všetci ostatní. Po viac než sto rokoch je štandardná dogma v elektrotechnike tak hlboko zakorenená, že nikto nepochybuje o platnosti pokrivených a oklieštených rovníc. Einstein hovorieval: „...akoby sme ich vypili s materským mliekom.“ V zákulisí samozrejme pôsobia i veľmi silné finančné záujmy – o ktorých Winston Churchill iba utrúsil poznámku ako o „značných úkladoch“. Tieto skupiny si neprajú, aby sa na súčasnej energetickej náuke a technológii niečo dramaticky menilo, a už vôbec netúžia po niečom ako je „bezpalivové elektrické zariadenie získavajúce lacnú energiu z vákua“. Bolo rozhodnuté, že cesta takzvaného „pokroku“ v energetických systémoch do budúcnosti povedie cez palivové články a náročnú vodíkovú technológiu. Tým dostanú ochrancov životného prostredia z bojiska do defenzívy, pretože budú môcť ukázať, aký „pokrok“ bol dosiahnutý v rámci očisty biosféry. V konečnom súčte je to stále všetko len o peniazoch a moci. Dominantné postavenie je stále ešte jednou z primárnych motivácii ľudstva, príslušníkov vedeckej obce nevynímajúc.
Ohromná systémová chyba v učení o elektromagnetizme, ktorý tiahne k dávnemu defektnému energetickému modelu, prežíva zásluhou „zotrvačnosti náuky“ a nedotknuteľnosti dogiem, vytvorených pred viac než storočím. Veda nezmení svoje ochraňované dogmy po priateľskom príhovore, ale až po vytrvalom boji, pripomínajúcom stret so zlým psom – a ten mnohokrát skončí až vtedy, keď „starí psy“ vymrú a navždy zmiznú z cesty.
Ako povedal Max Planck:
„Dôležitá vedecká novinka si zriedka vytvorí cestu postupným získavaním a konverziou oponentov – zo Šavla sa málokedy stane Pavel. Väčšinou je to tak, že jej odporcovia postupne vymrú, a prichádzajúca generácia sa s ňou zoznámi už od začiatku.“ Je súčasťou ľudskej povahy, že sa silne vzpiera novým myšlienkam, obzvlášť prevratným. Shopenhauer to vypichol týmito slovami: Pravda sa uplatňuje v troch krokoch:

 

1) Je zosmiešnená; 2) Je zúrivo odmietaná; 3) Je prijatá ako samozrejmý, očividný fakt.

 

- Bearden: Práve teraz je energetická „náuka COP>1,0“ a jej pojmy ešte na prvom stupni. Kľúčový problém je, že každá veda musí byť podporovaná (hlavne finančnými prostriedkami). Niekto musí zaplatiť laboratóriá a vedcov, vybavenie, prevádzku atď. Vedecká obec „tancuje tak, ako si praje ten, kto za tanec platí“ a je organizovaná pod prísnym dohľadom toho, kto ju financuje. Smer vedeckého výskumu je teda ovládaný reguláciou výskumných fondov. Skutočný dôvod prečo sa neuskutočňuje práve tento druh výskumu spočíva v tom, že akademici dosadzovaný do administratívneho a kontrolného manažmentu sú odmeňovaní – nezriedka veľkoryso – za udržovanie status-quo a aktivity, slúžiacej iba „prírastkovému zdokonaľovaniu“, než za gigantické skoky. Vedcom, postgraduálnym študentom a doktorandom naviac hrozí profesijná likvidácia alebo prísny trest, pokiaľ sa „zatúlajú k nezmyslu zo starých časov“ – „k perpetuu mobile“.
Vedecký „spolok“ je organizácia veľmi podobná kartelu, ktorý sa sám presadzuje a replikuje. Vedci smú pracovať len na tom, čo môže privábiť dotácie. Sú vo väčšine prípadov financovaní iba vtedy, ak pracujú na pohodlných a už „pevne zavedených“ záležitostiach. Hlavná vina spočíva na pleciach Vodcov vedeckej obce, napríklad národných vedeckých nadácii a akadémií vied, a v spôsobe akým informujú svoje vlády ohľadne potreby finančných prostriedkov na výskum. V dôsledku toho je napríklad i Americký patentový úrad veľmi ostýchavý, ak ide o poskytnutie akéhokoľvek patentu, ktorý zmieňuje či obsahuje elektromagnetický systém s COP>1,0. Niečo podobného je jednoducho považované za viac odporujúce prírodným zákonom, a preto a priori zaradené medzi nezmyselné.

- GEWO: Keď normálny človek zistí, že má zrazu v pivnici „vodu“ (pozn. =ZPE) až po kolená, vrhne sa po hlavnom uzávere, aby ho zavrel. Logicky vzaté by žiadna ďalšia „voda“ pritekať nemala. Lenže hladina stále stúpa, takže „voda“ nutne musí pochádzať odniekiaľ mimo vodovodný systém, pretože inak po uzavretí hlavného prívodu žiadna „voda“ do pivnice nepotečie. Skutočnosť, že hladina v pivnici napriek tomu stále stúpa, nemožno odbiť tvrdením, že tam už žiadna voda pritekať NESMIE…
Ak budete trvať na svojom a tvrdiť, že jej napriek tomu neustále pribúda, budete požiadaný, aby ste svoju pivnicu priniesli ukázať. Pretože to nedokážete, prehlásia vás za blázna, čomu všetci ostatní radi pritakajú, pretože do ich pivníc momentálne netečie… Zdá sa vám to absurdné a nemožné? Takto vypadá bežná, zaužívaná prax vedeckej inkvizície. Chytro riadia vlastní „cirkevný štát“. Stavajú sa veľmi odmietavo k akýmkoľvek zmenám, ktoré by mohli ohroziť ich MOC.
Pokiaľ výsledky seriózneho, podľa všetkých pravidiel uskutočneného výskumu prinesú poznatky ohrozujúce „osvedčený zavedený stav“, a nemožno ich odbiť formálnymi námietkami ani drsnými osobnými útokmi na „páchateľa“, sú jednoducho ignorované. Prísna hierarchia nedovoľuje úkrok mimo vytýčenú líniu, inak hrozí vyobcovanie „vinníkov“… O mnohých výskumoch sa preto študenti vysokých škôl po celé desaťročia nič nedozvedia. Začujú o nich z inej, „neposvätenej“ strany.

 


...nakoniec však možno prídeme na to,
e neexistuje ekonomická, energetická ani žiadna iná externá kríza.
Všetko bolo a je vzdialené na dosah.
Jediná kríza, ktorú si zapríčiňujeme vždy sami,
je kríza spôsobu nášho chcenia, myslenia, reči a konania...

 


 

Zdroje ďalších informácii i zdroje z ktorých bolo čerpané v tomto dokumente:

Knihy Thomasa E. Beardena (Energy from the Vacuum, Free energy generation),...
Články WM magazínu/Jirího Wojnara-GEWO a jeho prekladov.
Dokument „Pactical guide to free energy devices“, P.E.Keely
Koledov Dar Slovenom - Pribina Chariotov
Vo Svetle Poznania - Pribina Chariotov
WM 33 – Návrat k Maxwellovej a Teslovej vízii priestoru (Potlačená história alternatívnej Fyziky a komplot proti Einsteinovi)
WM 09 – Energia, Jirí Wojnar
Web stránka WM magazínu - Jak fyzika ztratila Maxwella, Objav voľnej energie
WM 16/17 - Současný vedecký svetonázor – presvedčenie alebo slepá viera? – Oldrich Pružina
WM 47/48-Trhliny v poznaní
WM 38 - Fraška menom fyzika – Bryan G.Wallace
WM 09- Maxwellovi démoni žijí a prosperují – T.E.Bearden
Čo je energia? – T.E.Bearden
WM 51 - Teslove prehlásenia z americkej tlače: Teslove technológie pre dnešný svet?, Teslove prehlásnie 1932,
Teslovo prehlásenie, že vynašiel prístroj k zapriahnutiu kozmickej energie 1933, Tesla spútava kozmickú energiu.
WM 12/13 - TESLA – súdny záznam
WM 27 - Teslove transformátory

Zdroj nekonečnej energie - US Patent 200 20,125,774
WM 30/31 -Teória Chirality ... aneb 7 dní bez Einsteina
WM 10 – Peter A. Lindermann - Termodyn amika a voľná energia
Michelson –Morley experiment, Pravda o Pokuse – Jozef Babiak
Veda versus Kacíri – Vít Ondryhal
Fyzika opäť na rozcestí – Václav Urba, QAD
Dôkaz existencie éteru – H.E.Retic
WM 18/19 J.Jurgenson - Ať žije teorie, aneb o právu na fantazie
WM 58 - Einsteinov ťažký omyl – René Delavy
Mark McCut-cheon, - kniha „Finální teorie: Přehodnocení našeho vědeckého dědictví“;
[http://www.einsteinconspiracy.co.uk/] (o rozporech mezi původními ideami velkých fyziků minulosti a představami současné fyziky)
J. C. Maxwell. A Treatise on Electricity & Magnetism,
T.E. Bearden, "Possible Whittaker Unification of Electromagnetics, General Relativity, and Quantum Mechanics," Daniel R. Hill-Neil - Over-unity a večný pohyb
WM 03- Čistá energia z aktívneho vákua – T.Bearden
WM 20 - T.Bearden – Interview
ftp site lupulus.ssc.gov archives the Bearden, et al, papers in subdirectory /papers
a iné.

 


 

Pripravili: - syati -

Stránky autorov:  www.z7h.sk