03 07 04 Bytosti prírody

Verzia pre tlač

Ljutec

Ljuteč a spolupôsobiace Bytosti prírody

Juraj Sitár



Ljuteč učí ľudských duchov ako správne zužitkovávať Božiu Múdrosť v dennodennom živote. 18.2.2017 o 12:21 (SEČ) preberá „Vladárske žezlo“ a hovorí k ľudskému duchu: Človeče, pozri sa do zrkadla, aby si vedel aký si! Nie aký si bol, aký si teraz! Pozri, ako často používaš smerom k blížnym svoje pekné vlastnosti, a ako často im spôsobuješ utrpenie svojimi zlými vlastnosťami! Daj si hlboké predsavzatie k zmene svojich postojov v novom Kolobehu! Od ničoho a pred ničím neutečieš, tvoji skutkovia na teba čakajú! Oľutuj všetko zlé, čo si blížnym spravil a naprav to! Oľutuj každú minútu svojho života, v ktorej si nespravil niečo dobré pre blížneho a v novom Kolobehu pre blížneho, každú minútu svojho života v chcení, myslení, reči, alebo konaní, niečo dobré urob! Buď pre blížnych čistou horskou bystrinou, krištáľovočistou vodou horského jazera!!!!“

V prvej polovici znamenia Ryby od 18.2.2017 do 5.3.2017 spolupôsobia s Bytosťou Ljuteč ešte Bytosti Travič a Čurič-Rdič. V druhej polovici znamenia Ryby od 5.3.2017 do 20.3.2017 Bytosti Steblič a Ognebog.

 

Obdobie Traviča.

 

Travič dáva ľudskému duchu Znamenie: „Človeče, všetko staré otrávené v sebe zrúť! Oddeľ to od seba, aby mohlo vyrásť nové – čerstvé, zelené, ako tráva na Jar! Zelená je symbol dôvery, snaž sa celým svojím životom, aby si bol hodný dôvery svojich blížnych! Neotravuj blížnych, otrávené nesmie mať viac miesta v tebe! Odstráň u seba to, čím si stratil dôveru u blížnych a naprav svojím novým spôsobom života svoje doterajšie chyby! Tým sa zazelenáš ako nová svieža tráva!“

Travič – rozvíja do drobného Ljutečove: „Oľutovať a Napraviť“. Travič vyzýva: „Človeče, nemilosrdne odtrhni, odhoď, či odsekni všetko otrávené čo je v tebe!“

Pôsobenie Traviča je trochu podobné činnosti Kriviča, ale v praktickej realizácii je diametrálne odlišné. Krivič vyzýva k narovnaniu pokriveného. Travič vyzýva k odhodeniu otráveného. Pozor! Otrávené už nemožno narovnávať! V prírode platí doslova, že zviera chytené do klepca, si radšej odhryzne nohu, aby bolo slobodné, než by zostalo v neslobode! Človeče, všetko otrávené daj neľútostne preč, lebo aj malá časť môže otráviť celok. Aj keby si mal prísť o nohu, do ktorej sa dostala otrava, len tak ťa lekár zachráni, aby infekcia neotrávila zvyšok tela a aby si mohol ešte žiť! Tak, ako fyzická otrava dokáže obmedziť funkčnosť telesného celku, tak duchovná otrava obmedzuje plné rozvinutie duchovných vlastností a činí tak ducha od niečoho závislým, obmedzeným a tak Neslobodným! Je to duchovný jed!

My sme však, vo svojom vývoji, otrávili skoro všetko vrátane vzduchu. Preto od Pána mnohokrát zaznelo: „Všetko musí byť nové, pretože sa to jednoducho už nedá narovnať, keď je to otrávené!“ Čo je Otrávené? Ak človek hľadá to, čo je otrávené, tento bytostný mu to presne ukazuje: „Čím si počas celého kolobehu otravoval blízkych?“ V čom ti často hovorili: „Si otravný ako...“

U každého to platí len na určité vlastnosti a nie na človeka ako celok! Správnejšie je preto povedať: „Táto vlastnosť ťa činí otravným!“ Nie vložiť to človeku do srdca spôsobom: „Ty si otravný! Otravuješ prostredie všade, kde prídeš!“ Akonáhle si nedám poradiť a činím to dlhodobo, tak svojou otravnou vlastnosťou strácam dôveru okolia. Preto tam, kde som u niekoho stratil dôveru, mám vyhľadať danú vlastnosť a neľútostne s ňou preč.

V tejto snahe sa potom zachveje aj druhá zložka mena Travič – tráva! Keď sa vysporiadam s otrávenosťou, tak sa všetko znovu „zazelená“! Celku hrozilo, že ochorie od infikovanej nohy, ale akonáhle bola noha amputovaná, telíčko postupne naberá síl – zregeneruje sa a „zazelenie sa“, ako trávnik na jar! Potom tá „zeleň“, to dobré v tebe môže vystúpiť, pretože otrava už neničí tvoj „trávnik“! Aj dnes hovorievame, že zelená farba je farbou dôvery. Ide o dochované poznanie pôsobenia Traviča.

V tomto procese na sebe naprávam otravnú vlastnosť, čím potom môžem znovu vzbudiť u ľudí dôveru! Srdcová čakra začne svietiť na zeleno i celá aura sa zazelená. Takto sa snaha a námaha ktorú mám, môže prejaviť bez brzdenia jej prejavu samotnou otravou.

 

Obdobie Čuriča-Rdiča.

 

Čurič-Rdič dáva ľudskému duchu Znamenie: „Človeče, aby rozkvital tvoj rod, musíš svoj plod počať v čistej láske a nie v hriešnej smilnosti! Musíš zabezpečiť jeho vývoj a potom to staré musí prenechať miesto novému! Mládež vaša, ktorá kvitne a formuje sa, je držiteľkou rána! Daj si však veľký pozor, nezväzuj sa pozemsky v rodinných vzťahoch! Len pozemsky existuje otec, mama, dieťa..., avšak duchovne ste všetci bratia a sestry! Odpútaj sa od vnímania pokrvných zväzkov a vnímaj všetko v duchovnej rovine! Precíť a mysli na to, že náš skutočný Otec je len jeden a ten je tam hore! Všetci ľudskí duchovia vo vývoji sú deťmi Stvorenia, máte sa však stať deťmi Všemohúceho!“ 

Čurič-Rdič – Čurič-Rodič. Konkrétnu časť Vôle Všemohúceho, ktorú Čurič-Rdič napĺňa, dnes poznáme vo vete: “Ó, mládež naša, tys držiteľkou rána!“ Toto poznanie je dochované vo väčšine národov. Nestačí však zotrvať len pri tejto vete, ale treba prejsť do hĺbky k tomu, čo predstavuje pojem rodičovstvo a ako sa správne v zmysle Zákonov Božích prejavuje. Pretože iba ak pochopíme rodičovstvo v zmysle Zákonov Božích, môže nastať rozkvet. V opačnom prípade sme ako čierny dym, ktorý všetko začmudí.

Uvedomme si, čo je to „stud“! Nemáme ho náhodou, ani samoúčelne. Všimnite si, ktorékoľvek dieťatko sa hanbí! Nikto mu nepovedal, že sa má hanbiť. Učíme ho chodiť, jesť, ...ale hanbiť ho neučíme. Ono sa hanbí samé od seba! Stud je nesmierne dôležitý! Ak dieťaťu hovoríme: „Čo sa hanbíš! Nehanbi sa! To je už staromódne, teraz je už úplne iný svet...“ – vtedy zabíjame dušu dieťaťa. Stud je nesmierne dôležitý kvôli tomu, aby mohol byť ušľachtilý pud. Ľudstvo má obrovský problém s pudovosťou ako takou. Už nevie ušľachtilo používať pudy! Ak aj z času na čas niekde uvidí ušľachtilo používať pud – v prirodzenosti, tak z toho spraví nezmyslenú glorifikáciu. (Napr. že pani Mária počala bez muža.) Avšak „čisté počatie“ nespočíva v počatí bez muža, ale v tom, že pud počas počatia bol ušľachtilý! Teda bez zmyselností a žiadostivosti mať telesné potešenie, ale v stude – v čistote pudu. Ak by bolo „čistým počatím“ mienené počatie bez muža, tak by sme na každé jedno materstvo každej ženy museli pozerať ako na nečisté pošpinenie. Stud je veľmi dôležitý, pretože účelom intímneho spájania nie je v prvom rade počatie, ale výmena tvorivých síl k ich ešte väčšiemu rozmachu. Toto ale nastáva len za predpokladu, že stud je prítomný a umožní používať pud ušľachtilo. Čiže keď on aj ona myslia na toho druhého, ako mu spraviť radosť a nie na seba – na vlastné potešenie.

To sa však netýka výhradne iba intímneho spojenia. Toto musí byť náplňou celého ich života. To, čo nazývame predohrou sa nemá zameriavať len na nejaké mechanické dráždenie. Tá „predohra“, to vzájomné naladenie a spolupôsobenie musí prebiehať 24 hodín denne. Začína už od rána v spôsobe, akým sa na seba pozeráme, akým tónom sa zhovárame, akým spôsobom k sebe pristupujeme, ako sa navzájom ctíme a rešpektujeme. To všetko je predohra! Áno, ona sa môže potom aj dynamickejšie rozvíjať, akurát že tie „príručky“ môže človek pokojne zahodiť, pretože by to s nimi len kazil. Totižto každý človek má „zapnuté“ iné erotogénne zóny. Každý má len nejakú. Závisí to od presného postavenia venuše pri narodení. Každé znamenie ovláda nejakú telesnú časť a len tie konkrétne zóny sú zapnuté. Na to netreba pozemského skúmania a bádania, pretože každá žena mužovi vie povedať, kde ju má chytiť! Na tom mieste je súčasne človek najzraniteľnejší, lebo „venuša“ je veľmi jemná a prislúchajúci orgán je najzraniteľnejší. Tým, že ho hladkám, prenášam naň energiu z prstov. Týmto ho posilňujem, robím mu ochranu, čo sa okamžite premieta do telíčka toho človeka, ako veľmi pozitívny prvok, umožňujúci imunitnému systému začať riešiť množstvo problémov až tak, že sa zrazu človek cíti oveľa lepšie, akoby sa doň vlievala nejaká sila. Je to sila, ktorú si partneri vzájomne vymieňajú v samotnom spojení.

V otázke studu – čistých pudov, majú problém hlavne muži. Aj v Desatore je dôraz na: „Muž, nebudeš žiadostivý ženy!“ Je to dôležité, pretože tento druh prístupu sa samozrejme prejaví aj keď pristupujeme k počatiu – k rodičovstvu! Moment počatia – keď spermia dosiahne vajíčko, je v jemnejšej rovine viditeľný ako silný svetelný impulz, ktorý dáva možnosť konkrétnej duši prísť sa vyvíjať sem na Zem. Tento impulz príde ako vlákno ku konkrétnej duši, niekedy aj ku dvom, či trom a duša, či duše okamžite po tomto impulze prichádzajú k nastávajúcej matke. Ak pri počatí vládne žiadostivosť, tak jej frekvencia dáva impulz, aby sa k budúcej matke priblížili takí ľudskí duchovia čakajúci na vtelenie, ktorí sú touto nízkou vlastnosťou pritiahnutí z oveľa nižších úrovní a dostávajú tak možnosť narodiť sa na miesto, na ktoré nie sú zrelí, ale môžu toto miesto svojou nízkosťou pošpiniť a seba ešte viac zaťažiť. Ak je ale pud počas počatia ušľachtilý, tie záchvevy sú čisté a umožňujú vtelenie krajšej dušičke, ktorá sa túži vyvíjať a tvoriť a bude radosťou pre rodičov!

Ak tehotenstvo prerušíme v ktoromkoľvek štádiu, tak vždy znemožníme ľudskej duši prísť na Zem vyvíjať sa, čo je v spätných účinkoch pre nás totožné, ako keby sme to znemožnili ktorejkoľvek inej duši, ktorá už žije v mäse a krvi. Nejde o to, aby sa prijal zákon, že interupcia nesmie byť, ale aby ženám konečne niekto vysvetlil, čo všetko to obnáša. Aby sa každá mohla vedome rozhodnúť, pretože ona bude tou, ktorá za to bude žať spätné účinky.

U dieťaťa nastáva v 10-tich (9,5-10,5) rokoch nárast pohlavnej sily z nuly do maxima v 15-tich (14,5-15,5) rokoch. Táto pohlavná sila neslúži len na uplatňovanie pohlavného pudu a schopnosti reprodukcie, ale slúži prednostne k tvorivosti. Duch touto silou v každom okamihu niečo tvorí. K tomu čo chce, myslí, hovorí a robí, k tomu neustále túto silu používa. Nárastom tejto sily začína byť dieťa pred Zákonmi Božími plne zodpovedné za svoje konanie. Páry, ktoré si túto silu ušľachtilo v stude navzájom vymieňajú i počas intímneho spojenia, tak u nich táto sila rastie a je to vidieť na ich tvorivosti. Partneri, u ktorých vládne žiadostivosť jedného z partnerov, či oboch, uprednostňujúci svoje žiadostivosti, tak títo partneri svoje sily strácajú! Po styku sa cítia bez síl, bez vôle k nejakej aktivite, znudení, neochotní k zmene... Avšak ušľachtilé intímne spojenie posilňuje kolobeh týchto síl a partneri sa po ňom cítia plný síl a posilnení k akejkoľvek tvorivej práci. Stretávame sa však často s vyjadreniami žien: „...nechám toho muža, nech to urobí, potom bude zase týždeň kľudný! Nech sa vybije!“ Až takto ďaleko to došlo! Stalo sa to už bežným pojmom, že zmyslom intímneho spojenia je: „aby sa tie sily vybili!“ Za dobré intímne spojenie sa považuje to, ak partneri na záver padnú spotení, unavení, vysilení – vybití... Presne pravý opak skutočného účelu! Ak niekto ublíži sekerou, neznamená to, že sekera je zlá a treba ju ľudstvu zobrať! Rovnako ani o pude nemožno povedať, že je zlý a že má slúžiť len na oplodnenie! Všetko je otázka správneho spôsobu použitia!

Je ešte niečo dôležité, čo sa zachvieva v slove hanba (stud) a rodičovstvo! Môže sa hanbiť každý jeden rodič, ktorý by chcel od svojho dospelého dieťaťa, aby ho nadosmrti počúval len preto, že ich fyzické telá majú spoločný pokrvný pôvod. Každý jeden ľudský duch, či rodič, či dieťa, všetci prichádzajú na Zem za účelom vývoja! Len tu existuje reprodukcia. Na „Druhom brehu“ už telesná reprodukcia neexistuje. Každý jeden ľudský duch je samostatný a za seba zodpovedný! Každý ľudský duch je dieťaťom Stvorenia! To však neznamená, že deti máme po 15-tich rokoch vyhnať z domu, alebo že deti sa majú vykašlať na rodičov. Nie! Za tú ochranu keď boli malinké, slabé a nevládne, za námahu opatery a výchovy, za hračky a pomôcky na rozvíjanie talentu a za všetko, čo od rodičov dostali, za to majú deti oplácať rodičom, keď oni budú slabí, nevládni – aby neboli odkázaní na milodary. To ale neznamená, že bude rodičov počúvať na slovo a že čokoľvek si zmyslia, tak to spraví!

Musíme si uvedomiť, že každý jeden ľudský duch je dieťaťom Stvorenia a má jednu veľmi dôležitú úlohu! Má sa z dieťaťa Stvorenia stať dieťaťom Božím! Nestáva sa ním automaticky, ale až keď sa ako nevedomý duchovný zárodok, vyvíjajúci sa v hmotnostiach, po spoznaní Zákonov Všemohúceho do týchto Zákonov vradí, až potom sa stáva dieťaťom Božím! V tejto úlohe nesmie byť nikým a ničím – ani pozemskými pokrvnými zväzkami nikdy hatený! Je teda hanbou každého rodiča, ktorý by si chcel na základe fyzického rodičovstva vynucovať celoživotnú poslušnosť dieťaťa!

Rovnako je hanbou každého jedného dospelého dieťaťa, pokiaľ si neuvedomí to, že je dieťaťom Stvorenia a očakáva „ideál“ od svojho pozemského a nie Nebeského rodiča! V takomto očakávaní sa môže dospelé dieťa stať voči milujúcim rodičom doslova krutým: „Jáááj, tá moja mama, čo odo mňa zas tvrdohlavo chce...?!“ Človek sa rozčuľuje a atakuje svojich rodičov, mal by si však uvedomiť, že on sa k nim narodil práve na základe rezonancie – rovnorodosti – vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá! Ak je matka tvrdohlavá, tak sa jej narodí tvrdohlavé dieťa... Každý ľudský duch si však musí uvedomiť, že on, ako dieťa Stvorenia, ktoré sa chce stať dieťaťom Božím, má hľadať ten ideál hore u Stvoriteľa, lebo tam ho vždy nájde prostredníctvom ktoréhokoľvek z Jeho služobníkov.

Existuje len fyzická – telesná dedičnosť. Duchovná dedičnosť neexistuje! Existuje len duchovná príťažlivosť – schopnosti, vlastnosti a talenty sú „vlastníctvom“ ducha, preto ak človek nadobudol počas života nejaké schopnosti, tieto si prináša so sebou aj pri nasledovných vteleniach – inkarnáciách. A keďže platí duchovná príťažlivosť schopností a vlastností, tak sa nesprávne hovorí: „To dieťa zdedilo hudobný sluch po mame hudobníčke...“ Podľa skutočnosti je správnejšie povedať: „Matkin hudobný talent pritiahol pri vteľovaní takú dušičku, ktorá má tiež hudobný talent!“

Keď sa povedzme syn odsťahoval do Ameriky, to neznamená, že nemôže pomáhať a ochraňovať rodičov. Buď zaplatí opatrovateľskú službu, aby dostali to, čo oni jemu dávali, keď bol malý – opatrovanie, alebo v tej Amerike môže pomôcť akémukoľvek inému starému človeku, ktorý túto ochranu nemá a môže vyslať prosbu, aby tak, ako on pomáha tu, aj jeho rodičom niekto doma pomohol. Úprimná prosba je tak silná, že sa niekto, akoby náhodou, zrazu vyskytne v ich okolí a začne im pomáhať. Takto dokážeme pomáhať aj keď nie sme fyzicky prítomní... Hlavne, aby ľudský duch dbal na to, že má čosi vrátiť...

Ak sa nám, ako dospelým deťom, niektorú z našich nepekných vlastností podarí odložiť, tak môžeme našej matke poradiť, ako nato na vlastnom príklade, keďže ona má mnohé rovnaké vlastnosti ako jej dospelé deti: „Ešte tu budeš na tej Zemi nejaký čas, skús ešte takto odložiť tú vlastnosť...“ Takto sa dospelé dieťa stavia do pozície rovnocenného – aj dospelé dieťa je dieťaťom Stvorenia, aj matka je dieťaťom Stvorenia. Ty si dokázala túto vlastnosť rozvinúť a túto odložiť, to som od teba už odpozeral... Mne sa zase podarilo toto, skús to aj ty... Takto môže vzájomné spolužitie pokračovať, ale už iným spôsobom, než je to bežne zaužívané. Pokračuje formou vzájomnej pomoci. Žiaľ, v spoločnosti sme zatlačili ženy až do úrovní, akoby ich jedinou úlohou bolo rodiť deti a byť pri hrncoch. To je katastrofa! Potom sa čudujeme, že sú rôzne ženské hnutia, ale to len jeden extrém vyvolal opačný extrém... Pravda je však medzi tými extrémami – v spolupôsobení ženského a mužského princípu, kde každý dáva do toho spoločného to svoje – len tak môže nastať harmónia.

Neznamená to, že by malo byť v parlamente polovica žien. Znamená to, že ženy majú mať v spoločnosti vytvorený priestor, aby mohli určovať mužskému parlamentu čo majú v spoločnosti robiť. Napríklad: „Muži, teraz sa zaoberajte tým, aby všetky deti mali možnosť tvorivého rozvoja! Je na vás, ako to zabezpečíte, aký zákon prijmete, aby násilie nebolo na obrazovkách, ako znovu vybudujete centrá voľného času pre deti...“ Ženy majú v spoločnosti určiť „Čo sa bude robiť“ a muži majú rozhodnúť „Ako sa to bude robiť!“

Žena sa nemá hádať a argumentovať mužovi, prečo v prvom rade sa má deťom venovať pozornosť. Ona to určí, pretože to cíti! Muž má hľadať argumenty ako to spraviť! Tam je jeho pole. Dnes sa žena v parlamente hrá väčšinou na chlapa a stáva sa žiaľ mužatkou. To však nie je ženská čistota, ktorá má v spoločnosti udávať smer.

Kedysi u nás Kňažky Čistoty určovali, čo sa bude v spoločnosti robiť. Ale nie hocijaký muž to vykonával. U našich predkov to boli starešinovia! Slovo starešina nebolo odvodené od slova starý, ale od slova starať sa! Boli to takí muži, ktorí už v praxi ukázali, že sa v spoločnosti už postarali o niečo dôležité, ktorí mali skúsenosti a na ich základe hľadali spôsob, ako v spoločnosti robiť niečo, čo Kňažky Čistoty zadali. Kňažky mohli vycítiť potrebu niečoho, čo sa dovtedy ešte nikdy v spoločnosti nerobilo, čo malo byť predmetom ďalšieho vývoja spoločnosti... A starešinova zo svojich skúseností hľadali spôsob, ako toto „niečo nové“ do v spoločnosti uskutočniť.

Čurič-Rdič dôrazne upozorňuje človeka i na to, že zákonitosť reprodukcie je len tu – v hmotnosti. Máme vedieť, že sprostredkovávanie rodičovstva patrí deťom do 15-teho roku života. Preto sa hovorí: „Ohýnaj ma mamko pokiaľ som ja Janko, ak ja budem Jano neohneš ma mamo!“ V týchto procesoch my musíme zjednať nápravu, aby sme rodičovstvu dali konečne to miesto, ktoré mu prináleží a neosobovali si miesto Všemohúceho. Aj my máme úlohu počas dospievania detí. Máme sa stať z rodiča – v 10-tich rokoch života dieťaťa, priateľom v 15-tich. Úlohy v dospievaní majú teda ako deti, tak aj rodičia!

Keď hovorí Čurič-Rdič: „Človeče, musíš dať priestor novému, ale súčasne si uvedom že sa v pozemskom nemáš viazať v pozemských väzbách! Vy všetci ste deti Všemohúceho, všetci ľudskí duchovia ste bratia a sestry!“ Tak si máme uvedomiť, že pokrvný zväzok existuje len v hmotnosti a je potrebný do doby, kedy dieťa má už všetky sily k dispozícii pre samostatné pôsobenie, že je už dospelé a že dokonca kedysi, pred týmto životom, mohlo byť mamou, či otcom terajším rodičom.

Toto všetko je v náplni pôsobenia Čuriča-Rdiča. Hovorí, že buď môžeme žačmudiť všetko vôkol nás svojím nepochopením toho, v čom spočíva Rod, alebo môžeme nesmierne pozdvihnúť celú spoločnosť nevídaným spôsobom! Bez uvedomenia si, že všetci ľudskí duchovia sú deťmi Všemohúceho to nejde! Ale v hlbokom precítení toho, v čom spočíva Rod, vieme oľutovať, že sme mali podporiť i susedovho chlapca! Stálo by nás to možno denný plat, ktorý minieme v jednom nákupe potravín, ale pre toho chlapca to mohli byť jeho prvé husle, ktorými by mohol rozvíjať svoj talent. Miesto toho, čo sme cítili, radšej svojmu dieťaťu kúpime tretí bicykel, hoci sa ani na tých prvých dvoch nevozí! Chceme z neho vychovať bicyklistu, lebo sme bicyklisti. To je katastrofa! Naši predkovia vychovávali všetci všetky deti! Neplatilo, že toto sú len moje deti! Samozrejme nie tak, že by niekto nejakému dieťaťu ublížil, ale tak, že sa každý človek snažil, aby každé dieťa v spoločnosti mohlo rozvíjať svoj talent a tým bolo v budúcnosti prínosom pre spoločnosť.

 

Obdobie Stebliča.

 

Steblič dáva ľudskému duchu Znamenie: „Človeče, buď svojím vlastným stromom, aj keby si mal byť malý ako steblo! Nemáš byť jablkom, aj keď najkrajším, na strome niekoho iného! Buď sám sebou! V snahe ísť za Svetlom, staň sa vlastným stromom, majúcim svoje ovocie, o ktoré sa s láskou staráš! Máš v duchovnom vývoji pod sebou iných ľudských duchov, o ktorých sa máš starať ako záhradník! Ak však nadíde ich čas, pusti ich od seba, ako strom zhodí svoje jablká! Je to potrebné pre ich vývoj, aby sa každý z nich stal svojím vlastným stromom, starajúcim sa o svoje ovocie!“ 

Steblič s Ognebogom uzatvárajú Kruh Bytostných, ktorí všetci sú na jednej úrovni, nie sú poslední, pretože koniec kruhu sa spája so začiatkom a to určuje niečo dôležité! Jar je za dverami – sme pred začiatkom nového kolobehu!

Steblič hovorí: „Človeče, v tvojom vývojovom procese je pre teba lepšie, keď sa staneš vlastným steblom, než keby si bol nádherným jablkom na strome kohosi cudzieho, aj keby to bol tvoj vlastný otec!“

Syn by sa mohol slniť v úspechoch svojho otca, ktorý má firmu – bohaté hmotné zabezpečenie, ale vtedy nie je sám sebou! Je v tieni otca, je v korune stromu svojho otca, je jeho plodom – hoci nádherným, ale stále na otcovom strome! Keď nejaké jabĺčko na jeseň nespadne, ale udrží sa na strome, po jeseni začne schnúť a v zime sa scvrkne – „so smrťou otca nastáva koniec i syna!“ V prírode úplne prirodzene zrelé jabĺčko spadne dole na zem a snaží sa zakoreniť svoje jadierko, aby vyhnalo „stebielko“ – aby rozvinulo svoj vlastný strom a prinieslo svoje vlastné plody! Každý strom „pustí“ to svoje ovocie. Aj to najkrajšie jablko! Žiadny strom si nechce nechať jablká pre seba!“

Rovnako má ísť od určitého stavu zrelosti aj ľudský duch samostatne! Iba toto samostatné namáhanie sa mu dodá silu a schopnosť priniesť plody tak, ako to činil otec!

To samozrejme neznamená nutne nejaké odlúčenie, či dokonca odchod z domu, alebo znemožnenie synovi pracovať vo firme otca. Má tam však mať pozíciu kde v určitej oblasti samostatne rozhoduje, ale zo všetkou zodpovednosťou a následkami, ktoré by mal aj cudzí človek na tejto pozícii. Len to ho naučí stáť na vlastných nohách. Obaja musia mať na pamäti, že lepšie je byť vlastným steblom, než jablkom na cudzom strome! Je samozrejmé, že vietor to steblo ohýna a môže sa aj zlomiť, preto ich záhradkári podopierajú palicou, aby sa nezlomili. Aj ľudský duch má takúto oporu vo Stvorení a to v Slove Všemohúceho! Môže sa oň kedykoľvek oprieť a ani ten najväčší víchor ho nezlomí! Dorastie do sily, kedy už bez problémov prináša plody tak, ako to činil jeho otec.

Pred začiatkom rovnodennosti, pred tým, keď začnú jarné sily prúdiť, sú toto posledné upozornenia, aby každý jednotlivec mohol nové sily využiť a nebál sa byť steblom! Jarné sily mu pomôžu v raste! Steblič posledný krát, pred novým kolobehom, vyzýva človeka, aby šiel do nového kruhu s novým predsavzatím, s novým vyšším snažením!

 

Obdobie Ogneboga.

 

Ognebog dáva ľudskému duchu Znamenie: „Človeče, si zvlášť vítaný vo Stvorení, ak svoju ľudskú jedinečnosť spojíš s pokorou! Čím viac budeš vedieť o Stvorení, tým viac budeš pokorný a môžeš sa viac rozvíjať k duchovnej samostatnosti! Máš v sebe iskru ducha, zapáľ ju a rozvíjaj, nech tvoj duch horí ako neuhasiteľný plameň! Keď vieš byť samostatný, máš plný priestor na sebarealizáciu! Stoj pevne na Zemi a ak už správne stojíš, buď si vedomý ochrany zhora – z Prameňa Života a Zdroja Svetla!“

Ognebog hovorí na záver: „Človeče, ty máš vo Stvorení – vo svojej ľudskosti určitú jedinečnosť, ktorá spočíva v tvojej slobodnej vôli! Môžeš sa kedykoľvek slobodne rozhodovať, aké ovocie vo Stvorení chceš konzumovať. Pamätaj ale, že túto jedinečnosť môžeš naplno rozvinúť len s pokorou“!

Pokora neznamená, že má človek chodiť „kolenačky po kostole“, ale že sa má v plnosti vradiť do Božích zákonov vo Stvorení, uvedomiť si, že je tvorom, a že je veľký rozdiel medzi Stvoriteľom a tvorom. Má si uvedomiť, že ako tvorovi mu patrí špecifické miesto, ktoré mu umožňuje slobodne tvoriť v priestore, ktorý bol stvorený Stvoriteľom.

Človek sa nemá stavať do popredia ako pupok sveta! Má odpozerať a učiť sa od všetkých ostatných Bytostí, ktoré sú vôkol neho, stojacich výhradne vo Vôli Všemohúceho, v čom spočíva Stvoriteľova Vôľa a sám sa snažiť do nej postaviť. Takto sa učiaci ľudský duch potom prijíma pokrm Stvorenia! Ak sa potom snaží tento pokrm zúžitkovať s radosťou v tvorivom nasadení, tak ďakuje Všemohúcemu a súčasne rozpaľuje plameň svojho ducha. Vtedy, keď to takto robí, začne jeho duch horieť ako plameň sviečky a tento plameň smeruje k jedinému miestu – k Všemohúcemu!

Ognebog teda aj vo svojom mene vyjadruje to, čo nastane, pokiaľ ho človek počúva, že zahorí plameňom k Bohu! Človek narastie do nádherného plameňa, ktorý sa vráti do úrovne – do svojej skutočnej vlasti – do Duchovného raja.

 

Pekné prežívanie praje Juraj Sitár.

 

Koledov Dar Slovenom

Zo semináru Koledov Dar Slovenom sme pre vás vybrali audio ukážku prednášky "ZIMA", ktorá  pojednáva o pôsobení Bytostí znamení Vodnár a Ryby.


 

Nové Mesiace Slovenov - Nový Slovenský prírodný kalendár

Aktuálne pôsobenie Bytostí zistíte v ukážke nášho počítačového programu:

Nové Mesiace Slovenov 2