03 02 03 Vo Svetle Poznania

Verzia pre tlač

vo svetle poznania3. Mlčanie

Pribina Chariotov


Keď človek spravil prvé dva kroky, môže prísť ku kroku tretiemu. Zachovávaním Čistoty v chcení, myslení, reči a konaní a vedomím siatím pekného, čo chcem v budúcnosti žať, sa človek môže dostať ďalej, ale bez tejto práce určite nie. Uvedomme si raz a navždy, že akékoľvek množstvo prečítaných kníh, akékoľvek množstvo rozumových vedomostí nevynahradí to dennodenné udržiavanie si Čistoty vo svojom vnútri. Síce vieme naspamäť, čo máme robiť, ale to neznamená, že v tej dennodennej praxi to aj robíme. Bez tejto každodennej práce, kedy v živote sa snažíme podľa toho žiť, čo sme si prečítali, bez toho je Vzostup nemožný. Ale udržaním si tej vnútornej Čistoty v našom chcení a myslení, čo je obrovským základom našim slovám a činom, vlastne už máme všetko. To je už tá cesta k Najvyššiemu, na ktorej je nám všetko ostatné pridané. Tým si zasadíme každý deň už len pekné veci, ktoré nás v budúcnosti zastihnú a tie škaredé, ktoré sa ešte nestihli rozuzliť, sa rozuzlia do určitého času. A potom už nasledujú len tie pekné žatvy.

Bez udržania si tejto Čistoty niet možnosti ďalších krokov, stále niekomu neodpustím, na niekoho sa nahnevám, stále sa vraciam k veciam, ktoré som mal už mať dávno prežité a vyriešené. Nedovoľuje mi to stúpať, keď sa znovu a znovu musím vracať k problému, ktorý vznikol pred pätnástimi rokmi a stále ho nemám doriešený. Počas tých pätnástich rokov sa k tomu problému pridali ešte ďalšie a bez vyriešenia toho prvotného nemôžem riešiť tie ďalšie. Stále viaznem. Udržaním si vnútornej Čistoty robím ten obrovský prielom vo svojom živote. Navyše, tak ako je zasnúbené hneď v prvej prednáške Pána Imanuela, človek vyzdravie ako na duši, tak na tele.

Negatívnym chcením si spôsobujeme tlak na naše duševné telíčko, ako sa hovorí, na duši je všetko napísané a z tohto duševného telíčka sa to negatívne vpaľuje do fyzického tela. Presne na takom mieste nás to bolí, kde nám to hovorí, v čom je ten tlak nášho chcenia nesprávny. Ale vždy je to pomoc. Keď vieme tú chorobu, čo nás zastihne, zobrať ako pomoc, ako Milosť, ktorá nám bola daná a zmeniť sa, tak sme na duši vyliečený, čo sa neskôr prejaví aj na tele ozdravením. Inak nás za to zlé, čo sme spravili, musí niekde „pichnúť“, pretože sme nechceli počúvať nabádanie vo svojom vnútri. Ale nie tým spôsobom: „Tak tu máš, na! Za trest!“, ale ku pomoci, aby sme sa spamätali a povedali si: „Takéto skutky už nebudem konať, lebo potom ma to takto bolí.“ Toho blížneho, to tiež veľmi bolelo, keď som mu tie slová povedal a tak mňa dnes z toho bolí hrdlo. Samozrejme bolí ten orgán, ktorý je zúčastnený v procese nesprávnej sejby. Len čo sa človek zmení, hneď si to svoje duševné telíčko napráva a táto náprava sa potom prenáša aj do fyzického tela.

Potom je to naozaj radosť a nádhera, keď človek zdravý, svieži, šťastný stúpa už len nahor, vedomý si toho, že čokoľvek ho stretne, je jemu ku prospechu. Už nevstáva s obavou: „Jój, dnes aby som toho človeka nestretol, lebo to by bola katastrofa.“ Ale keď ho napadne, že ešte niečo nemá s ním vybavené, vstane s predsavzatím: „Čím skôr nech ho stretnem, aby som si to s ním už vybavil a v Láske rozuzlil, aby ma to už neťažilo.“ Tie najnepríjemnejšie veci chce človek hneď vyriešiť, aby ho už neťažili.

Sú to závažia na našom balóne, ktoré ťahajú ten náš balón dolu. Chceme stúpať! Keďže chceme stúpať, treba spraviť aj ten druhý krok. Po zachovávaní si Čistoty vedome vysielať dobré chcenie, duchovne precitnúť a vnímať všetko v Pravde. To znamená, že vo chvíli, keď som bol rozhodnutý neodpustiť, uvedomím si, že týmto sa zaťažujem a odpustím. Odpustím, pretože v ublížení sa mi vrátilo spätné pôsobenie a ja vnímam sám na sebe to, ako som ja kedysi ubližoval. Prosím o odpustenie mojich niekdajších previnení tak, ako ja odpustím teraz previnenia tomu, ktorý sa práve voči mne previnil. Udržím si tú Čistotu a naviac, vyšlem v nej dobré chcenie. Vyšlem prosbu za toho dotyčného človeka, aby sa vedel zmeniť.

Ak toto vo vnútri spravím, tak úplne bez problémov mu poviem: „Vieš čo, aj keď si na mňa takýto hrubý, odpúšťam ti. Keď si na mňa ty hrubý dnes, tak to znamená, že ja som bol hrubý na niekoho v minulosti. Ja ti odpúšťam. Mne to prišlo naspäť, mne to prináleží, ale teba upozorňujem, že ty si to dnes sadíš. Tebe to raz príde späť. Vieš čo, zasaď si radšej niečo iné.“ V tom dobrom chcení, v tom, že poprosím za toho dotyčného človeka, viem povedať veci, ktoré normálne, keď mu neodpustím vo vnútri, by som nedokázal nikdy povedať. Naopak preklínal by som ho a nenašiel by som pre neho pekného slova.

Pri tomto druhom kroku, keď sa duchovne prebudím a vedome vysielam dobré Chcenie zrazu zistím, že naozaj Božie Zákony fungujú – naše chcenia a myšlienky pracujú, a že v skutočnosti ten ozajstný život je iba v duchu, v našom vnútri. Tomu sa prispôsobujú všetky naše pomery. Na to, aby som to viditeľnejšie videl v dennodennosti a viac si to vedel osvojiť a prijímal ešte krajšie inšpirácie, je nutné to dobré Chcenie a myšlienky zhutniť.

To je tretia prednáška „Mlčanie“, je to tretí krok – hutniť dobré Chcenie v Mlčaní. Veľmi dobre poznáte tlakový hrniec a obyčajný hrniec, že mäsko v tlakovom hrnci je oveľa rýchlejšie uvarené. Presne takisto, pokiaľ mám to dobré chcenie a napadne ma nejaká pekná myšlienka, keď ju nevyslovým hneď, ale hutním ju v sebe určitú dobu v Mlčaní, počínam si presne tak, ako nejaký skladateľ, alebo vedec, ktorý chodí hore–dole ako lev v klietke a zrazu ho inšpiruje múza. „Chodí hore–dole“, to je to, že on chce priniesť nejakú novú symfóniu, ale nerozpráva s nikým o tom, hutní to v sebe. V sebe to živí, predstavuje si to, ale nehovorí o tom.

Čo sa vtedy vlastne deje? Všetko pôsobenie nášho ducha je magnetické. Áno, náš duch pôsobí v určitom priestore. Treba si uvedomiť, že na počiatku Slovom „Buď Svetlo“ vzniklo celé Stvorenie. To Svetlo bolo zo Svetla. Stvoriteľ oddelil časť zo seba a v tej chvíli vyleteli lúče cez dovtedy chcenú hranicu Božskej sféry, aby vzniklo Stvorenie. Svetlo Sveta svieti. To je tá Vôľa Božia, ktorá svojím tlakom, svojím Svetlom vyvoláva Zákony vo Stvorení. Toto Svetlo má svoj magnetický prejav, má svoj magnetický účinok – smer. Celé Stvorenie je magnetické pole a ľudský duch je, obrazne povedané, malilinká magnetka. Ľudský duch zo svojho duchovného pôvodu má slobodnú vôľu – schopnosť s tou svojou magnetkou otáčať. V tom je naša slobodná vôľa. Ale pozor, sloboda je len v rozhodnutí. Za každým rozhodnutím prichádza Zodpovednosť a následky. Pretože tú svoju slobodnú vôľu prejavujeme vo Vôli Božej, alebo inak povedané v Zákonoch Stvorenia, alebo Kozmických Zákonoch, Karmických Zákonoch, Prírodných Zákonoch, Fyzikálnych Zákonoch – stále sa tu hovorí o tom istom pôsobení. Ak natočíme magnetku v zmysle pôsobenia Zákonov Božích, sme priťahovaní nahor, ak ju ale otočíme proti pôsobeniu Zákonov Božích, sme odpudzovaný nadol. Každý náš skutok, či je v chcení, myslení, reči alebo konaní, má tento magnetický prejav a pôsobí.

Tým, že chcenie, alebo myšlienku hutním v Mlčaní, získava na väčšej magnetickej účinnosti – na Sile. Keď myslím stále dokola na tú istú myšlienku, ona sa zosilní, zhutní. Stále viac Sily jej dávam v Mlčaní. Okrem toho, aký smer prijíma myšlienková forma odo mňa, v zmysle Zákona príťažlivosti rovnorodého druhu – „vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá“, ešte aj sama sa zlučuje s rovnorodými myšlienkovými formami. Všetky myšlienkové formy, ktoré sú slabšie ako ona, ale rovnakého druhu, priťahuje k sebe a ku všetkým myšlienkovým formám rovnakého druhu, ktoré sú silnejšie, je sama priťahovaná. Týmto vzniká centrála rovnorodých myšlienkových foriem.

Moja myšlienka sa zlúčením s týmito ostatnými rovnorodými myšlienkami iných ľudí obrúsi. Dostane sa jej nových dimenzií, pretože v jednotlivostiach vyskladané podobné myšlienkové formy ma zrazu naraz všetky „napadnú“. To je tá inšpirácia, ktorá prichádza. Inšpiráciu môže využívať každý človek. Nemá nič spoločné s medialitou. Medialita je dar, ktorý má človek rovnako, ako niekto má dar hrať na husle, iný riadiť štát. Každý človek má nejaký dar. Medialita je darom, inšpirácia prichádza ako spätný účinok pri hutnení dobrého chcenia v Mlčaní. Pri inšpirácii prvý podnet vychádza od človeka. Pri medialite to tak nie je. Mediálny človek nedáva žiadne podnety, ale vie vnímať z prostredia, čokoľvek čo sa v ňom odohráva, aby mohol pomáhať okoliu a upozorniť na nebezpečia.

Pri inšpirácii vydáva človek sám podnet v nejakej myšlienke, ktorú hutní v Mlčaní, a keď je jeho myšlienka za účelom dávania, čiže v zmysle Zákonov Božích – „len dávanie podmieňuje branie“, nie je sebecká, potom môže čerpať inšpirácie z vyšších sfér, ktoré sú nad našimi hmotnými sférami. Týmto sa „oplodní“ a môže sa jej dostať takého rozmeru, tej krásnej symfónie, alebo toho obrovského vedeckého objavu, ktorý pomôže ľudským duchom v pozemskom živote vytvoriť niečo krásne v zmysle Zákonov Božích.

Táto inšpirácia k nám môže prísť len keď v Čistote dobré Chcenie hutníme v Mlčaní. Navyše, takto zosilnená Sila dobrého Chcenia, nás začne chrániť tak, ako zemeguľu chráni vrstva vzduchová. Neznamená to, že naše spätné účinky na nás neprídu. Sila dobrého Chcenia, táto silná ochrana oslabuje vracajúce sa negatívne spätné pôsobenie, ktoré sa potom prejavuje už len symbolicky.

Môžeme si dať úlohu do ďalšieho mesiaca. Každý si vyberie niečo, čo chce vyriešiť. U každého to môže byť niečo úplne iné. Niekto túži nájsť partnera, iný túži nájsť prácu, ďalší to, alebo ono. Niekto chce vyriešiť problém s manželkou, niekto v rodine, niekto na pracovisku. Podnetov môže byť obrovské množstvo. Skúsme si zobrať niekoľko takýchto podnetov, ktoré chceme vyriešiť a prvý v sebe hutniť v Mlčaní týždeň, druhý dva týždne, tretí tri týždne, štvrtý mesiac. Čo nás napadne v tej inšpirácii? Čím dlhšie niečo hutníme, tým viac to zosilnie. Prídeme touto skúsenosťou k určitému optimálnemu procesu, kým si uvedomíme, že to, aby sa takto niečo prejavilo, mi trvalo tri týždne.

Príklad jedného pána. Mal nadanie maľovať a stále si dokola hovoril, že nemôže maľovať a keby aj mohol, nemá kde. Stále dokola si hovoril, lebo doma sú malé deti, tam sa to nedá. V zamestnaní pracuje ako skladník, hore–dole nakladá a vykladá, nemá nikde priestor na maľovanie. Pýtam sa ho: „Čo si to zasievate?“ Zamyslel sa... „Nájdite mi niečo konštruktívne v tom, čo hovoríte, v tejto vašej sejbe.“ Odpoveď: „Nie je tam veru nič.“ „Keď chcete maľovať, musíte niečo konštruktívne zasiať a má to byť vo vedomej túžbe dávať. Čiže vy v túžbe ku Svetlu vysielajte Chcenie dávať radosť ľuďom tými vašimi obrázkami.“ Dva týždne trvalo, kým zmenil svoje vnútro, prestal sa zaťažovať netvorivými myšlienkami, že nemá kde, vyčistil svoje rúcho a v tejto Čistote vysielal to dobré Chcenie. Vysielal tak, že ho hutnil v Mlčaní. Nerozprával s nikým, len hutnil v sebe túto túžbu. Do dvoch týždňov sa stretol s bývalým spolužiakom, ktorý mu povedal, že mu ukáže nové priestory, ktoré má pre svoju firmu. Prišiel k nemu do firmy a v tých nových priestoroch bol jeden priestor voľný. Opýtal sa ho: „A tam čo máš?“ „Nič, keď chceš, môžeš prísť a niečo si tu robiť.“ Za dva týždne mal miestnosť, vykurovanú, zadarmo. So všetkým, čo treba, ale bola prázdna. Dotyčný pán bol veľmi podarený, lebo hovorí: „Povedal som si, ja z toho môjho platu ledva vyživím rodinu, nemám prostriedky na nový nábytok a ani len na starý.“ Potom hovorí: „Spomenul som si, že som si neudržal tú Čistotu. Opäť som dal zlé myšlienky preč a hutnil som znovu v Čistote, v túžbe dávať.“ O týždeň na to na rampe, kde nakladá a vykladá tovar, zastalo auto. Je tam viac firiem, aj jedna nábytkárska. Na tú ani nepomyslel, lebo tam sú nové drahé nábytky, ale v ten deň chlapi vykladali starý nábytok. Prišiel k nim: „Chlapi, čo robíte?“ Oni na to: „Jedna pani si kúpila nábytok a ten starý nám dala, že nech ho niekde vyhodíme, alebo niekomu dáme.“ Za tri týždne mal ateliér zariadený zadarmo! Prvé obrázky, ktoré tam namaľoval, sú na svete a už prvých ľudí týmito obrázkami potešil.

Keď človek túži dávať to, čo si on doniesol ako danosť, postupne je mu vo Stvorení naozaj dávaná možnosť, bez toho, že by mal halier, aby mohol takto pôsobiť. No a samozrejme, že tí ľudia, ktorých potešil, chcú potešiť zase jeho. Týmto postupným vývojom sa po čase dostane k tomu, že môže začať z výsledkov svojej tvorivej práce živiť rodinu. Robí radosť ľuďom a v spätnom pôsobení samozrejme tí ľudia mu dávajú protihodnotu. Jeho život je naplnený tak, ako má byť. Pred vyše dvomi rokmi stále dokola si hutnil, že nemá kde robiť. Bol zúfalý, prejavilo sa to negatívnym spôsobom aj na vzťahu medzi ním a manželkou, ale ako začal v snahe o Čistotu Chcenie k dobru hutniť v Mlčaní, týmto novým spôsobom za tri týždne to všetko bolo inak.

Príklad rodič – dieťa: častá situácia, ideme na autobus, máme už časový sklz, časový stres a treba sa obliekať. Dieťa sa nerado oblieka, resp. oblieka sa rado, ale to, čo sa jemu páči. Veľakrát je problém v tom, že už musíme ísť, nie je ešte oblečené a v náhlivosti si neudržíme tú Čistotu, zatlačíme na dieťa, je z toho plač, a aj tak autobus nestihneme... V tej situácii je dôležité udržať si tú Čistotu: „Nevadí, nestihneme autobus, stihneme ďalší, ide o polhodinu.“ Odmietneme časový stres ako hrozbu a nenazlostíme sa. Potom v zachovaní si tej Čistoty vyšleme peknú predstavu v dobrom Chcení. V sekunde si predstavíme dieťa, ako mu pristanú tie šatočky a ako sa bude tešiť. Keď si tie šatočky oblečie, vie sa z toho veľmi tešiť. V tej chvíli príde a povie, že sa chce ísť obliecť. Bolo to bez akýchkoľvek nervov, aj v časovom limite a všetko bolo v poriadku. A to sa stalo len zmenou nášho vnútorného stanoviska.

Zrazu si človek opäť uvedomí, že naozaj Zákony Božie fungujú, a že naozaj ten skutočný život je iba v duchu. A tu je kľúč k tomu, prečo nás spätné pôsobenie môže zastihnúť aj potom, keď ideme na druhý breh, alebo keď zase prídeme sem na Zem a niečo, čo sme tu zasiali, nás tu zastihne. Spätné pôsobenie nie je viazané na naše hmotné telo. Spätné pôsobenie je magnetické. Je z prejavu nášho ducha, ktorý niečo chcel, sformoval to, a to sformované ide Stvorením presne svojou vytýčenou trasou a v presne stanovený čas prichádza k nám naspäť. Ale prichádza k nášmu duchu, pretože náš duch to vyslal. Pre spätné pôsobenie je úplne jedno, či náš duch má oblečené to fyzické telo, ktoré mal vtedy, keď skutok vykonal, alebo už to vtedajšie fyzické telo má vyzlečené – je na onom svete, alebo má oblečené už úplne iné fyzické telo. Spätné pôsobenie doľahne v presne stanovenú dobu na ducha.

Tým sa vysvetľuje aj to, prečo keď človek je dobrák od kosti a v tomto živote naozaj ani muche neublížil, môže ho z dávnejšej minulosti stíhať jedna katastrofa za druhou. Keď má veľa negatívneho nasiate z minula, raz ho to muselo stihnúť. Prichádza to k jeho duchu, nie k jeho fyzickému telu. Hoci na tom fyzickom tele sa to potom môže prejaviť.

Vždy pri tom udržiavaní Čistoty, vedomom siatí Chcenia k dobrému a hutnení v Mlčaní skúsme dodržiavať rozprávku o troch grošoch. Je potrebné si to, čo dávame dennodenne do priestoru v našom chcení, myslení, reči a konaní, rozdeliť do troch častí. Nie, aby som sa teraz mechanicky od siedmej do dvanástej venoval minulosti, potom prítomnosti a potom budúcnosti, ale tú Silu, ktorú dennodenne sústreďujem do konkrétneho pôsobenia vo Stvorení, aby som vedel rozdeľovať na tie tri časti.

Prvú tretinu na minulosť. Keď som bol malý, slabý, mne niekto pomohol a dnes ja učiním to, že vrátim, čo sa mi dostalo. Ten, kto mne pomáhal, je dnes starý, slabý a ja jemu pomôžem. Keď som niekde v Austrálii, neznamená to, že musím prísť na Slovensko a toho konkrétneho človeka vyhľadať a pomôcť mu. Môžem aj tam, v Austrálii chytiť za ruku nejakého dedka, ktorý sa bojí prejsť cez prechod, lebo slabo vidí, aby ho nezrazilo auto a pomôžem jemu, tak rovnako to splatím, ako keby som precestoval mnoho kilometrov a prišiel k tomu dotyčnému, ktorý mne pomohol. Túžim splatiť niečo, čo som kedysi dostal. Tú jednu tretinu svojich síl dávam na splácanie.

Druhú tretinu síl dávam do prítomnosti. To je ten groš do prítomnosti. V prítomnosti zoberiem všetko, čo mi tá prítomná chvíľa, ten prítomný deň priniesol. Všetko, či to je pekné, alebo škaredé. Pretože som si vedomý, že v Zákone vzájomného pôsobenia mi môže prichádzať len to, čo som sám zasial. Nevyberám si, čo chcem v ten deň, aby prišlo, ale beriem všetko, čo mi príde. Všetko! Venujem tretinu síl do toho, aby som prítomnosť prijal a poučil sa samozrejme z nej do budúcnosti.

Tretiu tretinu síl dám do budúcnosti. To je ten groš do budúcnosti. Nie je to v tom, že človek si odloží tretinu výplaty, aby mal na neskôr. Keď odložím peniaze, skryjem ich. Výsledok? Sú v budúcnosti predo mnou skrývané. To neznamená, keď si niekto chce našetriť na jednoizbový byt, že nemá šetriť. Ale keď človek svojim rozumom spozemštil tú rozprávku a dal ju naozaj do tej hmotnosti, tak z toho bol výsledok, že človek tretinu výplaty dal rodičom, tretinu si nechal na dennodennosť a tretinu odložil do budúcnosti. Týmto spôsobom nie. Tretí groš do budúcnosti znamená, že dnes zasejem vedome niečo, čo ja chcem v budúcnosti žať. Ten groš je len symbol, ktorý hovorí o vedomých siatiach ducha do budúcnosti. Ja vedome môžem zasiať pre seba pomoc v budúcnosti tým, že dnes pomáham niekomu, kto je malý a slabý, pomôžem mu rozviť jeho talent a uplatniť sa, aby mohol dávať, mať z toho dávania radosť a brať protihodnotu. Viem, že sa mi to raz vráti v Zákone vzájomného pôsobenia. Dal som groš do budúcnosti.

Ako si však dnes počíname so skutočnými grošmi? Boli rôzne nebankové spoločnosti, ktoré rad za radom krachovali. Človek niesol na jednu kopu peniaze a chcel z tej istej kopy zobrať viac peňazí, než tam vložil. A o riadne veľkú sumu viac. Tá kopa sa raz musí predsa minúť a na všetkých nezostane. Veľa ľudí sa dá ešte nachytať, lebo chcú mať peniaze. Človek chce mať peniaze. Keď chcem mať – chcem brať, tak mi je zobraté. Prirodzene príde krach takýchto spoločností. Zákon vzájomného pôsobenia naozaj mi prinesie to, čo som sial.

Skúsme si pozrieť sľuby vo voľbách, väčšina národa sa rozhodne pre to, že chce mať dvojnásobný plat. To je jedno, ktorou stranou sa dajú na to zlákať. Chce mať dvojnásobný príjem peňazí, a keď toto zasadím, vo vzájomnom pôsobení mi nie je dané, pretože ja nechcem dávať, ale zobraté, pretože ja chcem brať. Ten reálny výsledok si každý môže pozrieť, že nie sú potom dvojnásobné platy, ale dvojnásobné platby. Ale ten, kto pozná Zákony Božie, to mohol vedieť už pri sľuboch, ktoré sa sľubovali. Keď chcem dvakrát zobrať, tak dvakrát mi je zobraté.

Ešte horšie sa však prihodí národu, ktorý je vo voľbách zvádzaný heslami zoberieme bohatým, aby sme mali všetci dosť. Komunizmus už ukázal, aký je z toho výsledok. Keď okradnem, som okradnutý. To, čo čestný človek nadobudne vlastnou tvorivou snahou je nedotknuteľné, aj keď sú to miliardy. Keď cez sociálne cítenie sa navádzajú tí, ktorí sa nesnažia, aby z pozície moci zobrali tým, ktorí sa snažia, je to vždy krádež. Ak sa dá takto dobehnúť väčšina národa, nemôže sa čudovať, že Zákon vzájomného pôsobenia prinesie za zrnko celý klas.

Tak ako na jednotlivca pôsobia Zákony Božie, tak pôsobia aj na rodinu, spoločenstvá, národy, podľa toho, čo väčšina zasieva. Vždy prinesie Zákon vzájomného pôsobenia len to, čo si zasejeme, a to naše duchovné rozhodnutie je k tomu smerodajné. Na základe toho duchovného rozhodnutia, ktoré je magnetickou Silou oplývajúce, sa v postupnom priťahovaní a zhmotňovaní formujú za nášho prispievania naše pozemské pomery. Duchovné rozhodnutie dlhodobo a silne živené sa vpáli do tých našich pozemských pomerov. Podľa toho, aký som ja, svojou rovnorodosťou priťahujem rovnakých, v rodine, národe, na celej zemi. Zmena jednotlivca k dobrému má preto vplyv na rodinu, národ i celé spoločenstvo na zemi. Táto zmena musí byť však príkladná a dlhodobá.

Ako žijeme v spoločenstve? Treba si veľmi zvážiť, či toto je forma spoločenského poriadku, alebo systému života, systému hodnôt ľudského ducha, ktorý má byť príkladný, alebo či netreba začať uvažovať o tom, ako vlastne máme dať príklad iným štátom, iným národom, aby žili podľa Slova Božieho, podľa Zákonov Božích. Musíme však tieto Zákony Božie sami najskôr poznať a sami ich v praxi vykonávať, aby sme svojím žiarivým príkladom inšpirovali k žitiu podľa nich ďalších ľudí.

Spoločnosť je dnes celkovo „postavená na hlavu“, pretože v spoločnosti rozhodujú len muži. Ženský princíp tam vôbec nie je zastúpený. To nie je otázka toho, že dáme na kandidátku polovicu žien a potom tlačíme tie ženy do toho, aby boli mužatky. To nie je prejav ženského jemnocitu. Spoločnosť má byť postavená tak, ako je to v ľudovej múdrosti jednoducho povedané – žena je krk, ktorý otočí hlavu do konkrétneho smeru a ukáže jej, čo má robiť a muž je tou hlavou, ktorá v tom ukázanom smere hľadá spôsob ako na to.

Ako dôjsť k tomuto prirodzenému systému, čiže postaviť to zase na nohy? Kto čaká, že zvrchu niekto príde a to tu nadiriguje, že ľudia nebudú musieť nič spraviť, len to prevezmú, tak je na omyle. Pretože to musí vyrásť zospodu. Musí to vyrásť z toho, že ľudia začnú žiť podľa Zákonov Božích a určitý počet takýchto ľudí vyvolá nevyhnutnosť zmeny tohto systému.

Žien je väčšie množstvo v spoločnosti ako mužov, jednoducho povedané, môžu získať v demokratických voľbách väčšinu a tou väčšinou konečne usporiadajú náš systém tak, ako má byť. Čiže ženy budú rozhodovať o tom, čo sa bude v spoločnosti robiť a muži budú rozhodovať o tom, ako sa to bude robiť.

Potom to bude veľký rozdiel oproti dnešným praktikám, kde často muži prídu ako starostovia, predsedovia poslaneckého zboru, miestneho, alebo okresného, to je jedno, a majú kamarátov, alebo bratov, ktorí majú stavebné firmy a po dohovore prvé, čo dajú schváliť sú financie na stavbu rekreačného zariadenia. To ženy nikdy nespravia, vedia totižto stanoviť priority, čo treba dnes, o týždeň, o mesiac. Tieto ženy povedia: „Najprv bude nová škôlka, pretože ženy z celého mesta sa hore–dole naháňajú v dennodennom strese aj s deťmi do jedinej škôlky na kraji mesta, čo sa odráža na nich, na deťoch i na celej rodine. Potom budú športové zariadenia, aby sa tie deti mali kde hrať a až potom bude rekreačné zariadenie. Chlapi, tak nech sa páči. Prvoradé je postaviť škôlku. Ako ju postavíte, komu ju dáte postaviť, to je vaša starosť, ale budete stavať škôlku, nie rekreačné zariadenie.“

Týmto spôsobom to môže prerásť do toho, čo tu už kedysi pred prijatím kresťanstva bolo. Ženy boli rovnako ctené v spoločnosti ako muži. Bola matka rodu, tá priviedla na svet nasledujúcu matku rodu a nasledujúceho vladára rodu. Úcta sa vzdávala obom pohlaviam. Presne v tom, čo to pohlavie malo na starosti. Rozhodovala najčistejšia kňažka. Potom to rozhodnutie išlo k starešinom rodov – mužom, ktorí sa už v spoločnosti o niečo postarali, mali už za sebou konkrétne výsledky, niečo vytvorili. Pojem Starešina nebol odvodený od slova starý, ale od slova starať sa. Starešinovia dali radu, ako ten problém riešiť a ako ďalej. Potom prišiel mladý vladár, ktorý to v praxi riešil svojou mladíckou Silou.

Tento systém znovu nastoliť, to neznamená nejakú novú ideu, ktorá by mohla byť odvrhnutá, že to je fantázia, alebo niečo podobné. Toto je systém, ktorý tu bol. Keď sa pozriete na ktoréhokoľvek prognostika, tak zistíte, čo hovorí do budúcnosti. Hovorí, že znovu nastane matriarchálna spoločnosť, pretože chlapi už ukázali, že nedokážu spoločnosť priviesť k blahobytu, k Vzostupu, k duchovnému rastu. Ani nemôžu! Pretože všade chcú rozhodovať iba svojím mužským spôsobom, vrátane sprostredkovávania kontaktu so Všemohúcim. V starovekých spoločnostiach tento kontakt udržiavali vždy ženy, lebo sú citlivejšie než muži, majú väčšiu schopnosť vyciťovania. Boli Strážkyne plameňa Čistej túžby ku Svetlu – najčistejšie Kňažky Svetla. Čistota však neznamenala, že žili bez mužov, ale že žili duchovne čistým životom pre možnosť udržiavania kontaktu so Svetlom. Muž má tú Silu, aby čerpajúc od ženy, vedel to krásne, jemné, nežné prejaviť a sformovať tu v hrubohmotnom. Každé pohlavie musí hutniť a formovať to, čo je jeho úlohou, nie vymieňať si navzájom úlohy, kde žena sa hrá na mužatku a muž je zženštený. Žena má byť Dobrá víla a muž Rytier – chlap na správnom mieste.

Cesta k Vzostupu jednotlivca i spoločnosti je jasne určená. Keď si človek zachová Čistotu, čo je v prvej prednáške „Čo hľadáte?“, vedome vysiela Chcenie k dobrému, čo je v druhej prednáške „Prebuďte sa!“, to dobré Chcenie vedome hutní v Mlčaní, to je v tretej prednáške „Mlčanie“, tak až potom môže nastať ten skutočný Vzostup. To sú tri základné kamene k Vzostupu, ktoré musia byť najskôr nami otesané, opracované, kde každý má pracovať na tom svojom kameni.

Vtedy aj myšlienky Slobody, Rovnosti a Bratstva začne človek vnímať novým spôsobom. Stvoriteľ dal človeku Slobodu – slobodnú vôľu, a preto nemá žiaden človek právo brať slobodu inému človeku. Zdôrazniť však treba, že slobodná vôľa je človeku daná len k rozhodovaniu. Každým rozhodnutím človek učiní sejbu, z ktorej mu vzíde rozmnožený klas z toho, čo zasial. Tu je absolútna Rovnosť ľudí pred Zákonmi Božími. Tu nepomôže nikomu pozemská moc a bohatstvo. Každý to, čo zaseje, rozmnožené zožne. Za dobro dobré a za zlo zlé. Keď toto človek pochopí a začne vo svojich skutkoch – v chcení, myslení, reči a konaní vedome udržovať Čistotu, zasievať dobré a hutniť to v Mlčaní, aby rýchlejšie prichádzali spätné účinky Zákona vzájomného pôsobenia, potom takýto človek vo svojich skutkoch stáva sa dieťaťom Božím. Tak ako dieťa poslúcha svojho otca, takýto človek vedome ako dieťa Stvorenia poslúcha Otca–Stvoriteľa, pretože žije podľa Zákonov Božích. Medzi takýmito ľuďmi–deťmi potom vzniká skutočný živý súrodenecký vzťah v duchu, skutočné Bratstvo a Sesterstvo ľudských duchov.

 

Prednáška je z knihy Vo Svetle Poznania od Pribinu Chariotova.