02 03 01 Slovo

Verzia pre tlač

Stolovanie

Juraj Sitár

 

Podstata každého jednotlivého Slova, utvorenie si správneho pojmu z neho a uvedomenie si sily pôsobenia jednotlivých Slov nám môže v dennodennom živote pomôcť k zmysluplnému a požehnanému pôsobeniu na planéte Zem.

Človek je stvorený na obraz Najvyššieho Všemohúceho Triglava. Je však obrazom prejavov Triglava, nie je obrazom formy Triglava. Tak ako Triglav má prejav Otcovstva vo Svojej Bezbytostnej forme Žiariaceho Rovnoramenného Kríža, i človek má prejav otcovstva vo svojej Bytostnej forme ľudského ducha. Tak ako Triglav má prejav Lásky, i človek má prejav lásky. Tak ako Triglav má prejav Vôle, i človek má prejav vôle. Tak ako Triglav má formu Slova, i človek má formu slova, ale tieto formy nie sú rovnaké. Tak ako pozemské pôsobenie Pána Ježiša nie je celou Láskou Triglava, ale je časťou Jeho Lásky vyjadrenej v Božom Slove, i ľúbostná báseň nie je celou láskou človeka, ale je časťou jeho lásky vyjadrenej v ľudskom slove. Tak ako pozemské pôsobenie Pána Imanuela nie je celou Vôľou Triglava, ale je časťou Jeho Vôle vyjadrenej v Božom Slove, i posledná vôľa človeka nie je celou vôľou človeka, ale je časťou jeho vôle vyjadrenej v ľudskom slove.

Najvyšší Všemohúci Triglav je Stvoriteľ - stvoril všetko okolo nás, vrátane nás. My sme tvorovia, ktorí z toho, čo je stvorené Stvoriteľom majú ďalej skladať k požehnaniu druhých, čo sa nám v spätnom pôsobení vráti obohatené k požehnaniu nás samotných. Človek nemá schopnosť Slovom stvoriť niečo navyše - ani jeden atóm, ani jeden elektrón! Nemá schopnosť stvoriť slovami "Buď Svetlo!" Stvorenie, ale má schopnosť formovať ľudské slová silou Všemohúceho, ktorá pôsobí na všetky strany v druhu, ako ju človek použil a rozmnožený rovnaký druh vracia k pôvodcovi slova zo všetkých strán. Jedným jediným slovom môžeme vliať človeku dôveru, ale ho i zraniť rovno "do srdca". Na tom človeku je potom vidieť prejav sily Všemohúceho prostredníctvom vysloveného slova a v spätnom pôsobení ešte viac vidieť prejav sily Všemohúceho na živote toho človeka, ktorý slovo sformoval.

Pri pohľade na obrovské množstvo slov, ktoré dennodenne používame a uvedomením si dôsledkov, ktoré z toho plynú, začneme viac zvažovať to, čo povieme i to, ako to povieme... Slávnosti Lásky, ktoré možno najintenzívnejšie vnímať na Zemi 29.decembra, doznievajú. Rodiny a priatelia sa častejšie stretávajú každoročne v tomto čase, aby spolu v kľude stolovali. Zimný slnovrat, Štedrá večera, Vianoce, Sviatok Lásky, Silvester, Traja králi... Ako však stolujeme? Ako si sadáme za štedrovečerný stôl? S kým si sadáme za stôl a čo za stolom riešime? Čo vlastne vyjadruje toto Slovo, čo pri stolovaní prebieha a ako ho využiť na zlepšenie života? Na toto slovo sa teraz pozrieme bližšie.

Pojem, ktorý nám v duchu vyvstane pri vyslovení tohto Slova, alebo pri uskutočňovaní deja, ktorý toto Slovo vyjadruje, sa vyvíjal množstvo rokov. Naši starí rodičia by vedeli o ňom živo rozprávať, pretože ho viac v živote prežívali. Cez deň pracovali, z práce išli do kola za dedinou na tancovačku a večer zasadli k stolu - stolovali. Znamenalo to sadnúť si  s čistými rukami za čistý stôl, dopriať svojmu telu, ktoré vonku - na slniečku a čerstvom vzduchu celý deň pracovalo, po tichej modlitbe výživných i vhodne upravených potravín a plné dúšky priezračnej čistej vody. Tým to však nekončilo, ale plynulo prešlo do deja vyčistenia si stola, inak povedané, rekapitulácie dňa.

Príklad: "Ty čo si na mňa tak gánil, keď si oral?", "Jój to ale nepatrilo tebe, ale myslel som na to, čo budeme siať, keď sused Fero nám spreneveril všetku pšenicu!", "No  dobre, ale mama ti hovorila, že mu ju nedávaj na uskladnenie, ale daj ju Pištovi. Keby si nebol býval vtedy lakomý a dal Pištovi to, čo právom pýtal, mali by sme čo siať! Môj zlatý, teraz zober rozum do hrsti, nedur sa na Fera - to nám nepomôže, ale rozmýšľaj ako to vyriešiš a zober si z toho ponaučenie do budúcna, aby keď ti žena povie čo máš robiť, si hľadal spôsob ako to urobiť a nie dôvod, prečo to nespraviť!"

Dnes by sme povedali, že mali každý deň pohyb na čerstvom vzduchu, silu zo slniečka, hygienu, čisto prestreté, významný prílev vitamínov a minerálov cez nechemicky pestované biopotraviny a úžasnú skupinovú psychohygienu, takže problémy sa im nehromadili, ale ich priebežne riešili a boli zdraví na tele i na duši.

Ako to máme dnes? Otrávení z klimatizácie a škodlivého umelého svetla v práci sa s minimom pohybu prevážame domov, oblečieme si opraté prechemizované oblečenie dráždiace pokožku, ukradomky zhltneme zopár chemicky pestovaných, či upravených (p)otravín, ktoré už ani pri zelenine nemajú potrebné množstvo minerálov a vitamínov a zasadneme pred oltár, na ktorom tróni televízia, či internet a otravujeme sa ďalej škodlivým žiarením z obrazoviek a ešte škodlivejším pôsobením hnilobného kalu valiaceho sa na nás z programov sledovaných na obrazovkách. Ukradomky pozrieme na rodinu a otrávene im povieme nech nás nechajú v kľude pozerať obľúbený seriál, či televízne noviny,  dáme si "na zdravie" zopár pohárov chemicky vyrobeného vína a o pol noci ideme spať umytý chlórovou vodou do vyvetranej spálne plnej chemického spádu z tovární, výfukových plynov a chemických látok rozprašovaných špeciálnymi lietadlami na ovládanie počasia. Aby jedov nebolo málo, celú noc sa v polospánku jedujeme na šéfa, manžela, manželku, deti, susedov, politikov...

Sme však pyšní na to, že racionálne vieme ako treba stolovať - kde patrí vidlička, kde nôž, tanier, pohár, obrúsok... Je pravda, že poriadne stolovanie musí mať poriadok. Ako a čo je navarené, ako je prestreté, ako je prinesené jedlo a ako ho jeme. To je však iba materiálna stránka deja. To najhlavnejšie o stolovaní nám uniká medzi prsty, aj keď slovné spojenia vyjadrujúce šírku slova stolovanie ešte zavše použijeme: "Sadnite si spolu za jeden stôl a vyriešte to...", "Nebudem s ním sedieť za jedným stolom!", "Prečo si s ním nechceš sadnúť za stôl?"...

Skúsme to zmeniť! Znovu precíťme slovo stolovanie a pozrime sa, ako sme stolovali cez sviatky a čo sme riešili za stolom. Alebo si stačí sadnúť za stôl a pozorovať čo sa deje. Deti nám priamo pri stole ukážu, kde sú naše najväčšie problémy a sami si pri stole môžeme uvedomiť i to, akí sme - ako nás vníma okolie.
Dieťa si sadne blízko ku stolu - skoro si až ľahne na stôl. Dáva tým najavo, že v tejto domácnosti sa cíti veľmi dobre.

Dieťa si sadne ďalej od stola tak, že z lyžičky mu určite vypadne mrkvička, či slížik, kým ju dopraví do úst! Čo nasleduje: "To som vedela, to si celá ty - neporiadnica..." Dieťa dáva dospelým najavo, že sa bojí sadnúť si s nimi za stôl, pretože cíti, že opäť dostane "hubovej polievky". Vie, čo všetko robí zle, ale nevie, čo robí dobre, nik mu to nehovorí tak často, ako to, čo robí zle.

Dieťa si nechce sadnúť ku stolu s výhovorkou, že nie je ešte hladné. Dieťa rebeluje - nechce sedieť s nami za jedným stolom - nechce sa už nechať ponižovať...
Dieťa skoro nič neje. "Čo by mladý pán chcel, nič mu nie je dobré čo ja uvarím... ber sa mi z očí..." Dieťa v takomto prípade naozaj nevie stráviť jedovatú prechemizovanú (p)otravu prestieranú s ešte jedovatejšími slovami.

Dieťa je aj to, čo neľúbi. "Nie si ešte hladný, nevadí môj zlatý, choď si von pobehať, a keď vyhladneš príď, niečo dobré ti ešte upečiem..." Dieťa je tú istú jedovatú prechemizovanú (p)otravu, ktorú dokonca neľúbi, lebo je prežiarená láskou a porozumením, čo (p)otravu učiní potravou. Vľúdne slovo je pre dieťa však najobľúbenejšou Potravou.

Keď sa dieťa veľa pýta pri stole, je to to najprirodzenejšie, čo robí, ak sa nepýta, muselo nastať veľakrát sklamanie: „Jedz a nemudruj!“... Hovoríme tým dieťaťu, že sa mu nemienime venovať, že nemáme oň záujem... Všimnime si tiež, či polievku jeme lyžicou tak, že naberáme z taniera k sebe (branie), alebo od seba (dávanie). Tiež si všimnime, či sa staráme do svojho taniera, alebo do tanierov prísediacich. Rozdiel medzi: „Jój tak som sa dobre napapal, už si môžem dať maškrtku!“ a „Už aj to zjedz, lebo nedostaneš maškrtku!“ je veľmi veľký.

Pri stole samozrejme komunikujeme nielen o jedle, ale aj o iných veciach nášho života, ale spôsob komunikácie je podobný ako v prípade jedla. Buď sa staráme o „svoj tanier“ a inšpirujeme okolie, alebo sa staráme „do tanierov“ prísediacich a nanucujeme im naše názory. Rozdiel medzi: „Vieš čo, toto by som ja nikdy nespravil, pretože...“ a „Neopováž sa to spraviť, lebo ťa ...“ je opäť veľmi veľký.

Človek, ktorý je hladný a nenaberie si, aj keď môže, má malú sebadôveru. Človek, ktorý sa skloní nad tanier, prikrýva si ho ešte druhou rukou a je pahltne je sebecký... Dalo by sa pomenovať ešte množstvo prípadov, skúsme však samostatne pozorovať a učiť sa z toho. Keď si sadneme za klasický stôl s klasickou stoličkou, povieme o sebe všetko. Aj preto sa obchodníci často stretnú na obede, pretože tam im ich obchodný partner povie o sebe všetko spôsobom, ako stoluje.

Je dôležité uvedomiť si, že pojem k slovu stolovanie si prinesieme do aktuálneho pozemského života z minulosti, ktorá je najmä v rannom detstve na každom človeku veľmi viditeľná. Dajú sa dokonca pri stolovaní jasne vidieť minulé životy, v mládežníckom veku to, ako sme boli vychovávaní a v dospelom veku to, akí sme, či sa snažíme o duchovný vývoj, alebo nemáme ani poňatia o tom, prečo sme prišli na planétu Zem.

Najdôležitejšie je však sadnúť si ku každému stolu s radosťou a tichou vďakou Všemohúcemu za to, že smieme stolovať. Vtedy sa nad stolom rozsvieti nádherné Svetlo v tvare mešity, ktoré prežaruje a vylepšuje nielen jedlo, ktoré jeme, ale i naše myšlienky a spôsob, ako riešime problémy za stolom. Na stole máme Nebeskú potravu!

 

Juraj Sitár