02 02 03 Vo Svetle Poznania

Verzia pre tlač

vo svetle poznania2. Prebuďte sa!

Pribina Chariotov

 

Ak človek chce naozaj stúpať nahor, musí postupovať krok za krokom. Kým nespraví ten prvý krok, tak nemôže robiť druhý. Tým prvým krokom, ktorý bol popísaný v prednáške „Čo hľadáte?“ je to, aby človek v sebe udržal pevné Chcenie k dobrému a Čistotu myšlienok. Pokiaľ má túto Čistotu, je mu obrovskou oporou ku všetkým slovám a ku všetkým činom. Vedome už zasieva len to krásne, čo chce v budúcnosti žať, preto všetko ostatné je mu naozaj pridané. Navyše vyzdravie jak na tele, tak na duši, pretože si už svojím chcením a myslením nespôsobuje utrpenie na svojich orgánoch.

To je ten jednoduchý krásny obraz toho čistého Janka v slovenských rozprávkach. čistý Janko s Láskou v srdci prekonal všetky nástrahy Osudu, útoky zlých temných síl, černokňažníkov a démonov. On, so svojím čistým srdcom, prekypujúcim Láskou. Miluj blížneho svojho ako seba samého. Rob druhým to, čo chceš, aby druhí robili tebe.

Bez tohto prvého kroku nemožno robiť kroky ďalšie. Je nevyhnutné tomu, kto tento prvý krok nespravil, aby sa znovu k nemu vrátil. Znovu si dal celý mesiac za „domácu úlohu“, naozajstnú snahu pri všetkých dennodenných skutkoch udržať Čistotu v chcení, myslení, reči a konaní. Nepozerať na iných, pozerať na seba a udržať Čistotu v sebe. Vo všetkých životných situáciách, ktoré mu ten mesiac prinesie. Bez toho sa nedá pohnúť ďalej.

Akonáhle človek v sebe Čistotu udrží, len čo v ňom nevzplanie hnev, alebo neprepukne vnútorné pnutie: „Ako mi toto mohol povedať, čo si to ten dovoľuje na mňa“, keď vie prijať všetko, čo mu prichádza v spätnom pôsobení a povedať si: „Aha, keď ten šéf takto na mňa tlačí, to aj ja som na niekoho takto tlačil, no to muselo byť hrozné! Ako som takto mohol niekomu ubližovať?“ Ak viem toto prijať bez toho, aby ma to vnútorne rozlaďovalo, tak okamžite viem pomôcť aj tomu, kto na mňa práve tlačí. Viem mu povedať: „Ja ti odpúšťam, nehnevám sa na teba, pretože keď mi to dnes robíš, musel som to ja kedysi niekomu robiť. Ale vieš čo, poradím ti. Mne to dnes prišlo naspäť a už viem, aké je to trpké. Chceš toto, čo teraz seješ, v budúcnosti žať? Určite nie. Tak to radšej nesej, radšej si zasej niečo krajšie.“

Je to naozaj v tej jednoduchej dennodennosti, kedy človek príde na mnoho spôsobov svojho jednania, ktoré nebolo správne. Kedy zasieval dennodenne mnohé veci, ktoré potom trpko na sebe pocítil v spätnom pôsobení. Toto je ten prvý krok, ktorý človek musí urobiť, ak chce kráčať nahor ku Svetlu, musí sám za seba prežiť a precítiť, ako svojou zmenou mení svoje okolie. Nepotrebuje vedieť ani čítať, ani písať, ale potrebuje udržať Čistotu vo svojom chcení, myslení, reči a konaní. Tým, že si dáva pozor, aby nezasial zlé, tým stanovil hranicu, kedy aj to posledné zlé, v minulosti ním zasiate, sa rozuzlí a on je od toho zlého s konečnou platnosťou uvoľnený.

Na to, aby človek vedome ďalej kráčal, je krásne uvedomiť si rozprávku, ktorá hovorí o troch grošoch. Jeden z tých troch grošov má človek dať na minulosť, jeden na prítomnosť a jeden na budúcnosť. Tá minulosť je v tom, že kedysi, keď sme boli malí alebo slabí, nám niekto nezištne pomáhal a dnes to máme my do tej minulosti vracať. Pretože teraz tí, ktorí nám kedysi pomáhali, teraz oni sú slabí, starí, nevládni. Máme im splácať.

Ten druhý groš máme dať do prítomnosti. To znamená, že všetko, čo sa nám v tom prítomnom čase deje v zmysle Zákona príťažlivosti rovnorodého druhu – „vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá“ a čo v Zákone vzájomného pôsobenia v spätnom účinku k nám prichádza z minulých siatí, či je to dobré, alebo zlé, prijmeme ako naše. To dobré preto, aby sme vedeli na čom ďalej stavať, a to zlé preto, aby sme ho konečne rozuzlili, a aby nás už nezaťažovalo. Nikdy nemáme prejaviť postoj: „Jój, len aby som toho človeka zajtra nestretol.“ Naopak, máme túžiť hneď ho stretnúť, aby sme si čím skôr rozviazali to, čo nás ťaží.

Ten tretí groš máme dať do budúcnosti. To je to, že mám denne spraviť niečo naviac, než vyrovnať sa s minulosťou a žiť v prítomnosti. Mám totižto zasiať niečo pre seba, pre svoju budúcnosť. A to tak, že teraz ja keď vidím, že niekde môžem pomôcť, niekomu malému a slabému, pozdvihnem ho, usmerním... Súčasne si to ale zasievam pre seba, keď ja budem nevládny, zase mne bude niekto pomáhať. Robím druhému to, čo chcem, aby druhí robili v budúcnosti mne. Už jasnejšie sa to asi nedalo povedať ako v slovách Pána Ježiša: „Miluj blížneho svojho ako seba samého.“

Tie tri groše sú ale aj v každom dni, v každej hodine a v každom deji naporúdzi k použitiu. Príklad: šéf z pozície moci na mňa neprávom kričí. V tomto deji groš do minulosti znamená poohliadnutie sa: Na koho som ja v minulosti z pozície moci neprávom kričal? Už viem, na moje dieťatko, hoci to bolo len zrnkom, dnes žnem z toho celý klas. Groš do minulosti mi takto pomôže dať groš do prítomnosti – prijať žatvu, ktorá mi prichádza cez môjho šéfa vo firme. A ja mu poviem: „Šéf, nebudeme si dávať ružové okuliare, vieme všetci, že z pozície moci na mňa neprávom kričíš. Ja to beriem, sial som takéto zrnko a dnes žnem z neho celý klas, patrí mi to.“ A groš do budúcnosti? V budúcnosti, keby som znovu zakopol a z pozície moci by som na niekoho neprávom kričal, ako chcem ja, aby sa vtedy dotyčný človek ku mne zachoval? Aby mi vynadal? Nie! Aby ma za chrbtom ohovoril? Nie! Aby ma prísnym, ale láskyplným spôsobom upozornil, že nesprávne konám? Áno! No, ale to si mám dnes zasiať! Jednoducho šéfovi ešte k tomu, čo som mu už povedal, dodám: „Ale upozorňujem ťa, že aj na teba ten Zákon pôsobí. Čo zaseješ, to zožneš! Ja si to dnes žnem, ale ty si to zasievaš! Aj tebe sa to vráti rozmnožené... Vieš čo? Zasej si radšej niečo pekné! Ja sa za teba aj pomodlím, aby sa ti to podarilo.“

Ak človek dospeje k tomu, že uvedomením si svojej minulosti vedome v prítomnosti seje svoju budúcnosť, k tomu, keď sa tento človek naozaj v duchu prebudí, tak platí to, čo je v druhej prednáške. Takýto človek sa stal duchovným, má Pravdu vôkol seba, vidí a chápe úplne všetko, na každú otázku si vie dať odpoveď, dokonca žiadnych otázok už nemá.

V čase vnímame len zmeny tvarov. Ale toto všetko vníma len naše pozemské oko a s ním spojený mozog a jeho produkt rozum. Pokiaľ sa sústredíme len na toto pozemské, tak nikdy nevieme prísť k tým hodnotám, ktoré sú z ducha. Akonáhle to pozemské dáme bokom, okamžite pocítime tú veľkú skutočnosť, že sme, a že môžeme vedome pôsobiť. Toto precítenie je vnútorným prebudením, pretože ním si súčasne uvedomujeme „onen svet“ – všetko, čo je za pozemským spôsobom chápania.

Nepotrebuje žiadny človek k tomu okultizmus, špiritizmus, reinkarnačné regresy, alebo niečo podobné. Každým jedným chcením, každou jednou myšlienkou sa človek spája s tým oným svetom. Pôsobí v ňom a v spätnom pôsobení vie vidieť na sebe jeho účinky. Ak si človek drží tú Čistotu v sebe a vedome tým Chcením k dobrému vysiela v tomto neviditeľnom svete podnety, okamžite ako zázrakom vystupujú pred jeho zrakom v pozemskom viditeľné deje. Zrazu to človek všetko chápe, že je to založené na vnútornej Čistote a vedomom Chcení k dobrému. To dobré Chcenie dalo do pohybu obrovské Sily, ktoré idú tým smerom, ktorým sme ich vyslali. To je ten druhý krok, ktorý treba učiniť. Uvedomiť si, že sme súčasťou oboch svetov, nielen tohto pozemského, ktorý vidíme. Aj v tom onom svete môžeme už teraz bezprostredne, každodenne pôsobiť. Pôsobiť tým, že vysielame túžby, čisté prosby. Či už za seba, alebo niekoho iného. Všetko svoje chcenie, myslenie, reč i konanie vedome smerujeme k dobrému.

U človeka je úplne prirodzená túžba byť doplnením tomu druhému princípu. Avšak pri jej nesprávnom vysielaní – u ženy: „Chcem mať muža“, u muža: „chcem mať ženu“, buď zapôsobí Zákon – „Čo zaseješ to zožneš“, teda keď zasievam chcem mať – brať, tak žatva je, že mi je brané. Už, už to vyzerá, že zo vzťahu niečo bude a nakoniec bum – nič. Zobrala mi ho iná. Alebo viac zapôsobí Zákon príťažlivosti rovnorodého druhu a jednoducho stretneme niekoho, kto tiež chce mať. V tom – chcem mať, je zárodok privlastňovania, žiarlivosti, zárodok mnohých zlých skutočností, ktoré sa potom udejú.

Na to, aby človek vyslal čistú túžbu, čisté chcenie, musí chcieť vždy tvorivo dávať. Keď v akcii Chcem dávať, reakcia je, že mi je dané! Ale keď v akcii chcem brať, reakcia je, že mi je brané! Žena nemá chcieť mať muža, a muž mať ženu, ale žena má túžiť byť doplnením mužskému, a muž byť doplnením ženskému princípu. Presne povedané u ženy: „V túžbe ku Svetlu chcem byť doplnením mužskému princípu“, u muža: „V túžbe ku Svetlu chcem byť doplnením ženskému princípu.“ To „v túžbe ku Svetlu“ znamená, že všetko, čo chcem robiť má byť povznášajúce ku Svetlu a narezonujem tým rovnorodú bytosť. To „byť doplnením“ znamená, že keď v sejbe ja chcem vedome dopĺňať svojimi danosťami toho druhého, ktoré on nemá, v spätnom účinku mi príde partner, ktorý chce mne dávať svoje danosti k doplneniu, ktoré ja nemám. Keď človek túto túžbu takto vysiela zo srdca, nielen si to mechanicky vo svojich myšlienkach opakuje, zrazu sa všetko pred ním vo viditeľnom svete začne formovať v zmysle tejto túžby.

Či je to žena, ktorá uvažuje nad rozvodom, pretože už nevládze ďalej všetko ťahať, alebo je to slobodná 20 ročná, 80 ročná žena, alebo nejaký muž, to je úplne, úplne jedno. Táto čistá túžba je ako para, ktorá vystupuje nahor a zrazí sa v oblak. A tu je zas para niekoho iného, ktorá vystupuje a zrazí sa v oblak. Dva takéto oblaky sa stretnú, ale len a len v rovnorodosti. To znamená, vždy sa stretne len rovnorodá túžba. Túžim byť doplnením, potom tá moja túžba sa stretne s túžbou byť doplnením niekoho iného. Oblaky sa zrazia, začne pršať, padať sneh a to je ten hrubohmotný viditeľný dej, ktorý vidíme v tom pozemskom živote. Zrazu jej padnú kľúče, on ich zodvihne, oči sa im stretnú a už vedia, že sa našli. Preletí medzi nimi obrovská iskra, ktorá sa tak rozhorí, že si to každý okolo všimne.

Ale taktiež to dobré Chcenie funguje vo všetkom, o čo sa človek snaží. Pri hľadaní práce, ak človek myslí na to, že si už nikdy nenájde prácu, že všetko je tu také zlé atď., tak sadí si to, čo v zmysle Zákonov bude žať – naozaj si tú prácu nenájde. On si to tak želá, dopredu si to sám tvorí, aj keď si to vôbec neuvedomuje. Ak túži dávať svojou tvorivosťou hodnoty druhým, tak táto túžba narezonuje niekoho, kto potrebuje takéhoto človeka.

Obraz vysielania jedného pána. Odborník, ktorému zrušili pracovisko a nemal možnosť sa zamestnať vo svojom odbore tak ako chcel. Zamestnala ho nakoniec vlastná manželka v obchode a on tam bol stále smutný, nemastný, neslaný, až veľakrát otrávený. Hovorím mu: „Pozrite, príde do vášho obchodu človek, ktorý potrebuje do svojho kolektívu šikovného odborníka ako ste vy. Aký obraz si utvorí o vás? Ten človek nutne potrebuje šikovného človeka a vy ste šikovný vo svojom odbore. Ale čo vidí na vás? Fňukanie, nadávanie aké je všetko zlé... Aj keď potrebuje toho odborníka, povie si: „Človeka potrebujem, ale takýto, čo len na všetko nadáva, takého nechcem“ a ani vám nič nepovie. Ale pokiaľ vy budete vysielať v túžbe ku Svetlu chcem dávať ostatným to, čo som si ja priniesol na zem ako hodnotu a z toho brať protihodnotu, on to z vás cíti, začne sa s vami rozprávať a vy mu poviete: „Som zatiaľ tu u manželky, aby som bol nejako užitočný a verím, že raz budem znovu môcť pracovať vo svojom odbore, pretože v Čistote po tom túžim“, on v tej chvíli si povie: „Práve takéhoto hľadám“ a ponúkne vám zamestnanie. Tá čistá túžba vždy nájde odozvu, len musí byť sústredená z citu na dávanie, nie na branie.“

Nemá to byť – chcem mať robotu, aby som dobre zarobil, alebo chcem dobre zarobiť. Túžim dávať hodnoty do spoločného a za tie hodnoty brať samozrejme aj primeranú protihodnotu v zmysle Zákona vyrovnania. To je následné a logicky vyplývajúce z toho, že hodnoty dávam. Vtedy narezonujem toho človeka, ktorý práve potrebuje do partie takého, ako som ja. Zrazu si človek uvedomí, že naozaj čokoľvek, po čom čisto túži a čím túži obohacovať iných, je mu v tom živote prinášané doslova do cesty. Nech je to hocičo, čo potrebuje k práci, nový byt, alebo priestory pre firmu, nejaké prístroje, nejaká pomoc od sponzora – čokoľvek...

Podstatou týchto dejov, aby takto živo pôsobili, je najskôr prvý krok, udržať si Čistotu sám v sebe, aby sme už nezasievali negatíva na svojej ceste. Potom môžeme vedome vysielať Chcenie k dobrému, ku prospechu iných a vedome vnímame, ako všetko vzájomne spolupôsobí. To je ten druhý krok, v ktorom sa prebudíme – precitneme a uvedomíme si, že to skutočne živé ja v našom pozemskom tele je náš duch, ktorý má v sebe obrovskú schopnosť k tvorivosti. Precítime, že mohutnú Silu Božiu, ktorá prúdi celým Stvorením, môžeme sformovať do úzkeho zväzku, do nášho konkrétneho Chcenia dávať Dobro.

Je to ako v záhradke. Pracujeme na tom, aby nám v nej nerástla burina. Okopávame ju aby bola čistá. Ale to nestačí! Aj keď všetku burinu sveta vyničíme, keď všetko zlo zo sveta odstránime, ešte to neznamená, že nám v záhradke niečo narastie, že sme aj niečo tvorivé urobili. Máme záhradku čistú, to je prvý krok a druhý – niečo konkrétne zasadíme, čo chceme žať. Tu sa nik nediví, keď zasadí hrach, že mu nevyrastie mrkva, či pšenica. Vyrastie vždy hrach a z jednej guličky veľa guličiek. Tak je to i v živote, vždy chcením, myslením, rečou, alebo konaním niečo zasadíme a potom sa čudujeme. Ak niečo iné chceme, iné myslíme, iné hovoríme a iné robíme, potom je z toho to zmätok. Aby sme jasne videli zo sejby žatvu, musíme to isté chcieť, myslieť, hovoriť i robiť, aby sme mali prehľad, ako v tej záhradke.

Tu pôsobí Zákon – „len v dávaní môže človek prijímať.“ Presne tak ako s dýchaním. Len tak, ako človek hlboko a intenzívne vydýchne, len tak hlboko a intenzívne môže nadýchnuť. Koľko dá, len toľko môže zobrať. Dávanie podmieňuje branie, aby bola rovnováha. Potom, ako človek dá, má znovu zobrať, aby znovu mohol dávať. Vždy, pri každom dávaní sa rozmnožuje schopnosť človeka. Tá sejba je to zasadené zrniečko, ktoré prinesie naozaj celý klas naspäť. No musí ho človek zasiať, aby mohol žať a má to robiť s plným vedomím.

Človek má byť vo svojom vnútri slobodný. Oslobodený od reklám, od rôznych skupinových prejavov, spoločenských pokrivených noriem, ktoré v dennodennom živote vládnu. Len taký človek je vo vnútri slobodný, ktorý nepodlieha rôznym myšlienkovým prúdom, dennodenne sa valiacim na neho z tzv. mienkotvorných masmédií. Čo je v dnešnom svete reklama? V slovenčine to znie v pravom význame slova. Re – je neskoršie pomenovanie v niekdajšom Egypte pre Lucifera a klamať. Lucifer klame.

Je množstvo slov, ktoré sa dnes bežne používajú bez hlbšieho poznania ich skutočného významu. Napríklad: „Imidž.“ Imidž je predstava. Keďže človek už nevie vnútorne byť čistým, láskavým, dobrým, spravodlivým, akým človek s veľkým „Č“ má byť, tak pre iných musí o sebe robiť umelo predstavu, že je taký, aký vlastne nie je. Musí si robiť imidž, aby cielene a zištne prekabátil ľudí. Keby vo vnútri bol čestný, nepotreboval by o sebe robiť predstavu, pretože jednoducho už taký je a kdekoľvek príde, ľudia to cítia a vnímajú!

Stane sa veľakrát, že človek, ktorý si formuje imidž o sebe, aj sám uverí tomu, že je taký, ako si to doteraz okolo seba sformoval a ako to následne formujú okolo neho aj iní. To je potom človek, ktorý sám seba klame vytvorením obrovského množstva myšlienkových foriem imidžu okolo seba, ale pritom dennodenné jeho rozhodnutia idú z jeho vnútra a zasahujú hlboko a trpko do Osudov mnohých ľudí, čo vôbec nekorešponduje s vytvoreným imidžom. Takýto človek príde na druhý breh a vidí okolo seba ním vystavané myšlienkové formy. Veľmi dlhú dobu sa v nich vyžíva, až spozná, že to boli len útvary ním predstierané. Uvedomí si, že skutočný život je o niečom úplne inom, a až po mnohých tisícich rokoch, začína spoznávať, komu všetkému ublížil a komu všetkému musí pomôcť, aby vyvážil to, čím kedysi ublížil.

Takéto prežitie nie je nutné, ak človek naozaj v živote vedome kráča vpred. To nie je len v tom, že raz do týždňa ide do niektorého chrámu, ale o tom, že v dennodennom živote žije podľa Zákonov Božích.

Skúsme sa pozrieť na mesiac, ktorý prešiel, či sme si držali tú Čistotu v chcení, myslení, reči a konaní. Či v tej dennodennosti, keď sa na nás valilo množstvo a množstvo udalostí, sme vedeli zostať vo vnútri čistý. Nenapajediť sa, nenahnevať, nenazlostiť, nerozhorčiť... Či sme vedeli prijať spätné pôsobenie, udržať si mier v duši a tento mier preniesť na tých ostatných. To je ten prvý krok. Kto sa o toto poctivo snažil, určite sa mu to minimálne raz podarilo.

Pozrime sa aj na ďalší mesiac, ktorý je pred nami a snažme sa naozaj vedome vysielať naše chcenia, myšlienkové formy v dávajúcom slova zmysle. Nech je to v akejkoľvek oblasti, či človek chce nájsť nové spôsoby výchovy svojich detí, riešenie problémov v partnerstve, správne postoje voči iným ľuďom...

Celý mesiac zasievajme v chcení, myslení, reči a konaní len to dobré, čo chceme v budúcnosti žať. Za takýto mesiac človek naozaj príde na tak obrovské množstvo vecí, ktoré dennodenne robil zle a doteraz si to nevšimol.

Príklad – rodič a dieťa. Rodič mal určitú predstavu, prišiel za dieťaťom, predostrel mu tú predstavu a chcel od neho, aby mu tú predstavu napĺňalo. Samozrejme, vznikali tam určité konflikty väčšieho, alebo menšieho rázu. Buď dieťa nechcelo napĺňať tú predstavu, alebo dokonca odporovalo. A teraz si rodič uvedomil jednu vec, že to dieťatko veľakrát prišlo za ním a on mu vtláčal svoju predstavu. Ono samo išlo k nemu so svojou predstavou. Rodič sa snažil počas toho mesiaca pozrieť sa na tú predstavu, ktorú to dieťatko prinášalo a z nej vychádzať. Akonáhle rodič vyšiel z tej predstavy, čo dieťa chcelo, vedel ho potom usmerniť aj k tomu, čo on chcel. Áno, ale podarilo sa mu to tým, že s ním spoluprecítil jeho predstavu, pochválil ho, alebo pomohol mu v tom, čo chcelo a následne mu dieťa vyhovelo v tom, čo on požadoval od neho.

Treba si uvedomiť, že je to naozaj v tých jednoduchých dennodenných veciach. Pokiaľ to viem v nich, tak to viem aj v ťažkej, zložitej situácii plnej stresov, kde sa mám okamžite rozhodnúť o veľmi dôležitom životnom rozhodnutí. Ale ak to neviem v tých drobných dennodenných veciach, potom to nebudem vedieť ani v tých veľkých. Pretože veľké veci sa skladajú z mnohých malých, drobných.

Čistý Janko s Láskou v srdci – táto hlboká ľudová múdrosť, aby bol človek čistý a láskyplný, je viditeľnou v odkaze Pána Ježiša: „Bdejte a modlite sa!“ Človeče bdej, aby si nezasieval nepekné a modli sa svojim životom žitým v zmysle Zákonov Božích. To isté je v prvých dvoch prednáškach Pána Imanuela podrobnejšie popísané a v Jeho odkaze ľudstvu znie: „Kto má v sebe pevnú Vôľu k Dobru a snaží sa dodať svojim myšlienkam Čistotu, ten našiel už cestu k Najvyššiemu! Tomu bude potom všetko ostatné pridané.“

Skúsme sa mesiac venovať tomu druhému kroku. Vedome zasievať v chcení, myslení, reči a konaní niečo dobré. Naša túžba sa zhmotní a do života príde nikdy predtým netušená radosť z precítenia Zákonov Božích. Túto radosť premeňme v tvorivý čin, ktorým vzdáme Vďaku Všemohúcemu za Jeho dobrotu.

 

Prednáška je z knihy Vo Svetle Poznania od Pribinu Chariotova.