02 02 02 Koledov Dar Slovenom

Verzia pre tlač

koledov dar slovenom

Druhá prednáška „Prebuďte sa!“ a číslo dva.

 

Dvojka je Stvorenie. V Zákone čísiel je nutné chápať každé slovo priradené k číslu v celej hĺbke tohto slova. Stvorenie je živé dianie. Stvorenie je prejav Tvorivosti Všemohúceho.

V druhej päťročnici života človeka sa ukazuje aký duch prišiel – aký je to tvor – ako sa doposiaľ utváral, aký talent a aké neduhy si priniesol na Zem. Dieťa prirodzene siaha po tom, čo je jeho duchu vlastné a ukazuje nám, čo v ňom je. Trpezlivé vedenie k tvorivému používaniu jeho talentu v zmysle Zákonov Všemohúceho je základom vývoja ducha v tomto období.

V ľudovej múdrosti sa hovorí: „Bez práce nie sú koláče!“ a „Trpezlivosť ruže prináša!“ Človek musí trpezlivo pracovať - Tvoriť, aby mu vykvitla Láska!

Ako s dvojkou súvisí druhá prednáška? Nadväzuje bezprostredne na tú prvú. Človeče, keď už si udržuješ Čistotu, dbaj na to, že táto činnosť je ako starostlivosť o tvoje políčko. Mám políčko a chcem, aby mi niečo pekné na ňom vyrástlo. Musím teda robiť neustále dve základné veci. Každý záhradkár to pozná. Musím čistiť, chodiť s motyčkou, aby mi tam nerástla zelina, ale to je len prvý krok. Keby som len toto robil, políčko mám síce nádherne čisté, ale nič mi na ňom nerastie. Okrem toho čistenia musím vedome zasadiť to, čo chcem žať. Keď chcem žať hrach, musím nejaké malé množstvo hrachu zasadiť, aby som mohol veľké množstvo hrachu žať. Bez práce nie sú koláče, ale tvorivá práca prináša rozmach. Pri tejto práci je vidieť nutnosť trpezlivého okopávania, polievania, ošetrovania..., ale táto trpezlivosť je potrebná pri akejkoľvek duchovnej Tvorivosti, ktorá má byť úspešne zavŕšená na Zemi.

Druhé Blahoslavenstvo Pána Ježiša: „Blahoslavení ľudia, ktorí sú trpezliví a mierni; pretože oni Zemou vládnuť budú.“ Tento Nový Zákon platí nielen na našom políčku, ale celkovo v našom dennodennom živote pri riešení akýchkoľvek problémov. Musíme však láskyplne a  trpezlivo zasievať Dobro.

To isté smerovanie nachádzame i v druhej prednáške Pána Imanuela: Vo vesmíre pôsobí večný Zákon: Len dávaním možno zasa prijímať, ak ide o hodnoty trvalej ceny. Tento Zákon zasahuje tak hlboko, že preniká celým Stvorením ako svätý odkaz Stvoriteľa. Nesebecky dávať, pomáhať, kde je treba a mať porozumenie pre utrpenie blížneho a jeho slabosti, znamená prijímať, pretože to je prostá, pravá cesta k Najvyššiemu.“

Druhý krok je láskyplná a trpezlivá Tvorivosť a k takejto Tvorivosti vyzýva už názov prednášky „Prebuďte sa!“. „Človeče prebuď sa, vedome zasievaj to, čo chceš žať. Keď chceš niečo úžasné vytvoriť, musíš sa do toho vložiť v sejbe, aby to mohlo vyrásť. Žatva príde rozmnožená.“

Lenže človek stále pochybuje o Zákonoch – neverí im a tým neverí Všemohúcemu, ktorý tieto Zákony votkal do Stvorenia.  Pochybuje: „Keď mám zrnko v ruke, tak ho mám! Keď ho dám do tej zeme, tak ho už nevidím, už ho nemám! Ktovie, či vyrastie.“

V záhradke sa prirodzenej tvorivosti naučíme rýchlejšie, boli sme trpezliví, zasadili sme, okopávali, polievali..., prišla úroda. Ale v našom živote sme netrpezliví. Chceme vyriešiť vzťah s matkou. Desať rokov sme na ňu hromžili a teraz chceme už za dva týždne, čo sme na ňu dobrí, aby sa vzťah dal na poriadok.

Čudáci. Do obrovského pola, v ktorom sme dlhodobo sadili bodliaky a veľké množstvo nám ich vyrástlo, sme zasadili tri margarétky a myslíme si, že tým má vzniknúť nádherná lúka. Nie! Musíme pekne okopať pole, očistiť ho a v ďalšom sadení margarétok pokračovať, ak chceme mať lúku plnú margarétiek.

K zmene nášho života sú potrebné dva piliere. V prvom v Čistote jasne vidieť zákonitosť jednotky - v Čistote spočíva Sila. Súčasne Čistota sú koľajnice pre Lásku. Druhý pilier – vedomé, láskyplné a trpezlivé zasievanie Dobra. Čistota je prepojená s Tvorivosťou. Vo vyčistenom políčku prichádza plná úroda našej Tvorivosti. Bdieť, aby sme nezasievali netvorivé a súčasne vedome zasievať tvorivé.

Aj pri tom mojom balóne, na to, aby my vzlietol je nevyhnutné, aby som zhodil z neho vrecia s pieskom a odviazal laná, ale to samotné na let ešte nestačí. Ak chcem letieť, musím ešte do balóna napustiť horúci vzduch, aby vzlietol nahor.

Tak to musím robiť aj v živote, ak chcem nahor ku Svetlu.  Táto zákonitosť sa nikdy nedá ničím zmeniť, ničím obísť. Na každého jedného človeka pôsobí rovnako, pevne a nemenne. Ak človek nechce nahor nemusí sa snažiť, môže sa aj tak rozhodnúť, má slobodnú vôľu. Ale ak chce ísť nahor, musí napĺňať túto zákonitosť, musí sa snažiť.

Slovami Pána Imanuela v druhej prednáške: Môžete sa rozhodnúť, ale prepadáte potom bezpodmienečne následkom svojich myšlienok, svojho chcenia. Následky tvoríte si sami! Preto volám k vám: Udržujte krb svojich myšlienok čistý! Tým budujete mier a budete šťastní!“ 

Budha vo svojom učení zvlášť zdôrazňoval práve snahu. Človek nedokáže do zajtra byť ideálny, ale dokáže už od dnes vyvinúť k tomuto cieľu snahu všetkými silami, ktoré má k dispozícii. Aby každý jeden deň sa približoval k cieľu, k Čistote a Láske, aby jedno s druhým napĺňajúc žil v Spravodlivosti.

V tejto snahe človeku prichádzajú v ústrety všetky spätné účinky z minulých siatí, ktoré sa dožadujú naplnenia. Je mu ukazované, ktoré vrecia s pieskom treba ešte odhodiť z balóna a ako sa doň napúšťa horúci vzduch. To všetko patrí k pravej snahe.

Vo svojom živote to mám všetko učiniť, nie v živote niekoho iného. Ja sa mám vedome prebudiť k tomu, že som ľudský duch, ktorý disponuje úžasnou možnosťou Silu Všemohúceho neustále formovať do zmysluplného pôsobenia. Mám neustále pamätať na to, aby som touto Silou pôsobil vedome v dennodennom svojom chcení, myslení, reči a konaní a zasieval ňou to, čo chcem v budúcnosti žať. Robil druhým to, čo chcem aby druhí robili mne. Keď chcem, aby mi bolo dané, mám dávať. Nie brať. Keď vidím, že druhí mi neprávom berú, mám pamätať na to, že keď mne chce dnes niekto neprávom brať, musel som to ja kedysi siať. Tiež som to robil a dnes to vidím z druhej strany. Avšak nemám brať spätný účinok dogmaticky: „Pokazilo sa mi auto, je to moja karma a tak celý život budem chodiť pešo. Keď som kradol, nech mi ukradnú.“ Mám si chrániť to, k čomu som prišiel vlastnou snahou, ale súčasne pamätať ako chcem ja, aby ma v budúcnosti upozornili, keď by som ešte niekomu neprávom bral, tak takým spôsobom upozorním ja dnes tohto človeka, ktorý mi chce neprávom vziať. Sám sa snažím pritom do budúcna vo svojom živote už také neprávosti nesiať.

Musíme dbať ešte na dôležité upozornenie v druhej prednáške: „Osloboďte sa preto duchovne! Pretrhnite všetky putá, ktoré vás držia dolu! Ak sa naskytnú pri tom prekážky, jasajte im v ústrety, lebo znamenajú pre vás cestu k Slobode a Sile! Považujte ich za dar, z ktorého vám vzídu výhody a premôžete ich hravo.“

Mne cez spätný účinok je ukazované, kde je ešte môj balón priviazaný k Zemi a ja nenadávam na druhých: „Aký zlý človek mi to tu priviazal!“, ale s vďakou, že mi bolo toto lano ukázané, ho odväzujem. Jasám v ústrety akémukoľvek upozorneniu. Je mi ním dávaná pomoc, aby som uvidel ďalšie laná a vrecia s pieskom, ktoré mi bránia ešte k vzostupu.

Pri samotnej vedomej sejbe dobrého nie je problém v tom, že by som si nemohol povedať čo chcem mať. Ale v tom, aby som tento cieľ napĺňal v Zákonoch sejbou. Chcem mať pokoj! Keď poznám zákony, viem, že spôsob ako dosiahnem takúto žatvu, je v siatí. V prvom rade ja si musím udržovať čistotu, aby som neznepokojoval iných, aby som do nich zbytočne nevŕtal, nepodpichoval ich, nebral im kľud, mier, pokoj. Druhý pilier v dosiahnutí žatvy pokoja je vo vedomom siatí kľudu, pokoja, mieru. Keď vidím nejakého znepokojeného človeka, snažím sa ho upokojiť, ukľudniť. Snažím sa mu ukázať zákonitosti, kde u neho nastal problém, prečo sa znepokojil. Viem, že chcem kľud žať, tak si musím dávať pozor, aby som prestal so znekľudňovaním druhých, a aby som vedome pomáhal druhým ukľudniť sa. Zrnká vyrastú a dostáva sa mi priehrštím celých klasov kľudu.

Človek chce mať pre svoju rodinu dom. Problém, ktorý sme mnohokrát na domácu úlohu s klientmi riešili. Dodávam, že pri ich dennodennej snahe úspešne. Jeden z nich chcel mať byt. Mal určité obmedzené množstvo peňazí a pravidelne vyše dvoch rokov sa mu stávalo, že keď to už vyzeralo, že ten byt bude, vždy mu ho niekto prebral, lebo dal o čosi viac. Tento pán už nemohol, lebo prostriedky mal obmedzené. Jeho otázka znela: „To je tak veľa, že chcem mať jednu dvojgarsónku?“ Žil aj s rodinkou u svokrovcov a hovoril o katastrofe.

Odpoveď bola jednoduchá: „Nie je to tak veľa, len spôsob ako to chcete dosiahnuť je nesprávny. Chcete brať, je vám  brané. Vaše prežitia sú zákonité. Prestaňte chcieť mať dvojgarsónku a chcite dávať.“ On mi hovorí: „A čo ja môžem dávať? Čo mám šesť bytov, že môžem rozdávať tým, čo potrebujú?“ Ja na to: „Chcite dať rodine domov. Nedefinujte, že to má byť garsónka v osobnom vlastníctve, alebo dvojgarsónka družstevná, alebo štátny trojizbový byt. Vy chcite dať domov Vašej rodine. Ďalej pozerajte inzeráty tak ako doteraz, namáhajte sa hľadať, pričom vaše vnútro musí byť preplnené touto túžbou dávať.“

Netrvalo dlho a pred realitnou kanceláriou stretol bývalého spolužiaka, ktorý sa ho pýta: „Čo hľadáš?“ Pán mu vyrozprával, aké má problémy a spolužiak mu na to hovorí: „Vieš ty čo? Ja idem do štátov na dva roky. Chcel som tu práve ponúknuť svoj byt a budem rád, keď ti na dva roky pomôže. Stačí mi, keď budeš platiť nájom a energie. Viem, že ty sa mi oň dobre postaráš. Za dva roky určite nájdeš ten svoj!“ Spolužiak prišiel ako Anjel z Neba. Na dva roky mal pán zabezpečený domov pre svoju rodinu. Stačilo len zmeniť sejbu na dávanie. Za tie dva roky mohol došetriť viac peňazí a pristúpiť ku kúpe vlastného bytu.

Iný častý problém u klientov – človek nemá prácu v oblasti, kde je veľká nezamestnanosť. Ako z toho von? Väčšina rezignuje: „Tu nikto nenájde robotu, tu je to mizerné.“ Čo sú to za  sejby? Človek nadáva na to, že nie je robota. V zmysle Zákona – vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá - Zákona rezonancie stretne rovnakého človeka, ktorý tiež takto nadáva, a ktorý je nezamestnaný ešte viac rokov ako on. Tento povie: „No počkaj, ty si ešte len päť rokov nezamestnaný, ešte si na tom dobre. Keď budeš desať ako ja, takáto bude z teba troska.“ Mali sme veľa takýchto klientov. Či to boli katolíci, evanjelici, budhisti, moslimovia, ľudia z náboženských skupín vzniknutých okolo Posolstva Grálu..., všetci vedeli odrecitovať Zákon – čo zaseješ to zožneš, ale v živote ho nepoužívali. Preto ten ich život bol plný problémov.

Čo robiť, keď chcem mať tvorivú prácu, ktorá ma bude napĺňať, budem v nej môcť rozvíjať svoj talent a ešte si ňou aj zarábať na dennodenný chlieb?  „V túžbe ku Svetlu chcem dávať ostatným to, čo som si ja priniesol na Zem ako hodnotu a v zmysle Zákona vyrovnania z toho brať protihodnotu.“ Touto vetou musí človek žiť, nie o nej rozmýšľať. Musí vychádzať ako plameň z jeho srdca, že musí mať svoju mohutnosť. Nesmie byť tienená mnohými: „Nedá sa.“

Väčšina klientov na začiatku ani netušila, aký talent si priniesli na Zem. Ale v zmysle napĺňania správnej sejby stretol, každý z nich zväčša bývalého spolužiaka, dali sa do rozhovoru a ten spolužiak ho usmernil v rozhovore vetami: „Ty nevieš, čo máš robiť? Veď si spomeň, vždy sme ťa na škole obdivovali za..., skús to v tomto odbore.“ Buď ho tí spolužiaci usmernili, kde si má hľadať prácu - v ktorom odbore, alebo priamo mu už konkrétnu prácu ponúkli. Dlhodobo nezamestnaní zmenili spôsob sejby a našli si dokonca takú prácu, ktorá ich tešila a v ktorej zarobili dostatok prostriedkov, aby mohli pokryť svoje náklady na živobytie.

Ale keď si človek stanoví: „Musím si nájsť takú prácu, kde zarobím aspoň 15 tisíc.“ V sejbe to znamená chcem mať – chcem brať. V žatve to znamená cez Zákon akcie reakcie, že mu niekto tú prácu zoberie skôr, ako on príde na pohovor. Alebo cez Zákon rezonancie, že si tým chcem mať narezonuje nejakého šéfa, ktorý tiež chce mať. Sľúbi mu tých 15 tisíc, ale na výplatnej páske je 10 tisíc. To preto, že Zákony fungujú. Človek naháňa dolár, ako psík svoj chvost. V oblasti práce, partnerstva a bývania majú ľudia najviac problémov. A to len preto, že pri riešení týchto problémov zabúdajú na Zákony Všemohúceho. Ľudia tieto Zákony poznajú, klaňajú sa im pravidelne raz do týždňa, ale v bežnom živote ich ku vlastnej škode nepoužívajú. Preto problémy prichádzajú. Učia nás zobrať rozum do hrsti, čo znamená to isté ako chytiť koňa za uzdu a určiť mu smer. My prejavom nášho ducha - naším citom máme rozumu určiť smer.

Tie isté Zákony platia v partnerstve - v spoločnej tvorivosti, pri ktorej si máme vzájomne pomáhať rozvíjať svoje princípy ženský a mužský, navzájom sa nimi dopĺňať a spieť tak k vyššiemu druhu tvorivosti. Tým, že sme ako tvorovia buď v ženskom, alebo v mužskom princípe pôsobenia znamená, že môžeme tvoriť aj samostatne, ale v spoločnom dopĺňaní tvoríme čosi viac ako každý samostatne. Je tu preto prirodzená túžba hľadať v tom druhom princípe to, čo nám chýba.

Aj tu platí – aká sejba, taká žatva. Ak sejem: „Ja som už starý, ja si už nenájdem ženu!“ a „Ja som už stará, ja si už nenájdem muža! Chodím len do roboty, z roboty domov, ani nemám kde si ho nájsť!“, tak samozrejme pri takejto sejbe nie je uchovaná Čistota, a tak nemôže byť výsledkom nič iné len to, že takýto človek partnerku, či partnera nemá.

Správna sejba je: „V túžbe ku Svetlu chcem byť doplnením ženskému princípu.“ a „V túžbe ku Svetlu chcem byť doplnením mužskému princípu.“ V túžbe ku Svetlu znamená v jednom aj druhom prípade, že všetko čo budem robiť, chcem, aby bolo povznášajúce nahor ku Svetlu. Byť doplnením znamená, že ja chcem svoj mužský princíp dávať k doplneniu ženskému princípu a ja chcem svoj ženský princíp dávať k doplneniu mužskému princípu.

Pri vysielaní tejto túžby mám tým dopĺňaním vo všeobecnosti pôsobiť hneď k tomu druhému princípu. Muž má svojou odvahou a silou dopĺňať ženy a žena má svojím jemnocitom zušľachťovať mužov. Tak ako Johanka z Arku pozdvihla celé Francúzsko, každá žena má túto schopnosť v sebe, aby pozdvihovala na nohy mužskú populáciu okolo seba. Každý muž má možnosť ako rytier chrániť ktorúkoľvek ženu, keď vidí, že niekto chce blížiť jej čistote, jej čistej snahe.

Žena svojím jemnejším princípom má ukazovať smer – čo treba robiť. Môže takto dopĺňať otca, brata, suseda, kolegu...

Muž svojím hrubším princípom má v ukázanom smere hľadať spôsob – ako to urobiť. Môže takto dopĺňať mamu, sestru, susedku, kolegyňu...

Vo všeobecnosti neustále každý jeden máme množstvo možností sprostredkovávať doplnenie. V tej všeobecnej rovine sa potom zákonite formuje aj tá konkrétna – niekde aj konkrétne sa táto snaha narezonuje a dvaja, čo  sebe patria sa stretnú.

Prečo sa práve títo dvaja stretnú, oči im zažiaria a vedia, že k sebe patria? Tým, že každý z nich chce dopĺňať súčasne sa dopĺňajú aj vo všeobecných vlastnostiach, ktoré môže ľudský duch rozvíjať. Každý z nich rozvinul iné.

Keby boli rovnakí, môžu spolu založiť firmu a byť si istí, že ktorýkoľvek z nich, keď je na pracovisku rozhodne rovnako, akoby rozhodol ten druhý. Pochvaľujú si spoluprácu, ale na partnerstvo je to málo, nemajú si čo dať, lebo sú rovnakí. Môžu spolu žiť vo vzájomnej úcte a spokojnosti, ale čosi im chýba.

Keď je jeden pomalý a druhý rýchly, vzniká doplnenie. V partnerstve práve protipóly umožňujú obohacovanie, samozrejme za splneného predpokladu spoločnej túžby ku Svetlu.

Ten pomalý vie toho rýchleho trošku pribrzdiť, usmerniť v tom – môj zlatý, ty prebehneš cez tú dedinu síce dvestovkou, ale pri tej rýchlosti nevidíš, že to dieťatko sa tam topí. Nevidíš, že tá krava sa ide zadrhnúť, lebo niekto ju priviazal a ona sa splašila, veľa toho nevidíš a aj keď máš dobré srdce nachystané ku pomoci, nepomáhaš. Trošku spomaľ.

Ten rýchly vie toho pomalého trošku popohnať – moja zlatá si veľmi precízna, ale pre všetku tú precíznosť pri tej pomalosti zabúdaš na cieľ, ktorý si si stanovila. Trošku pridaj, aby si ho mohla naplniť.

A teraz. Buď sa takíto dvaja dopĺňajú dobrovoľne a vtedy je to krásne, alebo si obidvaja postavia hlavu a vtedy to škrípe. Hovorí sa: „Láska nehnevaná, nie je milovaná!“ Takéto škrípanie nemožno nazvať samotnou disharmóniou v tom zmysle, že tí dvaja k sebe nepatria. Treba to pomenovať presnými slovami. Na chvíľu prestali byť ochotní dobrovoľne sa dopĺňať- nechať sa inšpirovať tým protipólom. Vtedy tou istou silou, ktorou je to normálne krásne, je to škaredé. Ale potom udobrenie je znovu krásne.

Je absolútna istota v tom, že keď ja chcem byť v túžbe ku Svetlu doplnením ženskému princípu, tak presne narezonujem takú ženu, ktorá v túžbe ku Svetlu chce byť doplnením mužskému princípu. Súčasne má aj schopnosť, aby ma dopĺňala presne tak, ako ja mám schopnosť, aby som ju dopĺňal. Je to opäť zákonitosť, ktorá sa v tom prejaví. Prejav tejto zákonitosti však ešte neznamená, že títo dvaja sú už ideálni. Keby sme boli ideálni, už sme tam hore a nie sme tu vo vývoji. V tomto vývoji je samozrejmé, že ešte niektoré vlastnosti máme aj také, ktoré máme odkladať a niektoré také, ktoré máme ešte rozvíjať. Ale to, že tí dvaja si chcú dávať, sprostredkovávať znamená, že aj obrusovanie negatívnych vlastností môže prebiehať oveľa šetrnejšie. Samozrejme zase do chvíle, kým si jeden, alebo druhý nepostaví hlavu. Tam to potom znovu zaiskrí.

Máme množstvo životných príbehov, keď ženy si nemohli nájsť 20 - 30 rokov partnera a zrazu, v priebehu pol roka už čmeliaci obletovali kvetinku. Je k tomu potrebné v čistote vysielať lásku, túžbu ku Svetlu a chcenie dávať druhým to, čo chcem, aby druhí dávali mne. Výsledkom je radostné spolutvorenie ženského a mužského princípu.

K tomu, aby som videl pôsobenie Zákonov Všemohúceho v dennodennom živote, používal ich k riešeniu drobných i veľkých problémov a vedome s nimi spolupôsobil na ďalšej výstavbe Stvorenia, musím sa ja duchovne prebudiť. Moje duchovné prebudenie prináša súčasne spojenie s Pravdou. V tomto spojení s Pravdou si viem potom odpovedať na každú jednu otázku, dokonca už žiadnych otázok nemám, pretože môj duch všetko vníma priamo - žije v Pravde. Moja tvorivosť tým nesmierne vzrastá. Čistota a Láska ma vedú nahor ku Svetlu. Musím mať však trpezlivosť vo svojej tvorivosti, pretože ona ruže prináša.

V závere druhej prednášky Pán Imanuel píše: „Nebojte sa, že toto vedenie odvádza od Stvoriteľa a oslabuje vašu doterajšiu vieru. Naopak! Znalosť týchto večných Zákonov, ktorých môžete využiť, ukáže vám celé dielo Stvorenia ešte vznešenejším a núti hlboko bádajúceho svojou veľkosťou, aby sklonil koleno plný zbožnosti.

Nikdy potom nebude človek chcieť zlo. Chopí sa s radosťou najlepšej opory, ktorá tu pre neho je: Lásky. Lásky k celému tomu podivuhodnému Stvoreniu i Lásky k blížnemu, aby i on bol privedený nahor k nádhere tohto pôžitku, tohto vedomia Sily!“

 

Úryvky sú z kníh Život Ježíšův na Zemi a Vo Svetle Pravdy.

Prednáška je z knihy Koledov Dar Slovenom od Pribinu Chariotova.