01 10 01 Výchova a vzdelávanie

Verzia pre tlač

1 Porovnanie vývoja ľudského ducha s výchovou pozemského človeka

Miroslav Kysucký

 

Výchova a vzdelávanie dnešných mladých ľudí nie je takou, aká by mala byť. Zo škôl nevychádzajú šťastné sebavedomé duchovné bytosti, ktoré sú plne pripravené na život. Vychádzajú z nich ľudia, ktorí sú rozumovo nabití množstvom informácii, ktoré väčšinou nepotrebujú alebo ich nevedia v skutočnom živote použiť. Preto sa výchova musí stať od základu novou. Nasledujúce články sa pokúsia byť takýmito základmi alebo východiskami. Určené sú tým, ktorí vážne hľadajú možnosti zlepšenia bežnej výchovy a vzdelávania. Nečinia si nárok na neomylnosť a úplnosť. Chcú vniesť trochu svetla do tejto dnes boľavej oblasti. Ak aj ostatní si v nich niečo nájdu, nech to využijú k dobru vo svojom obore činnosti.

Výchova a vzdelávanie pozemského človeka je opakovaním vývoja ľudského ducha, ale v oveľa menšom kruhu:

1. Ľudský duch vychádza nevedomý z Raja, vnára sa do hmotností, vyvíja sa a po úspešnom vývoji sa môže vrátiť ako sebavedomý tam, odkiaľ vyšiel, teda naspäť do Raja.

Pozemský človek sa narodí veľakrát na túto hrubohmotnú Zem, aby vždy posunul svoj celkový vývoj o ďalší kúsok, či kus. Rodí sa nevedomý a nesamostatný, a vyčkáva pokiaľ sa vyvinie jeho pozemské telo. Po dokončení vývoja svojho pozemského tela, sa duch človeka úplne spojí s týmto telom a môže v hrubohmotnosti plne a samostatne pôsobiť. Toto sa udeje okolo 15 roku pozemského života. V dnešnej dobe si nespomenie na minulé životy ani po tomto čase, lebo jeho stupeň duchovného vývoja mu nedovoľuje, aby si ich pamätal. Hrozilo by tu veľké nebezpečenstvo, že by ostal žiť iba v minulosti. Napríklad by si povedal: „Už päť pozemských životov to ide so mnou iba k horšiemu. Ja sa už nikdy nezmením!“ A človek by možno úplne rezignoval na svoj duchový vývoj. Alebo iný príklad: „Ja som bol v minulosti prezidentom štátu. To bolo ale úžasné, takto ovládať davy.“ A človek by opäť mohol rezignovať na svoj duchovný vývoj, len by sa kochal vo svojej minulosti. Preto si ľudia dnes z minulých životov prinesú iba vnútorné vlastnosti ducha. Vybudujú sa pre nich tiež pozemské pomery a pozemské telo podľa potrieb ich ducha.

Z nevedomého novorodenca sa teda pri správnej výchove má stať sebavedomý ľudský duch pripravený na plnú tvorivú činnosť v hrubej hmote. Škola a výchova má teda v prvom rade dohliadať na správny vývoj pozemského tela a na správne používanie pozemského tela duchom, ktorý sa s ním postupne spája. Všetko to je podriadené vývoju určujúceho ducha. Pozemské telo je iba nutný nástroj, aj keď drahocenný.

2. Z nevedomého dieťaťa Stvorenia sa má ľudský duch vyvinúť na sebavedomé dieťa Božie. Je to jeho úloha, jeho poslanie.

Každý pozemský život každého jednotlivého človeka má svoju úlohu, svoje poslanie. Je to čiastkový cieľ, ktorý treba dosiahnuť vo veľkom kolobehu vývoja ľudského ducha. Na požadovanú pozemskú úlohu je vystrojený vlohami svojho tela a duše, ako aj k tomu prislúchajúcim pozemským okolím. Jednotlivé úlohy pre pozemský život si ľudský duch vyberá buď dobrovoľne svojou Slobodnou Vôľou alebo sú mu nanútené, ako žatva siatí z minulých životov. Úlohou dospelého človeka v pozemskom živote je vytušiť toto pozemské poslanie a svojim životom ho napĺňať. Druhy poslaní môžu byť veľmi rôznorodé a dajú sa rozdeliť do troch základných skupín: odčiňovať zlé, učiť sa nové a byť vzorom v už rozvinutom. Napríklad: Odpútanie sa od alkoholizmu, ktorému holdoval minulé životy. Rozvinutie tvorivej činnosti v umeleckej oblasti. Ukázanie vzoru rozvinutého pôsobenia pri spolupráci s bytostnými.

3. Vývoj ľudského ducha má rôzne obdobia. V každom plní iné úlohy.

Vývoj pozemského človeka má takisto svoje obdobia s rôznymi úlohami. Tieto obdobia sa riadia zákonom čísel. Teda v prvých piatich rokoch pozemské telo naberá Silu. V druhej päťročnici sa učí Tvorivosti. V tretej sa telo spája s duchom a teda so Svetlom. V štvrtej päťročnici Prírody sa učí vradiť sa svojim pôsobením do prirodzených zákonov a tak ďalej. Keď sa niektorá úloha zanedbá, má to potom neblahý vplyv na celý pozemský život.

4. S vývojom ľudského ducha pomáha veľmi veľa bytostí a sám duch človeka takisto pomáha s vývojom svojim blížnym.

S vývojom v pozemskom tele duchu pomáhajú bytosti z jemnejších svetov, rodičia, učitelia, vychovávatelia a ďalší. Dieťa takisto môže pomáhať svojim blížnym svojimi vlohami, chybami, chorobami, postihnutím. Obyčajne sú to následky minulých siatí dieťaťa. Stáva sa aj, že duch pred vstupom do pozemského tela zoberie na seba dobrovoľne chorobu, či postihnutie. Dôvodom k tomu je pomoc rodičom alebo iným blížnym cez ťažké prežívanie, ktoré spôsobuje starosť o dieťa a láska k nemu. V dospelosti pozemský človek potom pomáha ostatným ľuďom na ich ceste ku vývoju.

V akom stave je túžba ľudského ducha po jeho celkovom vývoji, v takom stave je aj jeho túžba po pozemskej výchove, vzdelávaní a napĺňaní pozemskej úlohy. Pretože väčšina ľudských duchov sa vyvíjať nechce alebo vôbec o svojich vývojových možnostiach netuší, tak podobne vyzerá aj pozemské vzdelávanie a výchova. Väčšina žiakov sa nerada učí mravom, tvorivosti, či vedomostiam a sleduje len povrchné túžby, ktorých cieľom je užiť si čo najviac, sebecky, bez ohľadu na ostatných a na svoju pozemskú úlohu, či duchovný vývoj. Určujúcim je tu materializmus, ktorý počíta iba s jedným pozemským životom, ktorý navyše nemá vyšší zmysel. Ide teda úplne proti vývoju ducha, ktorý potrebuje na svoj vývoj životov viacej.

Skutočné zlepšenie pozemskej výchovy a vzdelávania je možne iba vtedy, keď sa za jeho základ zoberie dlhodobý vývoj ľudského ducha. Toto je možné iba vtedy, keď rodičia, učitelia a vychovávatelia budú poznať zákony, podľa ktorých sa duch, načas im zverený, vyvíja.

 

Miroslav Kysucký