01 09 01 Choroba ako pomoc pri poznávaní zákonov života

Verzia pre tlač

ir

Predslov

MUDr. Ivan Rusnák

 

Vážený čitateľ, kniha, ktorú si práve otvoril je písaná s úmyslom pomôcť ľuďom nájsť nový postoj k chorobám. Pochopiť ich význam v živote človeka, ich úlohu pri hľadaní zmyslu života. Vyjasniť, či život a choroby  ľudí sú výsledkom náhod, alebo jestvujú zákonité pravidlá, prečo nás choroby postihujú. Sú choroby naozaj našími najväčšími  nepriateľmi, alebo je to všetko nejak inak?

Základ kapitolám dali stretnutia s poslucháčmi na prednáškach o poznávaní nových pohľadov na úlohu medicíny v dnešnej dobe. Medicíny, ktorá považuje človeka nielen za bytosť telesnú, ale hlavne za bytosť prežívajúcu svoj život vo sfére duševnej. Vo viacerých kapitolách sú dávané aj konkrétne príklady z praxe, ktoré potvrdzujú, že naše duševné postoje a reakcie sú základnými príčinami telesných chorôb.

Verím, že čas ktorý venujete čítaniu  bude užitočný pre Váš život. 

S láskou v srdci Vám odovzdávam obsah stránok tejto knihy Ivan Rusnák.

Dovoľte mi úvodom úprimne poďakovať Nadačnému fondu Duchovnej medicíny so sídlom vo Velkém Týnci za finančnú podporu pri vydaní tejto knihy a mnohým ďalším pomocníkom.

Zároveň vyslovujem poďakovanie majstrovi  Zděňkovi Hajnému  z Prahy za láskavé zvolenie uverejniť na titulnej strane výrez z jeho diela Betlehemská krajina.

 

Choroby a náš život

 

Zdravie sme my ľudia dávali v minulosti a dávme aj v súčasnej dobe vždy na jedno z prvých miest v rebríčku životných hodnôt. Aj keď si zdravie tak vysoko ceníme, málokedy sa však aktívne snažíme o jeho udržanie. Skutočnú dôležitosť zdravia si zväčša uvedomujeme až v dobe, keď zdravie strácame buď my sami, alebo naši blízki. Keď ochorieme, snažíme sa zdravie znovu získať, aby sme mohli žiť opäť podľa svojich predstáv. Téma zdravia je prítomná v našom živote každodenne Pri stretnutiach s inými ľuďmi,  pri  rozhovoroch  s nimi sa veľmi často  venujeme  práve zdraviu. Na otázku : „Ako sa máš ?“ odpovedáme nezriedka tak, že hovoríme o stave nášho zdravia. „Bolí ma hlava.... nemôžem spávať....žijem stále v strese a trápi ma žalúdok....mám problémy s chrbticou...vieš - môj žlčník ma hnevá...doktor mi zakázal sladké, mám ľahkú cukrovku....joj dobre že si mi pripomenul, musím užiť lieky... a tak ďalej. Hovoríme o zdraví svojich blízkych, známych, spolupracovníkov, stránky novín a časopisov zaberajú informácie o chorobách prominentných osobností spoločenského života.

Všetci chceme byť zdraví.  Choroby považujeme za svojich nepriateľov, nad ktorými je  potrebné zvíťaziť. Výskumom chorôb sa zaoberá vo  svete mnoho vedeckých pracovníkov. Vyvíjajú sa stále nové lieky, ale boj nemá konca. Objavujú sa nové choroby, spomeňme si len na AIDS, chorobu šialených kráv, vtáčiu chrípku, Alzheimerovu chorobu. Vo veľkom rozsahu sa rozširujú  hlavne ochorenia psychické, ako depresia a s ňou  ruka v ruke kráčajúci chorobný strach. Pribúdajú drogové závisloti, tučnota, cukrovka,  alergické ochorenia a iné.

Do zdravotníctva je snaha dostať čo najviac finančných prostriedkov, aby bolo možné zakúpiť najnovšiu techniku pre včasné zistenie diagnóz i na liečbu samotnú. No ľudia sú chorí stále. V poradí príčin smrti v civilizovaných krajinách nedochádza k zásadnému obratu. Na prvom mieste je stále arterioskleróza so svojimi následkami a na druhom mieste nádorové ochorenia . Len tieto dve skupiny ochorení tvoria skoro dve tretiny všetkých príčin úmrtí, veľmi často predčasných.

Začíname chápať aj to, že nie na prvom mieste zdravotníci , ale my ľudia sami najviac rozhodujeme o svojom zdraví. My sami a spoločnosť, v ktorej žijeme,  ktorú si ale tiež sami ako občania spoločnosti vytvárame. Z toho však vyplýva aj zodpovednosť,  ktorej nás nemôže nikto zbaviť.

Vieme a nepochybujeme o tom, že fajčenie škodí zdraviu a skoro polovica z nás fajčí. Vieme, že nadmerné požívanie alkoholických nápojov je zdraviu škodlivé a predsa ľudia pijú často bez miery. Chápeme, že sa nemáme prejedať a predsa nevieme odolať. Všade počujeme, že sa máme telesne pohybovať, a predsa sedávame do noci pri televízii a unavení vstávame ráno do práce. Žijeme dlhodobo v stresových situáciách, ktoré nevieme riešiť.

Sme v začarovanom kruhu a nevieme z neho vystúpiť na pevnú pôdu. Chceme byť šťastní , ale šťastie a radosť nám poväčšine unikajú a tak mnohí sa vzdávajú a nechávajú  všetko na „náhodu“, reptajú na osud. Mnohí sú nespokojní, že napriek užívaniu liekov im nie je natrvalo lepšie, že choroba sa vracia a lekári si s ňou nevedia poradiť.

Pracovníci  medicínskych oborov – lekári, zdravotné sestry, spolu s výskumníkmi a farmaceutmi sa neustále snažia pomáhať chorým ľuďom. Liečiť a vyliečiť ich, prípadne aspoň zlepšiť ich dlhodobé ťažkosti týkajúce sa či už tela, alebo duše. Snažia sa oddialiť okamih ukončenia života. Snaha  je naozaj veľká. S vynaložením všetkých síl bojujeme s chorobami a so smrťou. Považujeme ich za našich najväčších nepriateľov, ale výsledky nášho snaženianie nie sú  sú také ako by sme si predstavovali.

Dostávame sa do problémových situácií aj k vôli liekom, v ktoré sme verili, že nám pomôžu zvládnuť väčšinu chorôb. Tešili sme sa, že pomocou antibiotík zvíťazíme nad infekčnými chorobami, ale baktérie sú šikovnejšie ako výskumníci v laboratóriách.Zisťujeme, že baktérie sú čoraz viac odolnejšie voči antibiotikám. Ich odolnosť - rezistencia robí veľa starostí hlavne v nemocniciach a pri všetkej snahe v posledných rokoch nových antibiotík nepribúda. Hľadajú sa nové stratégie liečby a prevencie bakteriálnych ochorení. Jeden z výskumníkov  však poznamenáva, že rozvoj rezistencie na antibiotiká u mikróbov pôvodne dobre na ne citlivých, je popri smrti a daniach ďalšou životnou istotou, ktorú máme. K tomuto poznaniu sme sa dostali len po niečo viac ako 60 ročnom bežnom používaní antibiotík. Zistenia na základe výskumov v USA v rokoch sedemdesiatych až deväťdesiatych nás nemôžu nechať ľahostajných, pretože ich výsledok je veľmi závažný. Štatistické zhodnotenie príčin úmrtí v amerických nemocniciach dáva totiž lieky, v dobrom úmysle podávané chorým, na piate miesto v  poradí príčin úmrtí. To je naozaj veľmi závažný fakt! Je to výzva k zamysleniu sa! Áno, lieky v tom najlepšom úmysle podávané, svojimi závažnými vedľajšími účinkami môžu urýchliť odchod  liečeného človeka z tohto sveta.

Veď len sa pozrite do zásuvky, kde majú uložené lieky ľudia chronicky chorí. Nájdete tam bežne od päť do desať, ale i  viac druhov liekov, čo znamená, že užívajú päť až päťdesiat tabletiek denne i viac. Verte, že nepreháňam.  Počas svojho pôsobenia som sa totiž  stretol s pacientom, ktorý užíval denne 52 tabletiek. To je za mesiac 1.500, za rok 18.000 tabletiek !!! Tento  spôsob liečby musí bezpochyby pôsobiť v organizme človeka ťažko odhadnuteľným spôsobom a nemôže byť prospešný.

Máme účinné lieky proti poruchám srdcového rytmu, ale tieto lieky samé môžu poruchy rytmu vyvolávať. Ako prevenciu rozvoja arteriosklerózy sme si zvykli už pomaly masovo podávať kyselinu acetylosalicylovú /Anopyrin, Acylpyrin, Aspirin/. Áno, má to svoj preventívny význam, ale krvácania zo sliznice žalúdka a dvanástnika nám často komplikujú situáciu a tak pri istotu pridávane hneď lieky, ktoré bránia vzniku vredov sliznice žalúdka a dvanástnika. Tieto však znižujú tvorbu žalúdkovej kyseliny a tým viac, alebo menej narušujú systém trávenia potravy, z čoho môžu plynúť ďalšie ťažkosti, na ktoré treba ďalšie lieky. Podobné účinky na sliznicu žalúdka ako Acylpyrin má veľké množstvo liekov  proti bolesti, voláme ich nesteroidné antireumatiká. Tieto lieky okrem narušovania sliznice spôsobujú aj zadržiavanie vody v tele čím preťažujú srdce a u ľudí s menej výkonným srdcom môžu spôsobiť jeho zlyhanie. Dlhodobé nadužívanie liekov od bolesti vedie k poškodeniu obličiek, čo po rokoch vedie k ich zlyhaniu funkcie a nutnosti trvalej liečby umelou obličkou.

Príkladov by bolo veľmi veľa. Nie je ale  účelom zaujať v tejto dobe odmietavé stanovisko k liekom, ale upozorniť, že  by sme sa mali zamyslieť, prečo nám stále viac a viac pribúda ľudí, ktorým dlhodobo musíme podávať také veľké množstvá liekov? Lieky nakoniec samé môžu urýchliť odchod človeka z tohto sveta. Prečo často musíme liečiť komplikácie liečenia liekmi, teda prečo sa objavuje potreba liečiť choroby súvisiace s liečením? Naozaj nie je iné východisko, len vyvíjať nové lieky,  hľadať nové liečebné postupy, nakoniec až s tendenciou nahrádzať choré  orgány umelými, alebo transplantovanými ako je to pri ochoreniach  ciev, kĺbov, obličiek, pečene, srdca, či podžalúdkovej žľazy?  Uvažujeme perspektívne o zmene genetických informácií v bunkách, za účelom zníženia náchylnosti na choroby.  Je toto naozaj jediná cesta k zachovaniu zdravia?

Je načase  začať hľadať, ako, akým spôsobom možno pohnúť dopredu celý problém chorôb, ich príčin a ich liečenia. Ako sa dostať zo spomínaného začarovaného kruhu boja s chorobami. Dajme  si odvážne otázku, či sú choroby naozaj  úhlavným nepriateľom v našom živote, alebo je potrebné  začať nazerať na ne z úplne iného uhla pohľadu!


So súhlasom autora prevzaté z knihy MUDr. Ivana Rusnáka: Choroba ako pomoc pri poznávaní zákonov života.

Stránky autora: akvamarin.peruno.sk