01 07 04 Bytosti prírody

Verzia pre tlač

Studec

Studeč a spolupôsobiace Bytosti prírody

Juraj Sitár



Studeč učí ľudských duchov ako správne prinášať Božiu Múdrosť do dennodenného života. 21.12.2016 o 11:33 (SEČ) preberá „Vladárske žezlo“ a hovorí k ľudskému duchu:  „Človeče, nauč sa pravej prísnej čistej Láske! Pomáhaj ľuďom nájsť správny cieľ, navádzaj ich na správnu cestu, to je čistá pravá Láska! Chladná prísnosť Božej Čistoty vedie k pravej Láske, Čistota nepozná okrášľovanie, alebo ospravedlňovanie, zraňuje len tam, kde nie je niečo v poriadku!“

V prvej polovici znamenia Kozorožec od 21.12.2016 do 5.1.2017 spolupôsobia s Bytosťou Studeč ešte Bytosti Radič a Moislič. V druhej polovici znamenia Kozorožec od 5.1.2017 do 19.1.2017 Bytosti Svietič a Gostič.

 

Obdobie Radiča.

 

Radič dáva ľudskému duchu Znamenie:  „Človeče, používaj svoj vnútorný hlas, svoje ľudské svedomie, svoj ľudský cit! Sú ti vždy najlepšími radcami! Prijímaj rady svojho citu a udržuj rovnováhu medzi citom a rozumom!“

Radič – Je hlavný radca. Má na starosti svedomie človeka. Aby sme mohli v plnosti prežívať tieto sviatky, Radič nás vyzýva k počúvaniu svojho svedomia a ukazuje nám, ako ho používať.

Vyzýva: „Človeče, zabezpečím ti radu na akýkoľvek tvoj problém, ale aby si moju radu dokázal prijať, ty musíš zabezpečiť, že budeš to svoje svedomie počúvať! Samozrejme na to, aby si to zabezpečil, musíš sa riadiť od začiatku výzvami mojich predchodcov, ktorí ti postupne ukazujú všetko, čo máš robiť, aby si bol v tejto chvíli na moje rady prirodzene postupne nachystaný! Môžem ti poradiť v čomkoľvek, ale ty musíš mať svoje vnútro nachystané a naladené vypočuť môj hlas a tvoje svedomie! A nielen vypočuť, ale aj premeniť ho v živote v čin! Aby si to, čo cítiš, dokázal v živote zrealizovať!“

 

Obdobie Moisliča.

 

Moislič dáva ľudskému duchu Znamenie:  „Človeče, aby si udržal rovnováhu medzi citom a rozumom, oprosti sa od vecí – od hmoty! Neviaž sa na hmotu, za hodnoty považuj nehmotné – duchovné veci! Je pochabé mať za cieľ svojho života, že niečo hmotné bude tvoje! Nič si odtiaľto nevezmeš na druhý breh, pretože všetko je Pánove! Premysli a zrealizuj to, čo cítiš a nepozeraj na to, či budeš z toho niečo mať! Keď všetko dáš, dostaneš všetko, keď skryješ i pred tebou bude skryté!“
 

Moislič – Meno Moislič dostal podľa toho, pred čím nás vystríha. Aby sme neboli zameraný na seba – na Môj, Moje... Niekedy sa používa aj meno Myslič, pretože preMYSLÍ a zrealizuje spôsob ako dať aj ostatným.

Moislič súčasne dopĺňa Radičovu výzvu: „Človeče, musíš vždy myslieť na druhých, aby si im niečo sprostredkovával! Nemysli len na seba: „moje, moje, moje...“ Máš premyslieť, ako ostatným sprostredkovať to, čo si sám prijal a dostal. Nie premýšľať, ako si to nechať sám pre seba!“

Vyzýva: „Človeče, máš uvažovať výhradne nad tým, ako uskutočniť a sprostredkovať pre ostatných to, čo cítiš! Ale to nieje všetko! Na to, aby si to vykonal v zmysle Vôle Všemohúceho, to nesmie byť zo zištných dôvodov!“

Ak poznám Boží zákon: „Čo zasejem, to zožnem!“ a chcem ho vo svoj prospech zneužiť tak, že susedovi idem pomôcť len preto, lebo viem, že on má koňa a ja budem potrebovať zorať záhradu, tak vtedy konám proti výzve Moisliča! Teda so splnením podmienky: „premyslenie a zrealizovanie citu“ musím súčasne splňovať podmienku, že nesmie to byť z mojej strany túžba po zisku – túžba po mať – túžba v braní! Vektor túžby musí byť otočený smerom odo mňa – v dávaní.

Keď napríklad nemám partnerku, tak v zmysle Vôle Všemohúceho nie je vysielať chcenie: „chcem mať partnerku“, ale vysielať chcenie: „chcem byť doplnením ženskému princípu!“ Keď chcem mať dobrú prácu, v ktorej dobre zarobím, tak nesmiem vysielať: „chcem mať prácu kde budem mať 25tisíc čistého“, ale: „túžim dávať ostatným to, čo som si priniesol ako hodnotu, talent, či schopnosť na Zem a v zmysle Božieho zákona vyrovnania z toho, čo dám brať protihodnotu!“

Teda: „premysli a zrealizuj človeče to čo cítiš, ale nezištne!“ Aby nie prvá bola protihodnota, zisk, ale aby prvá bola hodnota, ktorú chceš sprostredkovávať a v zmysle Božieho zákona vyrovnania máš samozrejme dbať na to, aby si pýtal protihodnotu, pretože inak by si viedol tých ľudí, ktorým dávaš k lenivosti. Ak rodičia nežiadajú svojho márnotratného syna, aby pracoval, neznamená, že mu nemôžu dať svoj majetok! Ale majú ho najskôr priviesť k tomu, aby ho ďalej zveľaďoval! Nemajú prepísať svoj dom na syna len preto, aby si zabezpečili, že ich na starobu on za to zaopatrí! Ani syn nemá zaopatrovať rodičov len preto, že očakáva, že naňho ten dom prepíšu! To sú zištné dôvody! Iné je, keď syn vo svojom vnútri cíti, že to rodičom dĺži a zaopatrí ich bez očakávania dedičstva!

 

Obdobie Svietiča.

 

Svietič dáva ľudskému duchu Znamenie: „Človeče, keď si prijal Slovo a riadiš sa podľa neho, kráčaj s presvedčením ku Svetlu a svieť ostatným na tejto ceste ako pochodeň!“ 

Svietič – ten ktorý svieti! Mená: „Svätič (Svjetič), Svietič a Svetič“, ako aj výrazy svätiť, svietiť a svetiť sú vlastne tri prejavy toho istého pôsobenia.

Naši predkovia vedeli, že čím viac človek svätí – posväcuje svoj život v chcení, myslení, reči a konaní v zmysle Božích zákonov, tým viac svieti – vyžarovanie jeho aury je svietivé a tým viac je svetským príkladom pre ostatných!

Vyžarovanie takéhoto človeka sála bezprostredne na všetkých blízkych. Svietič vyzýva, aby sme si toto vyžarovanie nenechávali pre seba, pretože toto „svetlo“ nie je určené pre nás samotných. Toto „svetlo“ nami len preteká, pretože sme sa vradili do Vôle Všemohúceho a až vtedy sa stávame tým svetským príkladom, ktorý môže tu na zemi ostatným ľudským duchom vo vývoji zobrazovať, aké to je, žiť v zmysle Vôle Všemohúceho. Máme toto „svetlo“ vedome sprostredkovávať a svietiť ním pre všetkých blížnych ako fakľa, ako záchranný maják, aby tí blížni, ktorí chcú žiť podľa Slova zo Svetla, k nemu našli cestu...

Takéto vyžarovanie a sprostredkovávanie pre ostatných sa dá uskutočňovať v akomkoľvek pozemskom zamestnaní. Ak niekto svätí a svieti a stane sa tak svetským príkladom, tak to môže dávať najavo celým svojím svetským životom. Napríklad ako čestný a hrdý automechanik, ktorý má zlaté ruky, ktorého si ľudia navzájom odporúčajú: „Choďte k tomuto, ten má zlaté ruky a zlaté srdce, ten vás neokradne!“ Na takéto sprostredkovávanie „svetla“ človek nepotrebuje žiadnu organizačnú štruktúru, žiadne tisícročia budované náboženstvá, cirkvi, združenia, hnutia... Potrebuje len chcieť dávať!

Pritom si treba uvedomiť rozdiel medzi slovom „chcem“ a „prajem si“! Sú odlišné a používame ich veľmi nesprávne. Ak si PRAJEM – ešte nerobím čin! Ak skutočne niečo CHCEM – tak musí nasledovať čin!

Teda „ak chcem žiť podľa Vôle Všemohúceho“, tak sa nestačí s touto myšlienkou len stotožniť, prijať ju ako správnu, ale musí za tým nasledovať čin! Inak to nie je chcenie, ale len prianie! Napríklad mám vycestovať autobusom za kamarátom, zistím, že za 10 minút autobus odchádza, ale rozčítam si doma knihu a autobus mi ujde. Kamarátovi poviem: “Vieš, veľmi som chcel ten autobus stihnúť, ale začítal som sa a ušiel mi.“ To je nesprávne vyjadrenie deja! Správne vyjadrenie je: „prial som si ho stihnúť, ale nič som pre to nespravil, tak som ho nestihol!“ Keďže nenasledoval žiadny čin, v správnom vyjadrení nemôžem povedať: „chcel som“, lebo by som klamal! Ak zistím, že za 10 minút autobus odchádza a rýchlo sa začnem obliekať a bežím na zastávku a až vtedy keď autobus napriek tomu nestihnem, až vtedy môžem povedať, že som ho chcel stihnúť, lebo som pre to niečo urobil, bol tam Čin! Ak som ho ale naozaj chcel stihnúť, tak sa poučím a nabudúce vyrazím na zastávku skôr. Skutočné „Chcem“ v takomto prípade obsahuje v sebe zároveň aj predsavzatie k náprave v budúcnosti!

Ak si teda hovorím: „Chceme žiť podľa Slova Všemohúceho“, tak sa musím pozrieť do svojho života, či pre to aj niečo robím, činím, alebo si to v skutočnosti iba prajem!

 

Obdobie Gostiča.

 

Gostič dáva ľudskému duchu Znamenie:  „Človeče, buď si vedomý toho, že si v celom Stvorení len hosťom! Bytostní služobníci Všemohúceho tkajú plášť Stvorenia, v ktorého záhyboch sa môžeš ukrývať! Ak tento plášť špiníš, potom vedz, že títo služobníci ho v presne stanovenom čase vyčistia a spolu so špinou zhynieš i ty, ako jej pôvodca! Vedz, že ty ako hosť sa nikdy nemôžeš stať vlastníkom plášťa, ktorý celý patrí Všemohúcemu! Bytostní sú budovatelia a správcovia Stvorenia a ty, ako ľudský duch v ňom navždy zostaneš hosťom! Preto sa v celom Stvorení správaj tak, ako by si bol na návšteve u najlepšieho priateľa! Nenič, čo nie je tvoje, ale spolu s Bytostnými to zveľaďuj, chváliac tak činom Všemohúceho!“
 

Gostič pripomína: „Človeče pamätaj, Bytostní sú budovatelia a správcovia Božieho domu! Ty si v ňom hosť! Podľa toho, či si svoje úlohy v sprostredkovávaní „svetla“ plníš alebo nie, si vo Stvorení vítaným, alebo nevítaným hosťom! Majiteľom Stvorenia je Všemohúci! Budovateľmi a správcami Stvorenia sú Bytostní – Stvoriteľovi služobníci. Ľudský duch je v tomto Stvorení len hosťom! Nikdy nezabúdaj, že všetci ľudský duchovia sú v Stvorení hosťami!“

Ako sa má správať hosť na návšteve? Ak prídeme na návštevu k najlepšiemu priateľovi, ktorý má nový biely koberec, určite si doňho nezačneme utierať zablatené topánky! Nikoho by to ani len nenapadlo! Naopak, dáme si papuče a dávame pozor aby sme mu nespôsobili nejakú škodu! Ako je potom možné, že sa v celom Stvorení, ktoré nám dal Stvoriteľ k dispozícii, nesprávame tak ako u toho priateľa? Prečo zamorujeme celé Stvorenie? Nielen fyzickými odpadkami, ale aj v myšlienkovom svete absolútnym nedodržiavaním rád Desatora, rozvinutím žiadostivostí vo všetkých oblastiach života – majetok, moc... Zamorili sme nesmiernym spôsobom planétu tak, že nebyť toho, že bola „Vyššou mocou ukotvená vo Svetle“, čím stúpa nahor a je očisťovaná, išli by sme s ňou nielen my, žijúci na nej, ale aj všetci ľudskí duchovia, ktorí sú vôkol nej na „druhom brehu“ bez záchrany do predčasného rozkladu.

Pán Imanuel opisuje neskoršie Stvorenie ako plášť, ktorý utkali bytostní služobníci a v ktorého záhyboch sa ľudskí duchovia môžu ukrývať. No ľudskí duchovia, ktorí sa dodnes ukrývajú v spodných (hmotných) „záhyboch plášťa“ Stvorenia, tak veľmi zašpinili túto jeho časť, že bytostní pod pôsobením zosilneného žiarenia Všemohúceho, odnášajú teraz tento plášť do „čistiarne“. Avšak počas jeho čistenia musí prebiehať zároveň aj čistenie u ľudských duchov. Každý ľudský duch, ktorý nechce očistiť svoje rúcho – svoju dušu, už nebude neskôr na vyčistenom plášti trpený. Nemáme pozerať, koľko námahy nás bude stáť vyčistenie vlastného rúcha, ale sústrediť sa na to, aby sme všetko vyčistili a aby sme tak mohli zostať čistou a vítanou súčasťou plášťa a mohli sa tak v ňom naďalej ukrývať! Len takto obstojíme v „práčke“, do ktorej bol plášť Stvorenia v súčasnosti už vložený. Na tie svoje špinavé rúcha sa máme pozrieť bez prikrášľovania – LJUTO – Ľútostne! To znamená, že ľudský duch sa musí viac ako z polovice snažiť o vývoj a dozrievanie a menej ako z polovice zakopávať! Inak už na žiadnu planétu v hmotnom svete nebude môcť vstúpiť!

Toto je zabezpečované veľmi jednoduchým spôsobom. Prostredníctvom žien v neskoršom Stvorení. Pretože žena, ktorá nebude splňovať určité minimálne podmienky čistoty, nebude môcť od určitého momentu, ktorý sa postupne blíži, otehotnieť! Podarí sa jej to len za predpokladu prevažujúcej čistoty, pretože len vtedy bude môcť prísť do jej lona duch s rezonančne podobným chcením, teda taký, ktorý je viac čistý ako nečistý. Taký, ktorý sa o svoj vývoj viac snaží ako nesnaží. Príroda sama spolu s posilnenými bytostnými silami zabezpečí tento dej. Avšak nie revolučne zo dňa na deň, ale evolučne. Môže to v závislosti od našej spolupráce s nimi trvať aj 1000 rokov.

 

Pekné prežívanie praje Juraj Sitár.

 

Koledov Dar Slovenom

Zo semináru Koledov Dar Slovenom sme pre vás vybrali audio ukážku prednášky "PREDZIMIE", ktorá  pojednáva o pôsobení Bytostí znamení Strelec a Kozorožec.


 

Nové Mesiace Slovenov - Nový Slovenský prírodný kalendár

Aktuálne pôsobenie Bytostí zistíte v ukážke nášho počítačového programu:

Nové Mesiace Slovenov 2