01 06 01 Zo ženského pohľadu

Verzia pre tlač

Dieťa

Narodenie – príchod duše na Zem

Jaroslava Sitárová

 

Rada by som prispela pár slovami k tejto krásnej téme a k veľmi dôležitému rozhodnutiu v živote. Chcem vám sprostredkovať z našich prežití niečo, čo vás môže inšpirovať.

 

 

 

Ona a On

 

Je dobre, že sú ženy aj muži a každý princíp má svoje úlohy a miesto vo Stvorení. V procese zrodenia dieťatka je žena nepostrádateľná práve preto, že jej ružové žiarenia, ktorými sprostredkováva materstvo, vytvára podmienky na príchod dušičky do tela na Zem. Ale práve žena vie, aké je dôležité spolupôsobenie muža a jeho ochota sprostredkovávať mužský princíp. Keď ju chráni svojou hrubou mužskou silou pred útokmi, vytvára jej prostredie, v ktorom môže pokojne  vyciťovať inšpirácie zo Svetla a sprostredkovávať ich na Zem. Preto sú oba princípy nesmierne dôležité a ich vzájomné dobrovoľné dopĺňanie sa prináša rozvoj a napredovanie ľudských duchov vo Stvorení.

Je veľkým darom pre ženu, muža a celú spoločnosť, keď k počatiu pristupujú vedome so všetkou zodpovednosťou a rozhľadom, čo tento dej obnáša a aké má dôsledky. Väčšinou je toto rozhodnutie, žiaľ, nevedomé. Vždy, keď žena a muž pristúpia k intímnemu spojeniu, ten záblesk žiarení tam je, bez ohľadu nato, či si želajú, alebo neželajú počať bábätko. To znamená, že keď muž a žena, ktorí spolupôsobia vo všetkých oblastiach duchovnej, duševnej a fyzickej, vzájomne sa obohacujú a podporujú, snažia sa žiť v zmysle zákonov každý deň, každú sekundu, a vo vzájomnom dávaní príde k počatiu, či už plánovane alebo neplánovane, rovnorodosť a vyžarovanie takejto dušičky, ktorá sa pritiahne k takto vyžarujúcim ľudským duchom, je úplne iná, ako keď je to „náhodný“ proces, pri ktorom myslí každý, alebo jeden z nich na seba, svoje potešenie, a dominantné v ich prežívaní je branie.

Celý proces príchodu duše na Zem, keď to veľmi zjednoduším, sa môže rozdeliť do troch období. Je to rozhodnutie dušičky prísť na Zem a rodičov priviesť ju sem. Druhé obdobie je počatie a tehotenstvo a posledné narodenie dieťatka. Podotýkam, že tieto deje majú oveľa širší obraz a súvislosti a ja ich popisujem len veľmi schematicky, preto sa snažte prosím, do mojich slov vcítiť, aby vám bol tento obraz odkrytý viac, aby ste ho správne pochopili a uvideli.

 

Ja idem...

 

Keď sa ľudský duch rozhodne ísť vyvíjať na Zem, vedú ho k tomu rôzne pohnútky. Môže to byť, že chce vedome v hmotnosti pomáhať, ale nie je pre neho nevyhnutné sa vteliť. Alebo si potrebuje niečo doriešiť a doprežívať pod tlakom hmotného sveta, pretože tu je možnosť vývoja oveľa rýchlejšia, aby mohol určité postoje odložiť a napredovať ku Svetlu. Tieto situácie sa môžu aj vzájomne kombinovať. Preto je veľakrát veľmi skreslené myslieť si o dušičke, ktorá príde s mentálnym, alebo fyzickým postihnutím, že je to zlý človek, ktorý pyká za hrozné činy, pretože to môže byť úplne inak. Táto duša môže vedome zobrať na seba tieto postihnutia práve, aby pomohla rodičom, ale môže to byť aj tak, že chce vedome pomáhať a zároveň si tým niečo odčiňuje. Najsmutnejší variant je, keď dušu ťaží neodpustenie a chce sa pomstiť, a to je pre ňu motív príchodu na Zem. Pomsta má veľa odtieňov a rôznu emočnú intenzitu, od výhrad voči iným a zazlievania, až po zlosť a nenávisť, tak dávajme pozor, či sa to netýka aj nás, či nemáme voči niekomu: „ale on!“...

Pred tým ako sa rozhodneme ísť na Zem, my sme tí, čo o to prosia, aby sme tam smeli ísť. Dopredu vieme čo nás čaká, aké dôležité križovatky v živote budeme riešiť, a ako sa máme v tých chvíľach správne rozhodnúť. To, že na Zemi je často denným vedomím toto všetko prekryté a veľakrát sa rozhodneme mimo “plánu“, nemení nič na tom, že vo vnútri presne cítime, čo je správne a čo nie. Aj to, že sa sťažujeme na „osud“, aký je ťažký a nespravodlivý, je naša veľká nevedomosť. Prosili sme o pomoc, dostali sme ju v takej forme ako potrebujeme, podľa našej ochoty, snahy, láskavosti, pokory. Keďže sme neboli ochotní dobrovoľne sa vradiť do Zákonov Stvorenia je na nás, či to, čo nás v živote stretáva, berieme s pokorou ako pomoc a riešime to s láskou, alebo sa proti tomu postavíme, pokladáme to za nespravodlivosť, povyšujeme sa, presadzujeme „svoju pravdu“ silou, alebo sa ponižujeme.... A situácie sa zosilňujú..., ale nebude takáto pomoc prichádzať nekonečne. Keď ochotne tieto usmernenia precítime a spravíme nápravu, to je radosť! Zrazu sa nám veľa situácií rozjasní, nachádzame riešenia, aj tie najnepríjemnejšie rozhovory sú zrazu plné krásnych prežití a hlbokého dojatia. A všetko sa rieši akoby samo, a to sme sa len vradili v smere prúdu, ktorý plynie v súlade so Zákonmi vo  Stvorení.

 

Našli sme sa

 

Najviac dej „výberu“ dušičky ovplyvňuje žena tým, aká je. Jej žiarenia, spôsob uvažovania, vlastnosti, postoje v živote vytvárajú nejaký celok - rezonanciu, ktorá následne pritiahne dušičku s veľmi podobným vyžarovaním a podobnými vlastnosťami. Veľký vplyv má nato, samozrejme, aj partner a ľudia, s ktorými sa žena počas tehotenstva stretáva. Preto je veľmi dôležité, keď žena vedome pristupuje k celému procesu privedenia dušičky na Zem.

Začiatok je smerodajný. Je veľký rozdiel, či prvotná vnútorná túžba u oboch je:

„Túžime dať dušičke priestor, aby sa mohla na Zemi vyvíjať, s Láskou ju vychovávať a ukazovať, čo je správne v zmysle Zákonov, rešpektovať jej osobnosť a budeme jej na tejto ceste oporou a z celého srdca ďakujeme za tento dar.“

Alebo:

„Chceme mať dieťatko, bude naše a nikomu nedovolíme, aby sa mu niečo zlé stalo a bude sa tak správať ako my chceme.“

Toto je prvá vec, ktorá ovplyvňuje kto príde, za akých okolností, a či vôbec príde. Keď je túžba v dávaní, maminka posilní žiarenia, ktoré sú potrebné na vytvorenie fyzického zázemia v lone matky pre príchod dušičky. Ak je tam túžba brať, vlastniť, strach, že o dieťatko žena príde, žiarenia sa oslabujú a dušička veľakrát nemá vytvorenú možnosť ukotviť sa do fyzického telíčka. Môže nastať spontánny potrat, alebo sa dieťatko narodí chorľavé, uplakané. Dušička môže aj naďalej zotrvávať v blízkosti maminky, z Lásky k nej jej pomáha aj z druhého brehu, ale je potrebná jej zmena postojov, aby sa mohlo narodiť, ak sa to dovtedy nepodarilo.

Žena, ktorá má poznanie o týchto dejoch, už dávno pred tým ako počne sa pripravuje na tento dej, aby jej dušička bola čo najčistejšia, a vedela prijať čo najčistejšiu dušičku. Keď je radostná, veselá, pokojná, dieťatko príde dobručké, zdravé, spinká, plače, len keď je hladné, alebo potrebuje komunikovať, pekne si vzájomne rozumejú aj bez slov. Keď je maminka nešťastná, úzkostlivá, dieťatko príde bojazlivé, uplakané, neisté, strach maminky jej nedovoľuje vnímať obrazy čo dieťa potrebuje, čo mu je. Na psychickej úrovni sa žena snaží odkladať netvorivé myšlienky, nepekné postoje, vlastnosti, strachy, smútky, sebaľútosť....  Prednostne sa stretáva s ľuďmi, kde cíti rovnorodosť, pretože táto spoločnosť ju podporuje a obohacuje. Rozvíja jemnosť, pôvab, radosť, tvorivosť..., aby jej žiarenia nezatieňovali príchod krásnej, čistej duše. Na fyzickej úrovni upraví stravovanie, vylúči negatívne vplyvy na telo (alkohol, drogy, cigarety...), aby telo malo dostatok vody, vitamínov, minerálov...

Každá z nás má v sebe cit, ktorým vie presne rozlíšiť dobré a zlé, a tým predísť rôznym omylom a nesprávnym rozhodnutiam. Je dôležité vedome rozvíjať svoju ženskosť a snažiť sa ku Svetlu v čistote, pretože taká dušička k nám príde. Tým, že veľa žienok nepodporuje svoju jemnosť a ženskosť, prichádzajú na Zem dušičky „problematické“, ale to je pre nich pomoc, aby si navzájom ochotnejšie dávali viac Lásky. Len je škoda, že potom sa na Zemi menej buduje a viac zachraňuje, alebo deštruuje. Treba si naozaj zvážiť, keď príde táto vzácna chvíľa, kde sa pohybujeme a s kým sa stretávame, aby sme to prichádzajúcej dušičke čo najviac uľahčili a nevystavovali ju zbytočne nepekným vyžarovaniam. Všetky rozhodnutia a možnosti ovplyvniť aký bude stav na Zemi máme v rukách len my ľudia, ale zmena musí začať vždy od seba!

Na základe všetkých týchto okolností sa rezonujú okolo budúcej maminky jedna i viac dušičiek, ktoré do poslednej chvíle, kým príde fyzické vtelenie, sa viac, alebo menej približujú k maminke podľa jej vyžarovania. Až zostane tá, ktorá bola vybraná vzájomnou rezonanciou a túžbou maminky a prichádzajúcej dušičky. Maminka stále môže meniť svoje vyžarovanie a snažiť sa stále ho vylepšiť, zosvetliť. A takisto je veľmi dôležité, aby sa ocinko snažil dávať na  poriadok svoje postoje a vlastnosti, ktoré ho nekrášlia, pretože keď je muž dynamická osobnosť, môže mať on väčší vplyv na pritiahnutie dušičky dieťatka. Súčasťou pôsobenia muža by mala byť, či už vedomá, alebo podvedomá snaha ženu chrániť. Či to robí fyzicky, alebo psychicky, v každom prípade je to potrebné. Ale smerodajné je, aby pri nej vnútorne stál z presvedčenia, že to chce. Väčšina dejov totiž prebieha práve v tom nehmatateľnom svete.

Spomeniem prípad jednej pani. Dievčatko, ktoré sa im narodilo má mozgovú obrnu. Od malička sa maminka musí denne 24 hodín starať o dieťatko, pretože je v stave, že sa vôbec nehýbe, nekomunikuje, neudrží ani hlavu, takže naozaj tá starostlivosť je neustála. Chcela vedieť, prečo práve jej sa to muselo stať, „také nešťastie“. Pýtali sme sa jej čo prežívala, keď počali dieťatko a počas tehotenstva. Hovorila - nič také zvláštne, normálne. Keď sme jej vysvetlili, ako prebiehajú deje príchodu dušičky na Zem, vtedy začala plakať a hovorila, že áno, mali vtedy s manželom obdobie, keď on neustále chodil preč pracovať, boli mladá rodinka, potrebovali financie a ona bola stále sama doma. Často sa sužovala tým, že je neustále preč a väčšinu dňa prežívala obrovskú úzkosť, nespokojnosť, strádanie prítomnosti manžela, až sa rozhodla, teda keď je sama, že chce mať dieťatko, aby nebola sama. Tá úzkosť bola impulzom k tomu, aby prišlo dieťatko. A ono prišlo tak ako si to želala. Prestala byť sama, je s dieťatkom 24 hodín, pretože si vyžaduje nepretržitú starostlivosť. Ľuďom tá pomoc, ktorú potrebujú príde, ako aj v tomto prípade. Celý život sa pozerá na to dieťatko, je nešťastná z toho, že prišlo také, hoci si to želala, nevie to pochopiť a  miesto toho, že by poďakovala za to a  prekonala tú úzkosť v skalopevnej dôvere nahor, že Zákony fungujú neomylne, aby to dieťatko neprišlo márne na Zem, tak miesto toho ona prežíva ešte väčšiu úzkosť, a čo bude s dcérkou, keď ona tu už nebude, ako to zvládne, keď nebude vládať...

Tento prípad sa však nedá zovšeobecniť, že všetky deti s mozgovou obrnou prichádzajú za takýchto okolností. Príčiny a dôsledky dejov, ktoré nás stretávajú sú skladačkou individuálnych prežívaní a spätných pôsobení. To, čo sa vzťahuje na jedného, u druhého to môže mať iné vysvetlenie, aj keď princíp zákonitostí sa nemení, len čítať v ňom nemusíme vždy vedieť v celej šírke,  a tým nemusíme mať objektívny nadhľad.

Možno sa zdá, že tieto okamihy sú banalita, ale práve toto sú veľakrát dôležité úlohy, pre ktoré chodíme prežívať na Zem, aby sme tu splnili svoje poslanie a mohli sa ďalej vyvíjať. Ciele, ktoré si ľudia väčšinou prioritne dávajú a strávia ich napĺňaním prevažnú časť svojho života, ako napríklad výhodná práca, dokonalé telo, pohodlné bývanie, dobré auto,...pracovať s hmotou ako s pomocou, o ktorú sa tiež treba starať, to áno, ale postaviť to ako cieľ v živote? Keď sa na to dívame už z druhého brehu, je to tak nepodstatné. Až vtedy nám príde veľmi ľúto, že sme ten čas nevenovali drobným jednoduchým veciam, ako milý pohľad, myšlienka, slovo, pohladenie, pochvala..., ktoré sme prehliadali v dennom vedomí a nemali sme na ne čas, pretože bolo veľa „dôležitejších vecí“ v tom okamihu.

 

Tu som

 

Moment príchodu dušičky do fyzického tela sa udeje asi v polovici tehotenstva. Vtedy sa ukotví dušička, ktorá bola rezonančne najbližšia vo fyzickom tele: „prvé kopnutie“. Každá maminka, ktorá to už prežila vie, že odvtedy sa môže inak cítiť. Dieťatko ju začne ovplyvňovať. Zrazu prichádzajú stavy, čo dovtedy nepoznala. Môžu sa meniť postoje, citlivosť, chute... Nezabudnite na dôležitú vec, že sa s ním môžete rozprávať, spievať mu, tancovať s ním kolísavé pohyby, pýtať sa čo potrebuje, alebo čím ho môžete potešiť. Ono vás vníma, tak ako keď vy zavriete oči, zapcháte si uši, nič nevidíte, nepočujete, len svoj vnútorný hlas a viete sa ním rozprávať s kýmkoľvek, tak sa viete rozprávať aj s dieťatkom.

Je to veľmi dôležité, pretože ono príde na svet z bruška, a teraz šok. Veľké svetlo, zima, nič nepozná, ale tie hlasy, ktoré dovtedy naňho hovorili, to je záchytný bod a opora. V prvom rade, netreba sa pôrodu báť. Keď poprosíte duchovných a bytostných pomocníkov, oni vám všetko ukážu a pomôžu vám. Ak pochybujete, treba komunikovať, vnútorne sa pýtať a dôverovať. Takisto muži, môžu mať obavy, ale môžu prispieť k stabilite a ľahšiemu priebehu. Môžu vnútorne pevne stáť pri žene, dôverovať jej, chrániť ju, môžu poprosiť za ňu, aby to zvládla, aj za seba, aby som to zvládol. Aj keď pôrod nie je fyzicky jednoduchý, napriek tomu je to nádherný pocit, taký zázrak, keď dieťatko príde.

 

Vitaj

 

Dieťatko je dar, ktorý nám je daný, aby sme smeli vidieť ako v zrkadle s ním rovnorodé vlastnosti. Tie, ktoré nás na dieťatku rozčuľujú, alebo v nás vyvolávajú pohoršenie, máme my v sebe odložiť a potom v nás nebudú takéto stavy vyvolávať. Práve naopak, s láskou a nadhľadom budeme dieťatko vedieť viesť a vysvetliť mu, ako sa to rieši správne. Samozrejme, aj tie, ktoré máme pekné a na dieťatku vidíme aké je šikovné, ohľaduplné, pozorné, láskavé, tiež máme v sebe a môžeme ich posilniť a viac rozvinúť. Skúsme sa dívať na dieťatko ako na hosťa. Tak, ako je u vás hosť, poskytnete mu strechu nad hlavou, dávate mu lásku, opateru, rešpekt, úctu..., tak rešpektujme aj dieťa, ktoré je samostatná osobnosť, nie naše vlastníctvo. My máme voči nemu hlavne zodpovednosť vychovávať ho s láskou a ukazovať mu vlastným príkladom správania, ako sa má žiť v zmysle Zákonov vo Stvorení. Rešpektovanie osobnosti však neznamená, že dieťatko si môže robiť čo chce, ale ani že ho máme ovládať, ako to chce naša ješitnosť. K cudzím ľuďom, na ktorých nám ani zďaleka tak nezáleží, mnohokrát pristupujeme oveľa láskavejšie a slušnejšie ako k tým, ktorí sú nám najbližší, k našim detičkám. Buďme im dôstojnou oporou a príkladom. V konečnom dôsledku si to zasievame pre seba, pretože v tomto živote ešte nemusíme vedieť komu sa narodíme. :o)

 

Jaroslava Sitárová