01 03 01 Slovo

Verzia pre tlač

Viera

Juraj Sitár

 

To je ale neveriaci Tomáš! A je veriaci? Ako môžete tak slepo veriť? Už mu neverím, lebo ma sklamal... Vo svojej reči veľmi často používame slovo viera, vieme v ňom napísať mäkké "i" a asi nik by nenapísal "y" vyera! Ale správne používať toto slovo nás na škole neučili. Pritom precítiť hĺbku tohto slova je základom vývoja ľudského ducha.

V slovách Pána Ježiša: „Živá viera hory prenáša!“ máme návod ako správne používať slovo viera v našom živote, aby sme zvládli nezvládnuteľné.

Pri slove viera nejde o konkrétne náboženstvo, ani o slepú vieru v niečo, čo nedokážeme pochopiť, ale o podstatu dôvery!

To, že slovo viera nevieme správne používať, je vidieť zo slovného spojenia: „...neverím mu, lebo ma toľkokrát sklamal...“ Ak ma niekto sklamal, určite som mu nemohol veriť, a teda nesprávne som použil v hovorovej reči slovo viera. Viera, či dôvera je čisté – nesebecké dávanie. Táto akcia vyvolá reakciu len opačného smeru. Ak dávam, je mi dané a nie zobraté! Ak som sklamaný - je mi brané, to znamená, že moja akcia bola v braní a nemohla byť v dávaní! Teda v skutočnosti som blížnemu neveril, ale očakával od neho! Toľkokrát som mu pomohol a očakával som, že i on mi pomôže, keď budem potrebovať pomôcť. Koľkokrát som potreboval pomoc, toľkokrát mi nepomohol  a toľkokrát ma sklamal. Tým, že stále so silnou emóciou opakujem, že mu neverím, že sa už v tomto nikdy nezmení, dávam na jeho plecia démona, ktorého ďalej posilňujem. Blížny má takto dvoch démonov na sebe. Svojho démona neochoty pomáhať v Zákone vyrovnania a môjho démona nedôvery: „Ty sa už nezmeníš!“ Ja mu tým beriem možnosť zmeniť sa – možnosť duchovného napredovania – duchovného pohybu, alebo mu ju značne sťažujem, za toto zasiate „zrnko“ príde mne celý klas – nesiem na svojich bedrových kĺboch koxartrózu – nemôžem sa hýbať, nemôžem sa pohnúť, alebo mám pohyb značne sťažený! Pozor! Aj keď „len“ pomenujem, čo ten druhý robí zle a nezaprajem mu alebo ho nevyzvem, aby sa zmenil, aj vtedy ho zaťažujem! V spätnom pôsobení môžem čakať, že ani mne nik nezapraje, aby som sa zmenil v tom, čo nezvládam.

Ako, prečo a komu máme vlastne veriť?

Zvestovatelia, proroci i Synovia Boží privádzali ľudstvo k Živej viere! Slovo živá sa používalo na zvýraznenie rozdielu oproti slepej viere. Znovu a znovu všetci vysvetľovali, v čo majú ľudia veriť. Je jeden Najvyšší - Stvoriteľ, ktorého Vôľa je Zákonom Stvorenia. Človek je tvor, ktorý si má osvojiť Jeho Vôľu, vradiť sa do nej a uskutočniť tým svoj vývoj. Jeho Vôľa je Zákon a tento Zákon popisovali v rôznych dennodenných situáciách. Najjednoduchšie ho popísal Pán Ježiš: "Čo zaseješ, to zožneš!", "Robte blížnemu to, čo chcete, aby vám blížny urobil, keď v budúcnosti urobíte v rovnakej situácii niekomu to, čo urobil dnes on vám!" Pán Imanuel upozorňoval: "Je zákon spätného pôsobenia!", "Udržujte krb svojich myšlienok čistý, založíte tak mier a budete šťastní!" V židovskej Tóre je: "Za oko príde oko!", "Za zub príde zub!" V Koráne je: "Ruka Alláhova prináša naplnenie!" V Budhovom učení je Zákon karmy! V ľudovej múdrosti: "Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva", "Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne!" Vo fyzike sa učíme: "Každá akcia vyvolá reakciu opačného smeru!"

Na začiatku skutočného duchovného vývoja je viera v Zákon: "Každý zožne to, čo zasieva!" Človek nemá slepo veriť v Zákon, ale má si ho osvojiť, vradiť sa do neho - čo znamená vradiť sa do Vôle Najvyššieho! Túto Jeho Vôľu plniť znamená používať tento Zákon v dennodennom živote, presvedčiť sa o ňom, že "funguje" a s radosťou ho používať ku blahu blížnych i seba samého. Neznamená to otroctvo, ale najvyšší možný druh radostnej tvorivosti!

Skutočná viera nie je odtrhnutá od dennodenného života, ale je s ním priamo previazaná.

Príklad. Keď si človek zvykol riešiť problémy zlosťou a 10 rokov sa zlostí denne silou 10, vytvorí démona so silou 36.500! Zvyk je železná košeľa. Aj keby chcel, nevie sa nezlostiť, lebo nemá protiváhu – Dobrodeja Mieru silnejšieho ako 36.500! Ak by sa dokázal nezlostiť a denne by vytvoril Dobrodeja Mieru intenzitou 10, tak by mu trvalo 10 rokov a jeden deň (3.651 dní), aby jeho Dobrodej bol silnejší – s intenzitou 36.510, a tým sa plne vymanil z pazúrov démona zlosti. Čas tvorenia Dobrodeja sa dá skrátiť čistou prosbou o silu! Ak by sa človek nezlostil a dokázal by si dať denne predsavzatie k mieru o sile 10 a k tomu by bol schopný čistej prosby, ktorá mu prinesie 10-násobnú Silu, vytvorí Dobrodeja s väčšou intenzitou ako 36.500 za 366 dní (366x10x10=36.600)! Ak sa človek nezlostí a denne si dá predsavzatie k mieru o sile 10 a k tomu je schopný čistej prosby z ducha, ktorá mu prinesie 100-násobnú Silu, vytvorí Dobrodeja s väčšou intenzitou ako 36.500 za 37 dní (37x10x100=37.000)! Samozrejme, pokiaľ sa súčasne ešte zlostí, ale už len popri svojom dobrom chcení, čas sa ešte predĺži zhruba o dvojnásobok. Teda v prvom prípade vyčistí svoje rúcho od démona zlosti reálne za cca 3.650x2=7.302 dní (20 rokov a 2 dni), v druhom prípade za 366x2=732 dní (2 roky a 2 dni) a v treťom prípade za 74 dní! Stojí to za snahu! Zrátajme si silu všetkých démonov, ktorých sme si za doterajší život „nahonobili“ a uvedomme si slová Pána Ježiša: „Neodídeš, kým nezaplatíš do posledného haliera!“ Každý samostatne precíťme, ako sme na tom a podľa toho sa snažme! Poprosiť môžeme nielen za seba, ale i za svojich blížnych, aby zvládli to, čo sa im nedarí.

To je ukážka použitia skutočnej viery v živote. Samozrejme je možné použiť vieru v Zákon v čomkoľvek inom! Dôležitý je vždy vektor - smer nášho pôsobenia. Ak chceme brať, je nám zobraté! Ak chceme dávať, je nám dané!  Sejba: "Chcem mať prácu, kde nemusím veľa robiť a budem mať veľký plat!" prinesie problémy, ale sejba: "V túžbe ku Svetlu chcem dávať ostatným to, čo som si ja priniesol na zem ako dar a v Zákone vyrovnania chcem brať protihodnotu za hodnoty, ktoré svojím darom vytváram!" prinesie radosť! Sejba: "Chcem mať ženu!" prinesie problémy, ale sejba: "V túžbe ku Svetlu chcem byť doplnením ženskému princípu!" prinesie radosť! Sejba: "Chcem mať dieťa!" prinesie problémy, ale sejba: "V túžbe ku Svetlu chcem dať možnosť k vývoju ďalšej dušičke!" prinesie radosť!

Našej snahe premeniť vieru v čin pomáha "Skutočná prosba", ktorá musí byť v dávaní! „Pane, tieto pekné vlastnosti chcem rozvinúť a tieto škaredé odložiť, chcem Tebe obetovať celé svoje bytie a Ty prosím, naplň ma svojou svetlou Silou, aby som Tebe smel slúžiť naveky!“ Keď je naša akcia v dávaní a reakcia je vždy opačného smeru – je nám dané. Treba pamätať na odporúčanie: „Pomôž si človeče, aj Pán Boh Ti pomôže!“ Človek si musí najskôr sám pomôcť. Najskôr musí vytvoriť „nádobu“, do ktorej môže prijať Božiu Silu. Tou „nádobou“ je predsavzatie: „Pane, tieto pekné vlastnosti chcem rozvinúť a tieto škaredé odložiť, chcem Tebe obetovať celé svoje bytie!“ Potom môže  človek skutočne prosiť o Božiu pomoc, ktorá dodá jeho predsavzatiu tvorivú Silu k naplneniu. „A Ty prosím, naplň ma svojou svetlou Silou, aby som Tebe smel slúžiť naveky!“

 

Juraj Sitár