01 02 03 Vo Svetle Poznania

Verzia pre tlač

vo svetle poznaniaTisíce, ba státisíce pozemských rokov príchodom Synov Božích i ktoréhokoľvek zvestovateľa zo Svetla, nastal rovnaký dej viac ako päťdesiat rokov po ich smrti – dogmatizovanie foriem zvestovaní a vytrácanie sa ich obsahu. Chytrácke zlepšovanie obsahu zvestovaného Slova, prikrášľovanie, zľahčovanie, rozumové prekrúcanie, až sa obsah mnohokrát úplne vo svojej základnej podstate strácal v spleti prímesí. Pritom tak, ako v minulých dobách, tak aj v dnešnej na veky–vekov zostáva v absolútnej platnosti, že hľadajúcemu človeku na ceste ku Svetlu môže jedine Živé Slovo Božie pomôcť dostať sa domov, nahor, do Duchovnej sféry, do Duchovného raja. Nič iné na tejto ceste ľudskému duchu nepomôže, pretože Živé Slovo Božie mu dáva ten pokrm života, ktorým duch, keď sa kŕmi, tak môže byť ním večne sýtený.

Toto Živé Slovo Božie je „Buď Svetlo“. To ním bolo Stvoriteľom sformované samotné Stvorenie. Stvoriteľ pritom stojí vedľa Stvorenia tak, ako maliar stojí vedľa obrazu. Vo Stvorení pôsobí Jeho Vôľa – Živé Slovo Božie „Buď Svetlo“. Toto Živé Slovo Božie „Buď Svetlo“ nedá sa vtesnať do úzkych pozemských foriem. Do akej pozemskej formy by sme vtesnali Živé Slovo Božie „Buď Svetlo“, ktorým bolo sformované Stvorenie? Skúsme ho dať do nejakej pozemskej formy, do nejakej škatuľky ho uzavrieť. To je tak obrovská Sila tohto Živého Slova Božieho, že jednoducho Ono nemá vo svojej podstate vôbec ani len schopnosť, aby sa do nejakej strnulej škatuľky vtesnalo. Naopak, Ono je obrovským budovaním, obrovským rozvíjaním, obrovským rozpínaním nekonečných rozmerov. „Buď Svetlo“ je Živé Slovo Božie, Vôľa Božia, časť Stvoriteľa vo Stvorení, tak ako Láska Božia je časť Stvoriteľa v Božej ríši.

Vždy, keď je Stvoriteľ a Jeho Láska, alebo Jeho Vôľa – Živé Slovo Božie pozemsky zvestované samotnými Synmi Božími, jednotlivými zvestovateľmi a prorokmi, je sformovaný do našich pozemských slovných foriem zákonitý prejav Vôle Božej – Živého Slova Božieho vo Stvorení a týmto prejavom sú Zákony Božie. Tento zákonitý prejav sa dá sformulovať našimi pozemskými slovami, pomocou ktorých môžeme vycítiť a pochopiť činnosť Zákonov Božích, aby sme sa snahou žiť podľa týchto Zákonov Božích mohli priblížiť k Živému Slovu Božiemu. Vyžaduje si to ohromný kus práce každého ľudského ducha na svojom vývoji k osobnému sebavedomému tvoreniu vo Stvorení v zmysle Zákonov Božích.

Namiesto tejto práce, ktorá bola Synmi Božími i všetkými zvestovateľmi a prorokmi od nás vyžadovaná v dennodennom živote, sme začali lipnúť na slovných formulkách, ku ktorým neskôr ľudia, neriadiaci sa citom, pridávali, alebo z nich uberali vždy tak, aby všetko bolo pre ľudského ducha tu na zemi, čo najpohodlnejšie, aby sa jednoducho nemusel namáhať pracovať na sebe. To bola základná pliaga, ktorú sme votreli do zvestovaní, vždy znovu a znovu päťdesiat rokov po smrti Synov Božích i ktoréhokoľvek zo zvestovateľov a prorokov. K vycíteniu a pochopeniu Zákonov Božích a k usporiadaniu svojho života podľa nich nedochádzalo, pretože ľudským duchom sa nechcelo jednoducho namáhať.

Zvestovanie v každej dobe, v konkrétnej spoločnosti a v konkrétnom jazyku bolo jasne a zreteľne dané. Synovia Boží, zvestovatelia i proroci zvestovali Stvoriteľa, Jeho Lásku i Jeho Vôľu – Živé Slovo Božie a zákonitý prejav Jeho Vôle – Zákony Božie. V konkrétnych našich pozemských slovných formách hovorili a písali. Zvestovali Zákony Božie, ktoré sú zákonitým prejavom Živého Slova Božieho. Synovia Boží i každý jeden zo zvestovateľov a prorokov učili ľudských duchov poznávať tieto Zákony Božie, vyzývali ľudí k dennodennej snahe žiť v zmysle týchto Zákonov Božích. Až životom v zmysle týchto Zákonov Božích človek v plnosti začína prežívať pôsobenie Živého Slova Božieho „Buď Svetlo“.

Zvestovania boli mostom k Živému Slovu Božiemu. Samozrejme, čím jasnejší bol zvestovateľ, čim vyšší bol jeho pôvod, tým razantnosť Slova, dynamika slovných foriem, zloženie viet bolo naozaj jednoduchšie, priamejšie, jasnejšie a zreteľnejšie. Boli až tak jasné, že pozemskému rozumu sa to vždy zdalo príliš jednoduché, aby sa on dobrovoľne sklonil pred tou jednoduchosťou a uznal ju. Samotný rozum vždy znovu a znovu chcel komplikovanejšie vysvetlenia, ktoré sa jemu zdali ľahšie a zrozumiteľnejšie. Rozum z hmoty krivil, čo bolo ako zvesť sprostredkovávané zo Svetla. Napriek týmto pokriveniam sa dajú Zákony Božie v tom, čo zostalo zo zvestovaní, alebo v ľudovej múdrosti, jasne a zreteľne vždy znovu a znovu nájsť.

V ľudovej múdrosti i vo všetkých učeniach, či od Hjalfdara, Krišnu, Lao–Tseho, Zoroastra, Budhu, Mojžiša, Mohameda, Pána Ježiša – Lásky Božej, Pána Imanuela – Vôle Božej sú priamo, alebo v podobenstvách obsiahnuté Zákony Božie. Lenže v tých dnešných pokriveninách to vie vidieť jedine živý ľudský duch, ktorý skutočne spoznal Zákony Božie a snaží sa podľa nich žiť. Mŕtvy ľudský duch síce vie jednotlivé formulky zo zvestovaní verklíkovať, ale nezamýšľa sa už nad nimi, nepreciťuje ich svojím duchom, len ich dokola svojím rozumom opakuje.

Z ľudovej múdrosti čistý Janko s Láskou v srdci – ideál ktorejkoľvek starej rozprávky nielen v našom národe, ale v mnohých ďalších národoch, tento ideál navždy zostal vpísaný v živej pamäti ľudstva ako niečo, čo jediné dokáže zvíťaziť nad všetkým temnom na svete. Moderný človek tento ideál odsunul zo svojho života len do oblasti rozprávok, pretože sa už sám nevedel nadchnúť svojím duchom a uskutočňovať v tej jednoduchosti a priamosti svoj život tak, ako mu to bolo státisíce rokov ukazované. V obdobiach po smrti zvestovateľov, ľuďmi spôsobené pokriveniny rôznych druhov vo zvestovaniach vyvolávali vždy znovu a znovu rôzne nové a nové štiepenia, ktoré nastávali vo všetkých v hmotnosti vznikajúcich náboženských formách. Či už to bolo po Krišnovi, Lao–Tseovi, Zoroastrovi, Budhovi, Mojžišovi i Mohamedovi. Keď si zoberieme počet náboženstiev a siekt vzniknutých zo zvestovaného Slova Pánom Ježišom – Láskou Božou, okolo dvetisíc základných a okolo osemtisíc vedľajších, je to za dvetisíc rokov tak obrovské číslo, že je naozaj nepochopiteľné, ako až tak hlboko mohol človek klesnúť.

Možno sledovať jasne a zreteľne v dnešnej dobe úplne presne a razantne, čo prebiehalo päťdesiat rokov po smrti ktoréhokoľvek zvestovateľa. Je niečo viac ako päťdesiat rokov po smrti Pána Imanuela – Vôle Božej. Poslednýkrát ľudstvo dostalo priamo Pánom Imanuelom – Vôľou Božou jasne a zreteľne zvestované Živé Slovo Božie. Priamo Pánom Imanuelom – Vôľou Božou jasne a zreteľne sformulované a spísané dielo Vo Svetle Pravdy v našich pozemských slovných formách v nemeckej reči, ktorá bola na to zvlášť pripravovaná. Je to Dar Ducha Pravdy, Dar Ducha Svätého. Pán Imanuel – Vôľa Božia priamo spísal Zákony Božie, vydal ich ako knihu pod menom Abdruschin (v preklade Syn Svetla) a pod názvom Vo Svetle Pravdy. Na obale je zlaté Oko na čiernom podklade. Táto jasnosť a zreteľnosť bola ľudstvu daná, aby už nemohlo pokriviť Zvestovanie tak, ako sa to udialo mnoho rokov predtým. Za obdobie, niečo viac ako päťdesiat rokov po smrti Pána Imanuela, ľudia stihli sformovať už viac ako dvadsaťdva náboženstiev okolo Jeho učenia, z ktorých každé tvrdí, že je to pravé.

Pritom vycítenie a prežívanie pôsobenia Živého Slova Božieho „Buď Svetlo“, vycítenie a prežívanie Zákonov Božích a vradenie sa do nich svojím vnútrom, svojím duchom, vyžaduje námahu a snahu ľudského ducha. Čiže on ak túto námahu a snahu má, tak jednoducho k tomuto vycíteniu a prežívaniu príde. Keď však ľudský duch túto námahu a snahu nemá, aj keď vie celé dielo Vo Svetle Pravdy naspamäť recitovať, tiež celý Korán, Bibliu, Tóru, Dhammapadam, Védy, Velesovu knihu i ktorúkoľvek ďalšiu knihu, nič to tomuto ľudskému duchu nepomôže, pokiaľ sa nesnaží v zmysle Zákonov Božích žiť. Zvestované Živé Slovo Božie v diele „Vo Svetle Pravdy“ jasne a zreteľne ukazuje človeku cestu, po ktorej sám musí kráčať, ak chce prísť nahor ku Svetlu.

Tak ako to bolo v minulosti so zvestovaniami, tak je to aj dnes so zvestovaným Živým Slovom Božím v diele „Vo Svetle Pravdy“. Človek znovu a znovu berie zvestovanú Pravdu do rúk a do úst a miesto toho, že by vo svojom živote začal podľa tejto zvestovanej Pravdy žiť, napáda ňou svojich blížnych a zvrchu na nich hľadí. Myslí si, že on je ten, ktorý môže svojich blížnych odsudzovať za to, že ešte nevedia to, čo vie on, že sú slabí, že sú povrchní, že sú pohani... Je to čosi naozaj veľmi smutné, čoho je schopný ľudský duch napriek tomu, že má v rukách jasne a zreteľne zvestované Živé Slovo Božie, jasne a zreteľne sformulované a spísané dielo „Vo Svetle Pravdy“ v našich pozemských slovných formách.

Samozrejme vzniklo v histórii už veľa dohadov: „To je určite nejaké ďalšie náboženstvo“, atď. Tieto dohady sú absolútne pravdivé smerom k činnosti ľudí, pretože to, čo vzniklo po smrti Pána Imanuela viac ako päťdesiat rokov z činnosti ľudí, má jasné a zreteľné náboženské črty, hoci On sám v úvode svojho diela píše, že neprináša nové náboženstvo. Tým, že my ľudia robíme znovu to, čo sme vždy v histórii robili, pre toto naše falošné a nesprávne jednanie nemožno zavrhnúť aj to samotné Pánom Imanuelom – Vôľou Božou zvestované Živé Slovo Božie v diele „Vo Svetle Pravdy“.

Človek ale nemá prijímať tento Dar Ducha Svätého mechanicky, že sa mu bude teraz klaňať... Nemá sa ho učiť naspamäť, alebo niečo podobné. Jednoducho človek je priamo vyzývaný, aby skúmal, bádal, aby sa namáhal, aby hľadal to, čo zasľúbil Pán Ježiš – Láska Božia, keď vravel: „Hľadajte a nájdete...“, „pošlem vám Ducha Pravdy, ktorý vás uvedie do všetkej Pravdy“. Čiže, jedine táto nesmierna činnosť ľudského ducha, ktorá chce v pokore hľadať, skúmať, napredovať, bádať a uvádzať do života nájdené, jedine ona má byť kľúčom k práci so zvestovaným Živým Slovom Božím. Bez tohto úsilia, bez tejto práce, sa tu na Zemi nemôže zmeniť nič, lebo keď berie ľudský duch zvestované Živé Slovo Božie len tak, že sa ho naučí naspamäť a používa ho proti svojim blížnym, miesto toho, aby ho použil vo svojom vlastnom živote, zasieva si len ďalšie utrpenie, hoci má zvestované Slovo v rukách i na jazyku.

Pritom pri skúmaní človek môže veľmi rýchlo svojím bystrým pozorovaním prísť naozaj k poznaniu či je, alebo nie je toto Zvestovanie „Vo Svetle Pravdy“ zvestované, sformulované a spísané Vôľou Božou. Zvestovanie „Vo Svetle Pravdy“ totižto musí jasne a zreteľne obsahovať Zákony Božie vo Stvorení. Musí v sebe obsahovať tie isté pravdy, ktoré v ľudovej múdrosti a v rôznych náukách už v zmysle Vôle Božej obsiahnuté boli. Čiže to, čo bol ten čistý Janko s Láskou v srdci, čo bola podmienka v legendách nájdenia Svätého Grálu: Čistota a Láska. Vždy znovu a znovu boli tieto pojmy v rôznych podobenstvách, ale pritom v rovnakej podstate dávané. Pánom Ježišom – Láskou Božou: „Bdejte a modlite sa.“ Bdejte, aby ste neučinili nič zlé a modlite sa celým svojím životom, ktorým budete žiť v zmysle Zákonov Božích, pretože v tom je prejav Lásky ľudského ducha, ktorý je schopný dávať a sprostredkovávať Lásku svojím bytím, svojím životom, tým, že žije v zmysle Zákonov Božích. To je modlitba, ktorá je hodná skutočne vedomého ľudského ducha, to je skutočná bohoslužba, ku ktorej ľudský duch schopnosť má, hoci mnohokrát nemá ochotu ju uskutočňovať.

U človeka je naozaj na jeho rozhodnutí ako pôjde životom. Keď začne hľadať, prichádza k tomu, čo dávno už v starovekých múdrostiach bolo. Musí prísť k tej istej podstate, pretože Vôľa Božia je jednotná v celom Stvorení. Jednoducho nemôže ľudský duch nájsť niečo iné než to, čo bolo už dávno mnohokrát sformulované. To ale neznamená, že Nové Zvestovanie „Vo Svetle Pravdy“, toto „Nové Posolstvo Grálu“ je z minulej múdrosti vypožičané a odpísané, ako sa znovu a znovu niektorí ľudia domnievajú, že je to len poskladané do nejakého nového celku. Je jasné a zreteľné, keď raz niečo v zmysle Vôle Božej je, že nemôže sa to líšiť vo svojej podstate, ale že sa to môže líšiť jedine vo svojich formách. Vo formách Zvestovaní, ktoré sa dochovali z minulosti sú jasne a zreteľne vidieť tie nánosy, ktoré sme tam my ľudia za státisíce rokov dali. Áno, týmto spôsobom sme tie pôvodné formy Zvestovaní zdeformovali, ale ich podstatu, pokiaľ človek pozná Zákony Božie, je v nich možné vidieť aj dnes. Vždy nájdeme zachovanú tú podstatu presne v tom jednoduchom princípe: čistý Janko s Láskou v srdci – ten prekoná všetky nástrahy Osudu, útoky zlých temných síl, černokňažníkov a démonov.

Pánom Ježišom zvestované: „Čo zaseješ, to zožneš“ je večne platné. To isté pôsobenie Zákonov Božích nájdeme aj v našej modernej vede: „Každá akcia vyvolá reakciu opačného smeru.“ Pozorované dennodenne v prírode: zasadíme hrach, nikdy nám nevyrastie ani fazuľa, ani mrkva, ale hrach a z jedného hrášku mnoho hráškov nielen jeden jediný hrášok. V ľudovej múdrosti známe: „Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.“ V Budhizme označované ako Zákon Karmy. V Koráne ruka Alláhova, ktorá prináša naplnenie. Pánom Imanuelom zvestovaný Zákon vzájomného pôsobenia, ktorý z toho, čo chceme, myslíme, hovoríme a robíme, prináša rovnorodý rozmnožený spätný účinok. Čo je navždy Vôľou Božou nemenne dané, bolo znovu a znovu zvestované v pozemských pomeroch Synmi Božími, zvestovateľmi a prorokmi.

Pánom Imanuelom – Vôľou Božou jasne a zreteľne sformulované a v našich pozemských slovných formách spísané dielo „Vo Svetle Pravdy“ je odlišné od minulých zvestovaní jedine svojou širšou formou. Tú jednoduchosť sformoval Pán Imanuel z rôznych strán, aby každý ľudský duch, ktorý sa namáha, mohol si nájsť svoju formu, ktorou precíti zákonitý prejav Živého Slova Božieho vo Stvorení, ktorou pochopí činnosť Zákonov Božích. Pritom popisovaná podstata zostáva nemenná Živé Slovo Božie „Buď Svetlo“.

Pán Ježiš nevravel čakajte a donesú vám, alebo odporujte a presvedčia vás. Pán Ježiš vravel: „Hľadajte a nájdete“ a „Klopte a otvoria vám“, vystríhal človeka, aby bol bdelý, aby si udržal olej vo svojej lampe, kým príde ženích, aby hľadal Ducha Pravdy, ktorý uvedie ľudstvo do všetkej Pravdy, aby skúmal, bedlivo zvažoval, klopal... To všetko platí! Keď to ľudský duch spraví, zažije tak obrovské prekvapenie, a tak obrovské prežitie, že navždy zostane toto prežitie súčasťou jeho ducha.

Skôr ako sa pustíme podrobne do skúmania Nového Zvestovania – diela „Vo Svetle Pravdy“ a možností jeho dennodenného používania k zmene nášho života, ukážeme si na jednotlivých prednáškach v tom poradí ako boli ľudstvu dané Pánom Imanuelom za Jeho života, ako nádherne súzvučia s historicky overenými Pravdami, dávnym poznaním Vôle Božej.

V prvej prednáške „Čo hľadáte?“ je jasne a zreteľne pomenovaná otázka: Čo hľadáte?, môžete vedieť všetky múdrosti sveta absolútne naspamäť, nič vám to nepomôže, pokiaľ podľa toho nežijete. Vo vašom bytí vám pomôže jedine a výhradne to, že začnete zachovávať Čistotu vo všetkom svojom chcení, myslení, reči a konaní. Bez splnenia tejto prvej podmienky nemôže byť ani reči o duchovnom napredovaní, pretože naše zlé sejby prinášajú zlé spätné účinky, ktoré nás ťažia a nedovoľujú nám stúpať. Je to ako balón, ktorý musíme odviazať a zhodiť z neho vrecia s pieskom, ak chceme, aby stúpal nahor a nie priväzovať ho novými lanami a zaťažovať novými vrecami s pieskom. Je to tak jednoduché, jasné a zreteľné, a tak z rôznych strán pomenované, že človek, ktorý chce, vidí. Samozrejme človek, ktorý nechce, neuvidí, aj keď by mu to bolo prinesené na zlatom podnose. A nemá sa mu to na tom podnose nosiť, pretože on sám musí začať hľadať.

Čo sa týka druhej prednášky „Prebuďte sa!“, jasne a zreteľne potvrdzuje a ukazuje Vôľu Božiu. Ľudia, prebuď sa k vedomému zasievaniu dobrého, aby vám dobré mohlo rásť! Staňte sa duchovnými. Ste duchovia, ktorí majú schopnosť slobodnej vôle. Tú slobodnú vôľu máte vedome používať. „Udržujte krb svojich myšlienok čistý! Tým budujete mier a budete šťastní!“ Môžete čerpať z čohokoľvek, čo vám Stvorenie poskytuje, len nesmiete pritom druhým blížiť. Musíte bdieť nad tým, aby ste nezasiali škaredé a uvedomiť si, že vaša slobodná vôľa vyžaduje dennodenné vedomé rozhodovanie sa k niečomu konkrétnemu dobrému. Aby balón letel nahor, nestačí len vrecia s pieskom odhodiť, ale i horúci vzduch do balóna napustiť – siať dobré skutky. Keď poznáte Zákony Božie a viete, že „čo zasejete, to zožnete“, tak ak chcete niečo konkrétne žať, musíte to zasiať. Bez toho vám to nevyrastie. Toto zasievanie má byť toho druhu, akú chcete mať žatvu. Povedané slovami Pána Imanuela musí byť dodržaný Zákon vyrovnania: „Len koľko človek dá, len toľko môže zobrať.“ Fyzikálne povedané: vektorovo musí byť akcia v dávaní. Vedome má vychádzať z ľudského ducha ako tvora podnet, ktorý jasne a zreteľne sformuje sejbu v dávaní, aby reakcia – spätný účinok mohol byť tiež dávajúci. To, čo Pán Ježiš jednoducho zdôraznil: „Človeče čiň blížnemu to, čo chceš, aby blížny činil tebe.“ Jasnejšie a zreteľnejšie sa to už ani nedalo sformulovať. Je naozaj na podiv, že človek dodnes deň si nezobral z toho poučenie a nezačal v jednoduchosti podľa toho žiť.

V tretej prednáške „Mlčanie“ je každý jeden ľudský duch, či chce, alebo nechce, absolútne odhalený v akom stave je, v akom štádiu vo svojom bytí, vo svojom vývoji sa nachádza. Jej použitím totiž človek jasne vníma všetko v dennodennosti, vie prijímať krásne inšpirácie zo svetlých sfér, pretože Čistotu a Chcenie k dobrému hutnením v Mlčaní zosilňuje. Sila dobrého Chcenia potom človeka chráni svojím zosilneným magnetickým pôsobením tak, ako vzduchová vrstva chráni Zemeguľu.

Človeče, keď žiješ podľa zvestovaného Živého Slova Božieho, podľa toho, čo je ti v ňom ukázané, že nezasievaš zlé, zasievaš dobré, a túto snahu hutníš v Mlčaní, aby rýchlejšie mohol nastávať spätný účinok, tak vyzdravieš na duši i na tele, vieš si už odpovedať na každú jednu otázku, ktorú si položíš, ba čo viac, už žiadnej otázky nemáš k ničomu, k žiadnemu problému, pretože všetko vnímaš priamo v Pravde. Tvoj duch je ako hladina nádherného horského jazera, ktorá v absolútnej Čistote zrkadlí všetko, čo je na vôkol tak, ako to je, a preto nepotrebuje už žiadne ďalšie vysvetľovania, objasňovania a niečo podobné, pretože vníma všetko priamo. Len na to, aby tá hladina bola čistá, je potrebné splniť predošlé podmienky.

Prečo sa človeku nechce plniť podmienky? Prečo radšej zmenil sled prednášok? Lebo toto, čo od neho chcú, je ťažké, namáhavé... A čo zase od neho chcú, aký prísny tón zaznieva z tých výšin, že „musím“... Človek si tak pyšne vykračuje po tejto malej planéte, akoby bol kráľom celého Stvorenia. Keď sa mu povie slovo „musíš“, tak sa tomu protiví: „Ja predsa nič nemusím, ja mám slobodnú vôľu.“ Bez používania citu, vo svojej výhradne bezcitnej rozumovej obmedzenosti nevníma, že to „musíš“ je hovorené v kontexte: „Človeče, keď chceš precítiť pôsobenie Živého Slova Božieho, keď chceš žiť vo Vôli Božej a prísť domov, do nádhernej ríše Duchovného raja, do večného blaženého pôsobenia v ňom, tu sú Zákony Božie a musíš ich takto napĺňať. Keď to nechceš – nemusíš. Ale keď chceš, musíš a slovo „musím“ sa ti musí stať prvým a nie posledným.“ Nie tak, že ja chcem takto žiť, a preto musím toto robiť, nie posledným má byť slovo „musím“, ale prvým. Správne poviem: „Pane ja musím takto žiť, pretože ja chcem k Tvojim nohám zložiť svoj život. Tebe chcem slúžiť v premenách svojho bytia.“ Toto „musím“ dať na prvé miesto znamená, že sústredím sa na tú prácu, udržiavať Čistotu, zasievať to dobré Chcenie a hutniť to v Mlčaní a zrazu všetka jasnosť a zreteľnosť pôsobenia Živého Slova Božieho vo Stvorení mi vyvstáva pred zrakom. Samozrejme, ale keď mi pred zrakom nevyvstáva a mám nové a nové otázky, to znamená, že som tú prácu ešte nespravil. Bez tejto práce jednoducho nestojím vo Stvorení tak ako mám, aj keď budem vedieť všetky prednášky naspamäť. Bez práce nie sú koláče, a nemôže byť teda želaný výsledok.

Ťažké je pre človeka splniť požiadavky prvých troch prednášok – aby nezasieval zlé, vedome zasieval dobré a hutnil to v Mlčaní. Radšej rozumom hľadá dôvod, prečo v pozemskom živote ísť inak, ako je od neho požadované. Snaží sa pokriviť nepokriviteľné z lenivosti, aby zakryl svoju neochotu žiť v zmysle Zákonov Božích, aby si uľahčil svoju cestu a nemusel sa namáhať.

Prednáška „Čo hľadáte?“ zostala prvá a navodzuje atmosféru hľadania. Ale prečo miesto druhej prednášky „Prebuďte sa!“, ktorá pôvodne vyzývala k práci, je na jej mieste prednáška „Volanie po pomocníkovi“? Nevyhnutnosť vedomého zasievania dobrého chcenia, táto práca, ktorá mala byť ako druhý krok človekom spravená, bola z neochoty a neschopnosti ľudského ducha pracovať na sebe popretá, odložená bokom a nahradená pomocníkom: „Ja človek som chudák slabý, mne musí niekto pomôcť.“ Lenivosť človeka je jasná a zreteľná. Miesto vykonania práce sa dožaduje pomocníka, ktorý musí prísť, aby mu pomohol dať všetko na poriadok. A kto je ten pomocník? Prečo je tretia prednáška „Antikrist“? Antikrist, v ktorom sa zračí Luciferovo pôsobenie na mozog človeka, lepšie povedané na jeho produkt – rozum, keď je používaný bez citu. Miesto hutnenia dobrého Chcenia v Mlčaní, čo vedie k zosilneniu ochrany a k inšpiráciám zo svetlých sfér, sa človek bez ochrany Svetla poľahky necháva zvádzať Luciferom do temnôt.

Pánom Imanuelom stanovené poradie prednášok sa nedá spochybniť, pretože vyjadruje Vôľu Božiu. V tomto poradí sa vinie niť od jednej prednášky k druhej, k ďalšej..., aby rozširovala to jednoduché a jasné poznanie do celej obrovskej šírky. Túto niť vieme pozorovať, precítiť a jednoducho popísať. Po tretej prednáške „Mlčanie“ nasleduje prednáška „Vzostup“. Človeče, keď tu si sa snažil nezasievať zlé, zasievať dobré, hutnil si to v Mlčaní, aby rýchlejšie mohli prichádzať k tebe spätné účinky a pridal si k tomu vrúcnu Modlitbu, tak prežívaš Vzostup na svojom vlastnom živote. Inak povedané, keď si poodhadzujeme tie závažia s pieskom, ktoré nás ešte ťažili, nenaväzujeme už ďalšie, dáme dostatok toho horúceho vzduchu do svojho balónu, aby sa mohol odpútať od zeme a túto snahu hutníme, húževnato v nej zotrvávame, aby balón každého z nás neustále stúpal, tak prežívame Vzostup na svojom vlastnom živote. Na čomkoľvek, čoho sa chytíme, čo začneme robiť, prežívame krásu a nádheru radostného Vzostupu a radostnej Vďaky Všemohúcemu. Vieme, že môžeme v Jeho Stvorení tvoriť a pôsobiť. Tento Vzostup môžeme bytostne cítiť. Nie, že by sme si to nahovárali.

Veľakrát sme si hovorili, keď sa nám podarilo niečo vyriešiť: „Jáj padol nám kameň zo srdca.“ Akí sme sa cítili ľahkí pri páde jedného kameňa. Vzostup nie je padnutie jedného kameňa. Je to celá lavína, ktorá sa odpúta od ľudského ducha, aby jeho balón mohol vzlietnuť nahor ku Svetlu. Je to čosi radostné, čo človeku umožňuje aj v slzavom údolí, ktoré tu na Zemi iní prežívajú, radostne kráčať po tejto planéte. Umožňuje v radosti tvoriť tam, kde iní budú argumentovať, že sa už nič vytvoriť nedá. Práca človeka na sebe priniesla radostný výsledok v prežívanom Vzostupe. To sa nedá nijakým spôsobom naučiť, nahradiť nejakými znalosťami, školením, rozumovými vedomosťami... Toto prežívanie je živé, je výsledkom práce, ktorá priniesla koláče. Jedine práca ľudského ducha na dvoch základných skutočnostiach, ktoré vždy znovu a znovu sú mu predkladané – na svojej Čistote a Láske. Čistota a Láska patria k Pravde, patria k Vôli Božej a sú súčasťou Vôle Božej, aj keď majú svoju vlastnú formu.

Toto jasné a zreteľné, čo človek začne prežívať, privádza ho k Zodpovednosti. „Zodpovednosť“ je piata prednáška v poradí, jasne a neotrasiteľne sformulovaná do našich pozemských slov. Ľudský duch si nemôže skôr uvedomiť Zodpovednosť za svoje bytie, kým sa nenamáha žiť podľa Zákonov Božích. Nemôže si ani samotný pojem Zodpovednosti uvedomiť, kým tú prácu neuskutoční, lebo až tá práca prináša Vzostup a až ten Vzostup ho privádza k uvedomeniu si Zodpovednosti. K Zodpovednosti, ktorú mal od počiatku sám za seba, ktorú vždy chcel prehodiť na šéfa, na manželku, na deti... On nemôže, lebo jeho rodičia sú takí, v práci šéf je taký, lebo spoločnosť je taká... Zodpovednosť si môže uvedomiť až po tej vykonanej práci, Zodpovednosť za možnosť slobodne riadiť Silu Božiu.

Keď je ľudský duch ochotný a schopný prevziať Zodpovednosť sám za seba do vlastných rúk, tak až to mu pomáha dostať sa k šiestej prednáške „Osud“. Šestka je moc. Moc v pravom slova zmysle znamená získať moc sám nad sebou a tým súčasne nad svojím Osudom, aby osudové vlákna spätných účinkov človeka nehádzali od mantinelu k mantinelu tvrdými údermi, ktoré musí prežívať, keď ešte nežije podľa Vôle Božej. Človek má získať moc sám nad sebou, aby v snahe žiť podľa Vôle Božej si jasne a zreteľne vedome utkával také osudové vlákna, ktoré ho neustále povznášajú nahor ku Svetlu. Ak prevzal Zodpovednosť sám za seba, tým súčasne uchopil oťaže svojho Osudu pevne do svojich rúk. Ak v tom aj zotrvá, ak sa už nedá odradiť žiadnym výsmechom blížnych, že je čudák, nejaký sektár, že niečo vymýšľa miesto toho, aby sa staral zarobiť čo najviac peňazí..., ak prevezme za seba tú Zodpovednosť, ktorú precítil a svoj Osud si už nenechá zo svojich rúk vytrhnúť nejakým táraním a ohováraním, tak zvíťazil sám nad sebou i svojím Osudom. Udržal si svoj Osud vo svojich rukách.

Toto je šesť jasných a zreteľných priečok sformulovaných Vôľou Božou, ktoré nikto nemôže nijakým spôsobom nikdy obísť. Neznamená to, že človek musí vedieť naspamäť týchto šesť prednášok ak chce ísť nahor ku Svetlu. Ale na to, aby kráčal nahor ku Svetlu musí žiť tak, ako je to v tých prvých šiestich prednáškach popísané.

V prednáškach bolo zvestované Živé Slovo Božie. Blažení sú tí ľudskí duchovia, ktorí z nich smú čerpať obsah svojím citom. Ešte blaženejší sú tí, ktorí sa snažia rozhodovať svojím citom a svojím rozumom len vykonávajú to, čo cítia. Najblaženejší sú však tí, u ktorých všetky skutky sú už cituplné a zasievajú si v chcení, myslení, reči a konaní neustále krásu, ktorú žnú. Ich snaha, ak v nej vytrvajú, bude korunovaná Korunou života večného, lebo oni žijú podľa Zákonov Božích. Živé Slovo Božie sa im stalo jediným pravým liekom na všetko, pretože Živé Slovo Božie je jediný liek ľudstva.

 

 

1. Čo hľadáte?

Pribina Chariotov

 

Pán Imanuel dal ľudstvu ako prvú prednášku to, čo je dodnes deň stále obchádzané. Už v nej je úplne skryté všetko, čo potrebuje ľudský duch. Kto má pevnú Vôľu k dobrému a udržuje Čistotu myšlienok, ten už našiel cestu k Najvyššiemu. Všetko ostatné je mu na tejto ceste pridané. Navyše vyzdravie ako na duši, tak na tele.

Skúsme sa teraz pozrieť, v tom týždni, ktorý ubehol, na všetky naše skutky, teda na naše chcenia, na naše myšlienky, na naše slová a na naše činy. Dá sa všetkým našim chceniam, všetkým našim myšlienkam, všetkým našim slovám a všetkým našim činom z toho týždňa dať rovná sa čisté? To je naozaj veľmi dôležité a hlboké. Musí byť aj to chcenie dobré, aj tie myšlienky musia byť čisté, aby mohol nastať ten obrovský Vzostup. Pretože naše chcenie a naše myšlienky sú nám tým najväčším a najlepším základom pre naše slová a naše činy. Ak nemáme tento pevný základ, potom ani tie slová a činy nie sú také ako majú byť.

Je mnoho hnutí, ktoré hovoria o pozitívnom myslení. Ale to nie je ešte stále ono, aj keď sa človek dennodenne namáha a snaží. Keď niekoho stretnem, pozriem mu do očí tak, že sa mi nožík vo vrecku otvorí a v tej chvíli ho v duchu bodnem, darmo si potom každú jednu myšlienku strážim, aby som na neho pozitívne myslel, keď už v duchu som ho prebodol. Musí byť do toho zahrnuté aj chcenie. Naše dennodenné sejby sú v každom jednom chcení, v každej jednej myšlienke, v každom jednom slove a v každom jednom čine a potom sa nám z toho všetkého naspäť vracia rozmnožená žatva.

Dnes je veľké množstvo, hlavne u žien, ochorenia na artrózu bedrového kĺbu. U všetkých žien s týmto ochorením je v podstate jeden spoločný problém, a to obrazne povedané, že zlomili nad niekým, alebo nad niečím palicu. Väčšinou je to vlastný manžel. Jednoducho ona si povedala, že on sa už nikdy nezmení, alebo tá situácia sa už nikdy nezmení. Dala mu príležitosť, aj teraz, aj predtým, už veľakrát a povedala si jednoducho, že on zostane taký a už nikdy sa nezmení. Čo týmto zasiala? Chystá niekomu strnulosť – nemožnosť pohybu, zmeny, vývoja... Je úplne jedno, či to spravila v čine, alebo to dala do slov, alebo len v myšlienkach si to ponechala, alebo vo svojom chcení. V drvivej väčšine je to najprv obmýšľanie toho človeka.

Obmýšľanie, čiže formovanie konkrétnych myšlienok vedľa človeka. Ty sa už nezmeníš! Čo sa deje s takýmto človekom? Každý človek, keď putuje svojím životom, dochádza k nejakému hlbokému prežitiu. A v tom hlbokom prežití, či už je radostného, alebo žalostného druhu, sa v cite otvára – viac prežíva. Ten manžel, ktorý takto tiež príde k prežívaniu, otvorí sa v duchu a čo vníma? Vníma myšlienky vlastnej manželky: „Ty sa už nikdy v živote nezmeníš!“ V tej chvíli, kedy by mohol zmeniť naozaj všetko vo svojom živote, v tej chvíli si on povie to, čo okolo neho formuje manželka: „Veď je to úplne zbytočné, čo sa ja budem snažiť, aj tak sa nikdy nezmením, aj tá manželka mi to každý deň hovorí.“ Ustrnie vo svojom duchovnom vývoji.

Pretože tá manželka seje denne strnulosť tým, že ho obmýšľa týmto spôsobom, preto tú strnulosť musí žať na sebe. Najprv si svojím negatívnym chcením a myslením „pokrčí“ kĺbiky na svojom duševnom telíčku, a keď tento stav prejavuje dlhodobo, tak sa jej prenesie toto „pokrčenie“ aj na jej fyzické telíčko. Sama sa dostáva do strnulosti až tak, že nevládze chodiť, nevládze sa pohnúť. Táto strnulosť je už I. až II. štádium artrózy bedrového kĺbu, III. a IV. štádium artrózy bedrového kĺbu je už dogmatickosť. Dogmatickosť v tom, že aj keby sa čokoľvek zmenilo vo vnútornom a vonkajšom živote u manžela, už mu tá žena nikdy neuverí.

Dogma nie je len to, ako si človek predstavuje, že je nejaká náboženská dogma, ktorú nasleduje. Všetci sme istým spôsobom dogmatickí, keď vytvoríme určitú fixnú predstavu, ktorá niekomu nedovoľuje možnosť ďalšieho vývoja. A keď v tejto dogme zotrvávame, tak to je ten najvyšší stupeň artrózy bedrového kĺbu.

Je to obrovský rozdiel, keď tá žena obmýšľa manžela niečím pekným, keď si dokáže udržať Chcenie k dobrému a Čistotu myšlienok.

Často hovoríme: „Už mu neverím, pretože ma veľakrát sklamal, už sa mu nedá veriť.“ Keď ma niekto sklamal, nikdy nemôžem povedať, že som mu veril. Ja som od neho očakával – a to je velikánsky rozdiel. Sklamaný som len vtedy, keď očakávam. Očakávam, že bude taký, ako som si predstavoval, keď som mu pomáhal. Ak taký nie je, tak sa sklamem. Viera je niečo úplne, ale úplne iné. Pán Ježiš hovoril svojim učeníkom, teda tým najbližším, ktorí sa naozaj snažili dennodenne žiť podľa Jeho Slova: „Keby ste mali Vieru, aspoň ako to horčičné zrnko, hory by ste prenášali.“

Viera je obrovskou Silou. Viera nie je očakávanie. Viera je to, že tá žena pozerá na toho manžela úplne reálne. Jej je úplne jasné, že on 60–krát zakopol, ešte aj 30–krát zakopne a ona od neho neočakáva zmenu do zajtra. Naopak, očakáva od neho, že aj zajtra, aj o týždeň bude presne taký ako bol pred mesiacom. Ale zo srdca mu verí, že to raz zvládne. To je ten obrovský Dobrodej pri ňom, tá skutočná Viera a obmýšľa ho krásnymi myšlienkami, dáva mu v tých myšlienkach návod na to, ako sa zbaviť toho neduhu, ktorý on má. Čo sa potom deje s takýmto manželom? Aj on má po čase nejaké prežitie, kedy sa v duchu otvorí. Či už pod vplyvom niečoho krásneho prežitého, alebo trpkého prežitého. A v tom otvorení, čo má pri sebe? Má tam tú obrovskú Lásku, pretavenú vo Viere, v dôvere manželky a tie krásne myšlienky, ktorými ho ona obmýšľa. A tie mu hovoria: „Vidíš, už nikto ti neverí, už len tá manželka ti verí. Chop sa toho plne a využi to, aby si sa zmenil.“ A mnohokrát sa takýto človek chopí šance a využije ju. Snaha o zmenu je samozrejme vždy na slobodnej vôli toho dotyčného. Ale je to obrovská pomoc, ktorá je pri ňom, ktorá naozaj vie hory preniesť a ktorá vie zmeniť od základu všetko.

Veľakrát aj deti smerom k svojim rodičom robia tú istú chybu, akú robili ich rodičia. Idem domov a už dopredu si hovorím: „Načo tam vlastne idem, aj tak sa s otcom zase pohádame.“ A naozaj. Prídem, otec je naozaj taký, ako som si to v tých myšlienkach formoval, naozaj sa aj pohádame, buchnem dverami a ešte sám sa považujem za chudiatko: „Jój, ja chudiatko, ten otec, aký je len nechápavý.“ A toto je nesprávne, čo robíme. Ten otec nevidí v akom je stave a ja to vidím. Ale nemám v sebe ani štipku Lásky, aby som mu z toho stavu pomohol. To, že vidím ten jeho stav neznamená, že mu mám za to vynadať. Naopak, mám ho priviesť do krajšieho – nového stavu. Lenže, keď v tom mojom chcení a myslení, keď sa k nemu blížim, je tá dogmatickosť: „Aj tak tam zbytočne idem“, čo na takomto základe môžem postaviť v slovách a v činoch? Naozaj len to, čo potom spravím: „Ja som to vedel dopredu, úplne zbytočne som sem išiel“, buch dverami a som preč.

Ale keď idem k nemu s tým, že mu verím, že sa raz zmení, neočakávam od neho, že to bude dnes, ale verím mu, že to raz dokáže a v myšlienkach mu dávam pomoci, tak ho tá moja myšlienka napadne. Veľakrát sa dokonca stane, že už vtedy, keď k nemu takto prichádzam mi povie: „Vieš čo, tak som rozmýšľal nad tým, nemal by som ja náhodou toto zmeniť?“ Lenže to naozaj závisí aj od toho, či mu dávam tú pomoc, alebo či mu ju nedávam. Keď vidím v akom je stave, tak jednoducho tú pomoc mu mám dať. Predsa nemôžem od neho očakávať, že on sa razom zmení, keď jednoducho ešte ani nedošiel k tomu poznaniu, že sa má meniť. Ja, ktorý som došiel k tomu, že sa mám meniť, nemením seba, ale žiadam zmenu od neho. Na svojom živote mu to mám ukázať. A to je to najťažšie, ale pritom to najkrajšie.

Človek, ktorý pochopil Zákony vo Stvorení, nebude už nikdy chcieť meniť nikoho iného, len seba samého. Akonáhle sa on zmení, tak sa rozsvieti, že tá žiara mení celé jeho okolie. A v tom je ten základný kľúč. To je ten prvý stupienok, a preto prednáška s výzvou k zachovávaniu Čistoty je prvá v celom diele Pána Imanuela, lebo bez tohto kroku sa naozaj nedá jednoducho ďalej ísť.

Človek môže študovať denne obrovské množstvo literatúry, môže vedieť naspamäť Posolstvo Grálu od Pána Imanuela, Korán, Bibliu, Tóru, Dhammapadam, Védy, Velesovu knihu, všetko môže spoznať, ale to neznamená, že v živote aj podľa toho žije. Život to je to, kde to máme v praxi ukázať, čo sme sa naučili. Nestačí raz do týždňa formálne sa hlásiť k nejakému náboženstvu.

Veľakrát prinášame či už rodičom, partnerom, alebo komukoľvek naozaj zlato a veľakrát sa divíme, prečo to zlato od nás nechcú? Postupujeme tak, že si zoberieme životný dej, rozumom si ho ozrejmíme v tej, podľa nás, najsprávnejšej knihe, pozrieme aké je riešenie toho problému a riešenie rozumom vychrlíme na toho partnera, rodiča, alebo kohokoľvek. My sme si vedomí toho, že sme mu dali Pravdu, a nechápeme ako to, že sa on podľa tej Pravdy v živote neriadi.

Pretože je to bez srdca. Je to bez Lásky a všetko, čo robím rozumom bez citu, aj keď dávam skalopevnú Pravdu, je bezcitné. Na to, aby som to robil s citom, musím byť o tom presvedčený. Živé presvedčenie, ako presvedčivo o niečom hovorím, vzniká len vtedy, keď sám to, o čom hovorím, prežívam. A to sa stane len vtedy, keď sa sám snažím v tom dennodennom živote byť taký, ako je to v zmysle Zákonov Stvorenia. A to je oveľa ťažšie.

V živote, tam prídem naozaj k tomu, že kým si ustrážim tú Čistotu chcenia a myslenia, to vyžaduje skutočnú snahu. Za mesiac dosiahnuť svojou snahou o Čistotu, na jednom, dvoch, alebo viacerých prežitiach, že sa naozaj dá žiť v zmysle Zákonov Božích. Uvedomím si ten veľký rozdiel, ako som reagoval v predošlom období a stále sa nič nemenilo a ako som reagoval dnes, keď som si naozaj v sebe tú Čistotu udržal, a čo sa stalo, ako to pohlo celou situáciou k lepšiemu.

Keď mám Mier v duši, viem ten Mier preniesť aj na druhých. Ak sám ho v duši nemám, keď sa nechám vyhodiť z rovnováhy, tak ťažko ten Mier na niekoho prenesiem, ťažko mu to budem vyčítať, alebo vyžadovať od neho Mier v duši. Akonáhle sa podľa Zvestovaného Slova sám snažím žiť a na seba dávam nároky v dennodennosti, aby som podľa Zákonov vo Stvorení žil, tak mám hlboké prežitia, lebo viem, ako ťažko sa mi každá jedna zlá vlastnosť odkladá.

Zrazu začnem chápať u toho otca, ktorý ešte ani len nevie, nedopátral sa k tomu, že tie zlé vlastnosti má, ako ťažko je jemu tieto vlastnosti odkladať, keď mne je to ťažko i keď o nich viem. Úplne mením k nemu svoj vnútorný postoj. Už mu chcem zo srdca pomôcť a staviam sa k nemu v naprostej prísnosti, ale láskyplne: „Otec, mne také nehovor, ja to mám prežité. Kým som odložil svoju jednu negatívnu vlastnosť, trvalo mi to dlhé tri mesiace. Naozaj to tak cítiš, že keď pôjdeš na nejaký kurz za dva týždne všetko vieš a už budeš dokonalý?“ Keby sa dal nejakými kurzami, ako sú ľudia na to zvyknutí, ten duchovný Vzostup tak jednoducho uskutočniť, už tu nie je na našej Zemi ani nohy, všetci sme hore v Nebi. V tej jednoduchej dennodennosti to je. Keď som si niečo sám na sebe prežil, tak viem z môjho prežitia presvedčivo povedať niečo tomu druhému.

Príde kolegynka za mnou znovu na toho manžela sypať a ja zjavne vidím, že sa nesnažila pomôcť mu, ale naopak, len okolo neho formuje strnulosť. Moja prvá otázka znie, nemáš ty ešte artrózu bedrového kĺbu? Veruže už mám a druhý stupeň.

Je samozrejmé, keď niekomu strnulosť chystám, tak jednoducho sám si ju zasievam pre seba a budem ju žať skôr, alebo neskôr. Takže viem presvedčivo poradiť: „Mám to prežité, tiež som to s tým otcom takto riešil a potom som zistil, ako je to medzi nami dvomi.“ Už to slovné spojenie presne hovorí – problém je medzi nimi, nemá ho iba jeden. Pravdou je, že k niekomu je ten problém bližšie, od druhého ďalej, ale na to, aby sa problém odstránil, musí každý odstrániť tú svoju časť. Musím tú svoju časť dať nabok, aby som sa priblížil, a potom, keď ju odstránim, je na tom otcovi, aby dal tú svoju časť nabok. Ale keď on v tom živote vidí, že ja som naozaj ten krok spravil, že som sa zmenil v tom svojom postoji, tak som mu svetlým príkladom, aby aj on sa snažil odložiť tú svoju časť. Ale nemôžem od neho čakať, že mu to pôjde tak rýchlo ako mne, pretože ja mám za sebou iné prežitia a on iné. Nemôžem sa v tomto s ním porovnávať, že mne to trvalo dva roky, a že jednoducho on to tiež musí za tie dva roky stihnúť.

Vždy sa mám pozerať na námahu, na snahu, ktorú ten ľudský duch robí. Pri jeho zaťažení z toho, čo si v minulosti zasial, čo sa mu stále dennodenne vracia, čo ako bremeno ho ťaží, pri tomto jeho zaťažení to môže byť niečo úplne iné ako u mňa. On tou snahou, ktorou podľa mňa v tom reálnom živote docielil len pol kroka, on ňou mohol vynaložiť dokonca oveľa väčšie množstvo energie, než som vynaložil ja na to, čo som dosiahol za tie dva roky. Nedá sa to merať tými rokmi, ale tou snahou. Vnútornou snahou, pretože každý máme nasiate úplne iné skutky, ktoré sa nám vracajú, no a tým pádom aj úplne inou rýchlosťou ideme na ceste ku Svetlu.

Nedá sa hovoriť, že je veľa ciest ku Svetlu. Je iba jedna cesta ku Svetlu – cesta bezpodmienečného plnenia Vôle Božej, alebo Zákonov Stvorenia, alebo Zákonov prírodných, alebo Zákonov fyzikálnych. Je úplne jedno, ktoré slovné spojenie použijeme, pretože všetky hovoria o tom istom. Je úplne jasné a zreteľné, že všetci Zvestovatelia hovorili stále o tom istom Stvoriteľovi, o tých istých Zákonoch vo Stvorení, o tom istom ľudskom duchu a jeho mieste vo Stvorení. Samozrejme rokmi, tisícročiami človek vstupoval do Zvestovaného Slova, prispôsoboval si ho, nanovo prekladal a nedochoval v absolútnej Čistote. Dnes však Slovo Pána Imanuela tým, že tu bol v nedávnom období, je ešte možné nájsť priamo z jeho pera.

Všetci Zvestovatelia hovorili o tých istých Zákonoch vo Stvorení. Hjalfdar, Krišna, Lao–Tse, Zoroaster, Budha, Mojžiš, Mohamed, alebo Synovia Boží – Láska Božia Pán Ježiš i Vôľa Božia Pán Imanuel.

Počujme Budhu. Hovorí, že je Zákon karmy – v preklade do slovenčiny Zákon spätného pôsobenia. Pán Ježiš hovorí: „Čo zaseješ, to zožneš.“ Je to o tom istom Zákone. Ľudová múdrosť hovorí: „Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.“ Znovu je to o tom istom Zákone. Aj keď si zoberieme modernú fyziku. Zákon akcie a reakcie – „každá akcia vyvolá reakciu opačného smeru“. Modernú informatiku, Zákon kybernetickej spätnej väzby. Pozrime na Slovo Pána Imanuela – je Zákon vzájomného pôsobenia – všetko so všetkým navzájom súvisí, spája sa v rovnorodosti a späť sa rozmnožené k vysielateľovi vracia. Všade je o tom istom Zákone hovorené, alebo písané.

Naozaj, jednoduchšie sa to už vyjadriť nedá: „Miluj blížneho svojho ako seba samého.“ „Robte druhým to, čo chcete, aby druhí robili vám.“ Kto pochopí, že naozaj je to v tej jednoduchosti, čo jednoducho povedal Pán Ježiš týmito slovami, to isté povedal aj Pán Imanuel slovami: „Kto má v sebe pevnú Vôľu k Dobru a snaží sa dodať svojim myšlienkam Čistotu, ten našiel už cestu k Najvyššiemu! Tomu bude potom všetko ostatné pridané.“

Takýto človek už len to pekné seje, čiže príde čas, kedy aj to posledné škaredé, čo zasial v minulosti, sa mu vráti k žatve a potom už bude žať len to pekné. Všetko mu je pridávané. Stretáva nových ľudí, ktorí ďalej ho vedú, alebo mu ukazujú cestu. K tomuto má možnosť každý človek. Nemusí vedieť ani čítať, ani písať, aby takto kráčal. Ak naozaj robí druhým to, čo chce, aby druhí robili jemu.

Na ceste ku Svetlu si môže človek zobrať ten pohľad, ktorý jednotliví Zvestovatelia ukazovali zdola nahor. Aj je to človeku bližšie. Ale rovnako si môže zobrať pohľad, ktorý prinášali Synovia Boží, Pán Ježiš a Pán Imanuel, ktorý je zhora dole. Lenže tu sa človek musí namáhať, aby sa na to pozrel z tej druhej strany. To je to, k čomu Pán Ježiš vyzýva: „Hľadajte a nájdete“, „Klopte a otvoria vám.“ Človek sa najskôr sám musí namáhať, aby zmenil svoj pohľad, aby si to uvedomil v tej úplnej jednoduchosti. Pravda a Svetlo sú úplne jednoduché. Pretože práve človek rozumový vo svojom vyvyšovaní sa bez citu je bezcitný a nevie pochopiť už tú jednoduchosť, volil Pán Ježiš svojich učeníkov z jednoduchých ľudí a ten jediný rozumový ho zradil.

Keď sa človek poctivo namáha, má možnosť pozrieť sa zhora nadol a vidieť samozrejmosť – denne si zasievam to, čo budem žať. Potom budem robiť tým druhým to, čo chcem, aby tí druhí mne robili. Som v situácii, kedy ma ten druhý zradil, no ako by som ja chcel, aby sa ku mne postavil niekto, koho ja zradím? Jednoducho prehodím si tú situáciu opačne, a tak sa ja postavím k nemu, ako chcem, aby sa niekto v budúcnosti postavil ku mne, keď sa ja ocitnem v takej situácii. Na tom nie je nič zložité. Je to úplne jasné a zreteľné hneď na prvý pohľad.

V dennodennom živote vieme, že pôsobí Zákon vzájomného pôsobenia – „Čo zasejeme, to zožneme“. Ale je tým povedané samozrejme aj to, že dnes čo k nám prichádza, to je to, čo sme si kedysi siali. Toto spätné pôsobenie – náš Osud si sami vytvárame vždy, keď niečo sejeme. Lenže, keď k nám príde niečo ťažké z našich minulých siatí, nevieme to prijať ako našu zaslúženú žatvu a rozohníme sa: „Ako mi toto mohol povedať? A čo si to dovoľuje!“ Či to už prejavím priamo v slove, alebo v duchu zaujmem tento postoj, vždy hovorím o tom, že nechcem prijať toto spätné pôsobenie, ktoré práve prúdi.

Mnohokrát si prajem vedieť niečo o mojom minulom živote. Chcem vedieť, kto som bol, čím som bol, atď. Lenže ten minulý život sa mi denne vracia. Ale nie tak, ako si to ja predstavujem, že budem vedieť, že som bol francúzsky generál v 18. storočí, ale vracia sa mi v tých dennodenných prežitiach, kedy ku mne sa iní správajú tak, ako ja som sa správal kedysi. A keď to viem prijať, tak vtedy vidím obrazy, pri ktorých si ani neuvedomujem, že mi prichádza môj minulý život pred oči. Akonáhle viem prijať, že môj nadriadený má veľa podriadených, ale ako dráb iba mňa prenasleduje, len čo toto viem prijať, dokážem mu povedať: „Šéf odpúšťam ti, lebo keď to robíš ty mne, tak ja som to musel kedysi niekomu robiť. Čo zasejem, to zožnem. Ja sa na teba nehnevám, lebo viem, že si to zaslúžim, len ťa upozorňujem, že aj Ty si sadíš teraz niečo pre seba, čo budeš v budúcnosti prežívať. A z môjho prežitia ti môžem povedať, že nie je to ktovie čo, keď sa ti to vráti. Vieš čo, skús to zmeniť.“ Keď sa viem k tomu takto postaviť, môže mi prísť pred oči obraz toho drába s korbáčom ako poddaných bičuje. Veľakrát si poviem, že to bolo asi z nejakého filmu, alebo že je to asi ten šéf a ja ho vidím ako drába. Nie, to vidím samého seba v minulom živote ako drába, ktorý bičoval poddaných a tam je jeden z tých poddaných práve ten môj dnešný šéf, ktorý mi dodnes deň neodpustil a vracia mi to bičovanie z minulosti, pričom si to bičovanie sám pre seba zasieva.

Keď ja začnem nadávať na šéfa, aký je zlý, samozrejme v duchu, oficiálne si to nedovolím, aby ma nevyhodil a obmýšľam ho negatívnymi myšlienkami, tak nielen nerozviažem to, čo mi prichádzalo späť k žatve, ale ešte si zasadím ďalšiu zlobu.

Ide naozaj o tú dennodennosť, o tú jednoduchosť, v tej dennodennosti udržovať Čistotu. To za nás nikto druhý nespraví, to musíme spraviť my. Pritom naozaj nie je to nič zložitejšie ako to, že na zemi je nakreslená čiara a ja mám túto čiaru prekročiť. Nie je to nič viac.

Navyše, vyzdraviem ako na duši, tak na tele. Prečo? Je to naozaj úplne jednoduché. Akonáhle mám nejaké chcenie, podľa druhu tohto chcenia okamžite formujem svoje duševné telíčko – svoju psychiku. Ak toto moje chcenie je intenzívne a dlhodobé sformuje aj moje fyzické telo. Okrem toho, že toto konkrétne chcenie je žiarenie smerom do okolia, súčasne okamžite pôsobí aj na moje duševné telíčko. Presne tak, ako sa hovorí: „Na duši má človek všetko napísané.“ Duch je tu ako hrnčiar, ktorý má hmotu na kruhu. Okamžite ako má hrnčiar predstavu – niečo chce, zatlačí prstom a hneď je tá predstava viditeľná v tej hmote. Presne tak, keď ľudský duch niečo chce, okamžite zatlačí na svoje duševné telíčko a je to na ňom vidieť. Duch – duchovné jadro, duševné – jemnohmotné telíčko a fyzické – hrubohmotné telo sú v sebe naukladané ako ruské matriošky. Ak určitým tlakom ľudský duch dlhšiu dobu pôsobí, je to presne to isté, ako keď hrnčiar zoberie nádobu z kruhu a dá ju do pece vypáliť. Určitý čas to trvá a je z toho tuhý predmet. Presne tak, keď dlhú dobu si znečisťujem svoje duševné telíčko nejakým svojím nesprávnym chcením, tak sa tento nesprávny prejav z duševného telíčka vpáli do môjho fyzického tela ako choroba, tak ako údaje z počítača sa vpália na CD. Samozrejme, keď mám dlhú dobu dobré Chcenie, očistím tým svoje duševné telíčko, čo sa vpáli do môjho fyzického tela ako zdravie – nastane harmonický stav.

Tento proces vpaľovania už dnes vieme sledovať. Na základe Kirilianovej metódy sú zhotovené prístroje, ktoré fotografujú auru – vyžarovanie, cez ktoré sa vpaľuje zo znečisteného duševného telíčka stav do fyzického tela. Je možné dokonca vidieť proces tohto zápisu ešte skôr, ako samotné fyzické telo ochorie. Hoci ešte fyzické telo je v poriadku, čo vidíme z pohľadu bežných medicínskych prístrojov: sonografia, alebo magnetická rezonancia, vo vyžarovaní už proces ochorovania je.

Máme už bio–informačné technológie ako systém Strannik, ktorý nám na základe nášho vnímania farieb premietne reč vyžarovania aury do nám zrozumiteľnej reči a ukáže, čo máme zmeniť v našom chcení, myslení, reči a konaní, aby sme neochoreli a udržali si dlhodobo zdravie. A ak človek chce, môže sa zmeniť. Akonáhle sa začnú v prevencii tieto prístroje používať, bude sa dať prevencia robiť naozaj dynamickým spôsobom.

Človek sa musí snažiť. Ako si znečistil nesprávnym chcením svoje duševné telíčko, má samozrejme možnosť správnym Chcením si vyčistiť svoje duševné telíčko, a keď to robí dlhšiu dobu, no tak zase sa ten vyčistený stav prenesie pekne do fyzického tela. Tak ako ho pokrčil, ho i vyrovná.

Neznamená to, že keď má človeku odrezanú nohu, že mu tá noha narastie. Lenže určite poznáme prípady, že človek má odrezanú nohu a svrbí ho päta. Nemôže si ju ani poškrabať, lebo ju fyzicky nemá. To, čo ho tlačilo v päte, čo ho svrbelo v päte, to bol v živote jeho nesprávny postoj a jednoducho, keď ho nezmenil, choroba nohy pokročila tak, že mu ju museli odrezať. Lenže on ten postoj ani ďalej nezmenil, takže na jeho duševnom telíčku znečistenie pretrváva, a preto ho tá päta stále svrbí. Akonáhle ten svoj životný postoj zmení a vyhladí si svoje duševné telíčko, päta ho svrbieť prestane. Takto jednoducho to funguje.

V modernej vede kognitívno–behaviorálna psychoterapia hovorí presne o tomto spôsobe liečby. Je to liečba duše zmenou spôsobu chcenia a myslenia. Presne tá dnešná moderná veda hovorí o tom, čo píše Pán Imanuel vo svojej prednáške. Keď sa človek zmení tak, že má Chcenie k dobrému a udržuje Čistotu myšlienok, všetko ostatné mu je pridané. Veda dospela k tomu, že keď sa človek dennodenne snaží zmeniť svoje chcenie a myslenie, tak štatisticky do troch mesiacov je vidieť prvé výsledky. Hoci človek nie je úplne vyliečený, je vidieť, že to naozaj funguje. Kto sa snaží, za tri mesiace tým dobrým Chcením a tvorivými myšlienkami vyčistí na svojom jemnohmotnom tele veľa následkov negatívneho chcenia a vidieť už aj prvé výsledky v tele hrubohmotnom. Samozrejme, podľa toho v akom štádiu je choroba, potom aj stav vyzdravovania prebieha určitou rýchlosťou.

Nádor rastie aj pol roka a nemôžeme čakať, že za 10 dní sa stratí. Za rovnakú dobu sa aj stráca za predpokladu, že človek zmení postoj, ktorým bujnenie vyvolal. Každý nádor je nesprávny názor postavený nadovšetko. Nádor – názor, nie náhodou sú podobné tieto slová a nie náhodou býva pri týchto ochoreniach postihnutá pečienka, ktorá má na starosti čistenie organizmu. Keď mám správne názory v živote, vyplývajúce zo Zákonov vo Stvorení, tak niet čo čistiť – pečienka je v poriadku. Akonáhle mám nesprávne názory vzniká veľa nečistoty, zaťažuje to pečienku a pečienka nevládze čistiť organizmus. Čo sa stane, keď nejaký svoj nesprávny názor povýšim nadovšetko? Nadovšetko nič nemám dávať, tam má byť len Všemohúci, tak ako je to v tej prvej dobrej rade z Desatora, On ako Darca Svetla, Darca Sily. Akonáhle medzi Neho a seba dám niečo, nejaký svoj nesprávny názor, potom to, čo tento názor vytvára v organizme, teda nádor nie je čistený, ale naopak je prednostne podporovaný v raste, pretože ja prednostne podporujem určitý názor. Nádor je mojou súčasťou, je to môj názor. Preto ani imunitný systém tento nádor nelikviduje, ale necháva ho prednostne vyživovať.

Ale ak ja zmením to svoje chcenie... Sú prípady, kedy to človek v sekunde vie zmeniť a potom sa mení všetko ostatné. Každý nádor je a to nielen obrazne povedané, bytosť, ktorá prichádza a obaľuje konkrétny orgán podľa toho, v čom človek chybuje. Táto bytôstka, to nie je nejaký zlý škriatok, je to z Lásky daná bytôstka ľudskému duchu k upozorneniu – pozor, svojím nesprávnym názorom si spôsobuješ tak negatívne sejby, že radšej ťa odtiaľto zoberiem skôr, aby si sa zbytočne nezaťažoval. Keby som ťa tu nechal, tak by si sa tak spútal, že jednoducho tvoj Vzostup by nebol už možný. Ak človek zmení svoj vnútorný postoj – svoj názor, zmení svoje chcenie, tá bytôstka odchádza a v tej chvíli imunitný systém vníma nádor ako niečo rušivé. Začne pracovať na jeho odstránení. Presne tak, ako vznikala výstavba nádoru, presne tak jednoducho ide to k zániku nádoru. Veľakrát ide už len o čas, či v tom fyzickom to stihneme dovtedy, kým organizmus nie je natoľko poškodený, že človek odchádza zo zeme.

Zmenou Chcenia k dobrému a Čistotou myšlienok vyzdravie človek ako na duši, tak aj na tele. Skúsme ten mesiac, ktorý je teraz pred nami, využiť v úplnej plnosti na to, aby sme si počas tohto mesiaca naozaj držali Čistotu v tom svojom chcení a myslení a nedívali sa už na druhých, kto je aký...

Denne ma prepadnú nečisté myšlienky iných ľudí a ja sa mám denne udržať v bdelosti, že nechcem nikomu nič zlé a udržať Čistotu svojich myšlienok, ešte aj keď šéf mi ubližuje, poprosiť za neho, aby sa vedel spamätať. Toto si vyžaduje naozaj obrovskú pokoru a nielen znalosť Zákonov vo Stvorení, ale aj presvedčenie, že naozaj musím podľa nich jednať, aby som sa dostal nahor. Človeka už nenapadne ani raz myšlienka: „Jój, tamtoho, aby som dnes radšej ani nestretol.“ Naopak: „Kde je, sem s ním, aby som to mohol hneď odčiniť, lebo ma to ťaží, a aby ma to už neťažilo.“ Rozviazať! Keď viem, že všetko to negatívne ma ešte sem dole viaže, tak chcem to negatívne, aby sa mi čo najskôr vrátilo. Aby som to všetko čím skôr rozviazal.

Každá moja zlá vlastnosť je inak povedané závažie na mojom balóne. Ťahá ma dolu. Naopak, každá jedna dobrá vlastnosť je mohutný horúci vzduch do toho balóna, ťahá ma hore. Ak všetky vrecia odložím, stúpam čo najrýchlejšie nahor. Ak mám množstvo vriec a lán – väzieb k hmotnému, stále hmotnosť nemôžem opustiť. Nemôžem sa z nej vzkriesiť a som k nej pripútaný a raz s ňou pôjdem do rozkladu. Musím všetky tie putá odložiť. To ale neznamená, že mám hmotnosť nejako odsudzovať. V nej sa práve vyvíjam tým, že ju formujem, skrášľujem. Duchom som síce vysoko v oblakoch, ale nohami som pevne na zemi a zem formujem, premieňam ju ku krajšiemu. To krásne, čo cítim zhora – z Duchovnej ríše, sa snažím uskutočňovať tu na zemi v hmotnom. Tým sa vlastne vyvíjam a stúpam nahor.

Aby sa mi v tej dennodennosti lepšie darilo, pozriem sa len na seba, aby som odložil všetko negatívne, čo ešte na sebe nájdem. Potom sa naozaj dejú zázraky. Akonáhle som sa ja zmenil, všetko okolo mňa sa mení.

To, čo som si často uvedomoval, začínajúc sa snažiť o dobré, že najskôr ma všetko začalo viac zaťažovať, to je len kontrastný pohľad. Kým mám svoje duševné rúcho čierne a spravím nejaký čierny čin, tak mám čierny fľak na svojom čiernom duševnom rúchu a nijako zvlášť ma to netrápi, lebo to čierne na čiernom tak kontrastne nevidím. Ale keď sa začnem snažiť o zmenu, keď si bielim svoje duševné rúcho a spravím niečo čierne, vidím to v takom kontraste, že ma to tak trápi, ako som to predtým nikdy v živote necítil. Doslova sa už trápim aj za malú smietku, ktorá tam je. Práve toto je vizitkou toho, že sa naozaj hýbem. Vnímam v oveľa väčšom kontraste všetky veci, ale len preto, že sám som začal to svoje duševné rúcho bieliť.

Skúsme v mesiaci, ktorý je pred nami Slovo Pána Imanuela preniesť do nášho života. Udržujme Čistotu v chcení, myslení, reči a konaní. Urobme to, čo hovoril aj Pán Ježiš. Vyperme – vybielme si každý to svoje rúcho úplne, aby na ňom nezostalo nič temného. A nezabudnime si k tomu vždy poprosiť o Silu Všemohúceho. Precíťme symbol, ktorý nesie ruka rytiera na Nitrianskej zástave. Dva spojené rovnoramenné kríže, ktoré symbolizujú obidvoch Synov Božích a hovoria, že človek má žiť tak, aby vidiac Vôľu Božiu, poznajúc Zákony vo Stvorení, vidiac Pravdu, túto Pravdu s Láskou sprostredkovával. Lebo Ona si zaslúži ten krásny a vznešený šat Lásky.


Prednáška je z knihy Vo Svetle Poznania od Pribinu Chariotova.